Sludger

Narazil som na zaujímavý kúsok z Francúzska. Je to od dvojice - Alexandre Bustillo, Julien Maury, ktorí natočili drsný Inside (hrdý reprezentant New French Extremity). Tentokrát je to o opatrovateľke, ktorá sa rozhodne spolu s dvoma chalanmi vykradnúť dom starej ženy v kóme. Lenže, čo prebudíia, bude temná brutalita. Po atmosferickej a vizuálnej stránke je to niečo skvelé. Horšie je to už s príbehom v ktorom sa človek ľahko stratí. Ide vlastne o taký mix Heist filmu, duchárskeho hororu, upírčiny, zombie, mysteriózneho hororu a okorenené baletkami. Ku tomu fantasy záver. Ale kašlať na to, mne sa to páčilo. Atmosferická a brutálna pecka na francúzsky štýl, kde príbeh hrá až druhú rolu, no zato nožnice opäť nechýbali.

Po gastro-vege-hodách som si doprial taliansku klasiku, ktorú som ešte nemal preskúmanú. Príbeh je v podstate plytký. Partia ľudí pôjde na grécky ostrov, kde ich začne zabíjať a jesť tajomný vrah. Na jednu stranu je to plné vaty (polovica scenára mohla ísť kľudne preč), scenár je chaotický a o postavách nevieme dokopy nič, na druhú stranu tam je charizmatický záporák, brutálnymi vraždami (a jedením) sa nešetrí a niektoré scény (hlavne tá v katakombách) majú výbornú atmosféru. Proste talianska brutálna jednohubka.

Mix slasheru a splatteru. Ku tomu odľahčený tón, svižné tempo, praktické gore efekty. Doslova brutálna zábava!

Lovecraftová poviedka tak trochu zbytočne natiahnutá. Oceňujem hlavne výbornú hororovú atmosféru a jedinečné body hororové scény s praktickými maskami (tie sú fakt lahôdka!), no prekáža mi to, čo je tam navyše a to zbytočné pridanie sexuálnych prvkov, ktoré narúšajú temnú atmosféru. Pridanie línie o pojedaní mozgov síce odbočila od Lovecraftovej pointy, ale filmu až tak neškodí. Každopádne 80s lahôdka, aká sa dnes už netočí.

Ako prvé musím povedať, že sa neviem zbaviť pocitu, že si film od diela „Coraline“ od Neila Gaimana zobral viac ako je "v pohode". Tých podobností je tam celkom dosť. Dvere do tajomného sveta, pavúk, miesto očí čierne gombíky, nespokojnosť s rodičmi a ich možná výmena... Potešilo ma, že sa horor nebál ísť kúsok ďalej ako ostatné duchárske príbehy (až na Insidious), aj keď to znamenalo namočiť sa do fantasy vôd. Prekvapilo ma pár vydarených zvratov (aj keď jeden vytvoril zbytočnú dieru v logike príbehu). Chvála ešte patrí tomu, že všetky naznačené pušky film vystrelil a všetky dôležité otázky zodpovedal. Záver je samostatná kapitola. Musím povedať, že ma vyložene nahneval. Autori prišli s vynikajúcim koncom, ktorý by skvelo zapadol do konceptu horor/fantasy filmu. Na pár sekúnd som si povedal, že super temný koniec. Ale nie, museli to naivne zvrátiť a tým pádom horor získal gýčovú čerešničku na konci. Na koniec dodám, že postavy boli prísne chránené scenáristom, nesmelo sa im ublížiť. A na druhú stranu, atmosféra filmu bola výborne gradovaná a bavila ma aj jeho fantasy časť, len škoda prehnanej kopírky Coraline a prepísknutého záveru. Žiaľ, je to len jemný nadpriemer.

Pre mňa vrchol Fulciho diela. V tomto diele nie je len brutálny, ale aj temný a riadne atmosferický. Pritom tradične snový až máte pocit, že ste sa ocitli uprostred nočnej mory. Kebyže niekto zháňal kaliber na najrýdzejší horor, použil by som tento film, má všetko, čo chcem od „true“ hororu. Temná záhada, brutálnosť, tajomná atmosféra, nekompromisnosť voči postavám, neodhalené karty a geniálny a temný záver (jeden vôbec z top v tomto žánri!).

Brutalitou, odpornosťou a ohavnosťou mučenia nasiaknutý horor, ktorý má však viacero vrstiev. Prvá polka funguje na hrane medzi psychologickým hororom a extrémnym hororom, ktorý vyvrcholí jednou z najohavnejších scén (pozitívnym spôsobom!). Pri druhej časti mi bolo (bude aj vám) fyzicky strašne nepríjemne. Záver prinesie mysterióznu pointu, dá všetkému tomu mučeniu a brutalite zmysel a pridá až filozofický rozmer. Jeden z najlepších a zároveň extrémnejších hororov vôbec.

Pokiaľ máš chuť na poriadky krvák, kde sa krvou nozaj nešetrí, napätie sa dá krájať, násilie sa predvádza v každej scéne a vraždí sa jedna radosť. Daj si debut od Tima Tjahjantoa. Tento kúsok by zapadol aj medzi New French Extremity, len je navarený na indonézsky spôsob.

Jeden z najlepších filmov za dlhé roky, ktorý ma totálne dostal mimo hororového žánru. Rovno môžem povedať, že je to čistokrvné bizarro ako ho poznám z literatúry. Odvážne, nespútané, sexuálne, nápadité. Prekvapenie číhalo v každej minúte, vizuál skvostný, kreativita po každej stránke - scenár, kamera, prostredie, charaktery a tie kreatívne nápady všade (viem, už to druhýkrát spomínam, ale musel som to zdôrazniť). Dielo dokázalo znechutiť, hneď na to rozosmiať, potom vytiahnuť hlbokú myšlienku a následne to vrhnúť do sexuálneho tripu. Utekaj do kina. Tento film si plátno zaslúži ako máloktorý.

Skvelý pohľad do šialenej mysle, ktorý nie je hĺbkový, ale za to brutálny. Vrah v podaní Joe Spinella je výborný, čiže odporný, slizký a z očí mu srší šialenosť. Vraždy sú dostatočne kruté, šťavnaté a finále je skvelý psychologický gorefest. A ku tomu praktické masky z 80s. Pochutnal som si.