Abiosis

*SHOWGIRL VAN HOUTEN* Stopáž je primeraná, veď vo filme sa toho udeje mnoho, niekedy tak veľa, až je to na škodu. Miestami je to prekombinované, miestami len s ťažkosťou uveriteľné a miestami až príliš "rozprávkové". Avšak práve tá jemné nereálnosť, ktorá je vo filme citeľná, je možno nakoniec pozitívom, pretože divák vie, že, áno, musí sa trošku báť o osud hlavných predstaviteľov, ale zase nie až tak príliš a môže si teda tých pár nervičiek ušetriť na iný dramatický film. Film je plný lokácií, zvratov a postáv, avšak na rozdiel od ruských románov, tento holandský film na prehľadnosti vôbec nestráca. Dej sa točí okolo veľmi sympatickej Rachel (respektíve Elis), ktorú hrá pre mňa neznáma van Houten a svojou tvárou sa do zobrazovaného obdobia veľmi hodí. Mužským okom sa na ňu skutočne veľmi dobre pozerá a pár scén aj nejedného z nás poteší. Verdikt v 1 vete: Verhoeven, pre mňa takmer už úplne zabudnutý a aj to v inej polohe ako je táto, je príjemným prekvapením, a v pozícii "európskeho" režiséra mu to pristane. 11.06.12

*HORŠIE AKO MOR* Možno sa zlej tete "čarodejnici" podarilo obalamutiť hlavného hrdinu, ale filmu sa to u mňa nepodarí. Chce pôsobiť veľmi naturálne a bez príkras, ale ja mu jednoducho nedokážem uveriť. Zbožňujem filmy o rytieroch, ale títo, pod vedením Seana Beana, sa tvrdo síce tvária a sú odetí v tmavom, a majú ostré, dlhé meče, ale rešpekt pred nimi nemám. Na slovo sú skúpi a keď už niečo vyrieknu, tak si želáte, aby radšej len ďalej kráčali po krajine morom sužovanej (v podstate ani nič iné vo filme nerobia) a aby im únava jazyky zväzovala. Idú si a idú, kde-tu niekoho seknú, idú si a idú, kde-tu niekoho bodnú. Celý film vyznieva vo svojom celku príliš trápne a príliš umelo. A ja nemôžem inak: je to prvýkrát, čo sa moje hodnotenie tak veľmi líši od toho celkového, ale Boh, od ktorého sa dedinčania vo filme odvrátili, mi je svedkom, že by som hviezdičiek rád dal viacej. Lenže v Black Death je nebo temné a nič sa na ňom netrbliece. Verdikt v 1 vete: Temne pôsobiaci film bez jedinej svetlej chvíľky. 25.09.2010

*ZELENÁ A ČERVENÁ* Značne reálne pôsobiaci vojnový film, zobrazujúci smrť, bolesť, fyzické i nervové vyčerpanie, boj i nudu a útek z reality pomocou alkoholu a drog. A tiež zobrazujúci absolútnu premenu človeka. Ten bežný človek čeliaci bežným problémom, ktorým ste boli včera, už dnes zabíja nepriateľa, stiera si jeho krv z tváre, stáva sa svedkom nepochopiteľnej tyranie, neopodstatnených popráv a krutých znásilnení detí. A všetko to, čoho je svedkom, je zároveň aj jeho vlastným zrkadlom, pretože k tej veľkej premene dochádza aj v jeho vlastnom vnútri. Prostredie a celková atmosféra formujú človeka a uchovať si ešte schopnosť konať morálne je veľmi obtiažne. Verdikt v 1 vete: Príbehovo priemerný film s klaustrofobickými exteriérmi a s nevyspytateľným "interiérom" človeka. 20.04.11

*TIKAJÚCI PÁNI* Priznávam, že sa mi na tomto filme ťažko zabávalo. Neustále som bol "brzdený" vedomím, že keďže problematika terorizmu je neustále živá a krutá, nie je správne zabávať sa na scénach (i keď vtipných) pojednávajúcich o plánovaní a následnom vykonávaní atentátov. Mal som jednoducho pocit, že to nie je správne, a to mi (našťastie?) nedovolilo si film naplno užiť. Nebyť nosnej témy, film by bol stráviteľný, pretože postavy boli správne hlúpučké a bradaté. K záveru sa tón filmu mierne mení k serióznejšiemu a mám pocit, že mu to pristane viac. Ak by bol film natočený o sto rokov neskôr a za podmienky, že celé ľudstvo žije už dlhú dobu v miery, asi by bolo možné z chuti sa na tom všetkom zasmiať. Verdikt v 1 vete: Vtipný film, pri ktorom nie je smiech úplne v poriadku. 28.10.2010

*ENTEN TIKY DVA ŠPENDLÍKY* Zaujímavosťou čisto subjektívneho charakteru bolo zistenie, že môj mozog mal problém so spracovaním obrazu počas úvodných minút, kedy všetko bolo hore nohami a neustále ma obťažoval informáciou, že by som mal padať a nie si pohodlne sedieť v kresle. Prišlo mi mierne zle a tento pocit ma už neopustil. I keď z iného dôvodu. Pre mňa bolo najhoršie nájsť si cestu k hercom. Najmä k tým uväzneným vo výťahu, pretože pôsobili ako jeden veľmi nesympatický ansámbel. (Veľmi rád by som videl aj ostatných záujemcov zúčastnených na kastingu.) Výsledkom toho bolo, že som si paradoxne užíval scény mimo výťahu, kde (a opäť je tu paradox) vývoj aspoň mierne zaváňal niečím záhadným a nevysvetliteľným. Výťah nemal čím prekvapiť: jeden z pätice bol diabol a myslím, že už pri prvom pohľade na nich muselo byť jasné, že to bude tá osoba, u ktorej by to človek najmenej predpokladal. Miernym prekvapením bolo priznanie poslednej zostávajúcej obete, ale iné prekvapenia sa nekonali. Nekonalo sa ani napätie. Ani zdesenie. Ani... Nezaujalo ma to, nevtiahlo ma to a sústredil som sa na to, aby som chrumkaním pukancov nevyrušoval prísediacich. Verdikt v 1 vete: Letný horor: mraziť vás nebude. 14.11.2010

*TRAJA MUŽI VO VLAKU* Pripúšťam, že to nie je film pre bežného diváka (i keď je to výraz rovnako vágny ako "bežný prací prostriedok"). Keďže značná časť príbehu sa odohráva vo vlaku, film môže pôsobiť klaustrofobicky a ak ste rovnako poriadkumilovní ako ja, zábery z kupé hlavných hrdinov vás môžu rozhádzať. I napriek tomu, že sa film odohráva v Indii, nie je o strete kultúr, i napriek tomu, že je o hľadaní seba samého a stratenej matky, nepôsobí mysticky. Je uvoľnený a takými sú aj hlavní protagonisti, ktorí sa vďaka svojmu svojskému správaniu a bizarnému vzhľadu stávajú nezabudnuteľnými: Jason vďaka svojim fúzikom a smutnému "kukuču", Owen vďaka hlave obviazanej v obväze a Adrien vďaka tmavým dioptrickým a nemoderným okuliarom zdedených po svojom otcovi. Dej filmu plynie pomaly a nenásilne a atmosféra filmu je príjemná. Ja som sa cítil rovnako a po odchode z kina som bol oddýchnutý. Verdikt v 1 vete: Príjemný film o vzťahu troch bratov zasadený do nezvyčajného prostredia, nachádzajúci záľubu v miernom preháňaní a zveličovaní. 28.08.2010

*HRACIE GUĽKY, SMRTEĽNÁ ZBRAŇ* Máte radi koktejly? Tento film z vašich pocitov jeden urobí, pretože sa vám bude chcieť smiať aj plakať. A to zároveň. Nemyslím si, že sa Defendor stane kultovom filmovou postavou, ako napríklad Big Lebowski, i keď nemá k tomu ďaleko. Je to originálna postava a zároveň dosť svojská (rozumej hlúpučká) na to, aby sa jej správanie mohlo vymykať norme a pre diváka sa preto stávať príťažlivé. Je nám sympatické, ako si jeho jednoduchá myseľ nerobí starosti s následkami do budúcnosti (možno preto, že mu jeho mozog tak ďaleko rozmýšľať nedovoľuje) a ako hravo (alebo skôr hravou formou) bojuje proti zločinu. Veď ktorý hrdina, dokáže zneškodniť nepriateľa hracími guľkami? Ostatné postavy sú idealizované (priateľ s rodinou vždy ochotný pomôcť, vyšetrovateľ, ktorý berie prácu Defendora vážne a jedná s ním ľudsky, feťáčka, ktorá sa - no, neverili by ste tomu - do neho zaľúbi, či nemotorní gangstri...), ale to vôbec neprekáža, zodpovedá to celkovej nálade filmu. Verdikt v 1 vete: Milý film, počas ktorého sa neubránite pocitu, že Woodyho postava je také ňuňu zvieratko, ktoré si chcete políškať. 28.07.2010

*SMRTIACA ALOE VERA* Odklon od knižnej predlohy je značný, ale výraznejšie mi to neprekážalo. Triffidi sú urobení solídne, ale vyzerajú ako prerastená aloe vera. Chýba mi tu výraznejšia interakcia medzi ľuďmi a triffidmi a film preto skôr pôsobí ako boj proti fanatikovi túžiacemu kontrolovať za každú cenu vznikajúcu komunitu preživších, než ako boj proti nebezpečným rastlinám. Triffidi sú tu tak len akýmsi doplnok než hlavným motívom. Prvá časť minisérie je vydarenejšia než tá druhá. Prvá je charakteristická celkom citeľným napätím prameniacim z katastrofy, ktorá ľudstvo postihla, z chaosu, ktorý ako dôsledok katastrofy vládne a z predstavovania schopností nepriateľských rastlín. Pre druhú je typické neustále menenie lokácií, keďže hlavní hrdinovia sa po krajine presúvajú, a taktiež sa zameriava na priblíženie rôznych vznikajúcich vzťahov. V týchto pozíciách už film prestáva byť originálnym a zaujímavým a ako keby len tak ležérne po obrazovke pretekal. Verdikt v 1 vete: Filmová adaptácia, ktorá mohla dopadnúť aj horšie. 22.05.12

*PRÍLIŠ UŠKRIEKANÉ DETI* Hneď od úvodu ma film znervózňoval. Nemám veľmi rád, keď vo filmoch hrajú deti podstatné úlohy, pretože sú zvyčajne strnulé a pozorovať ich "neherectvo" je pre mňa utrpenie (jedinou výnimkou je azda Dakota Fanning, ktorá už ako batoľa určite dokázala zahrať päťdesiatničku umierajúcu na rakovinu). Tu je detí osem, a preto je moje utrpenie niekoľkonásobné. Tým najväčším rušivým prvkom však bolo neustále škriekanie, kvičanie a jačanie detí, ktoré ma postupne privádzalo k šialenstvu. Jačali, keď sa všetci zvítali; jačali, keď sa hrali; jačali, keď začal účinkovať vírus, ktorým sa nakazili... a jačali a jačali. Akýmsi plusom mohol byť fakt, že zdroj problémov bol netypický - teda deti - ale nanešťastie spôsob, akým problémy vytvárali nebol ničím originálny. Svojim nízkym rozpočtom a komorným rázom mi pripomenul film The Man from Earth. Škoda, že deti svojich rodičov netyranizujú tak trošku nepriamo, škrabnutím po povrchu, psychicky, ale tak, ako to tu už bolo mnohokrát predtým, fyzicky. Bodajú, sekajú, trhajú a všade tečie plno krvi. Tieto predvídateľné filmy ma už unavujú. Verdikt v 1 vete: Príliš veľa kriku pre nič. 30.07.2010

*DETI-SMETI* Dokument o problematike takej neuveriteľnej, až sa človeku nechce veriť. Naozaj sa mi nechce. Film je obrazom reality, ktorá nemá s tou našou absolútne nič spoločné, a vedomie prosí o sladké zabudnutie bezprostredne po dopozeraní. Boj o život, fetovanie, alkohol, cigarety, žobranie, sexuálne zbližovanie, sexuálne zneužívanie, prostitúcia, bitky, krádeže, smrť - to všetko v podaní násťročných odhodených detí. Som rád, že dokument neponúka riešenie, nesnaží sa moralizovať, nepodsúva hypotézy. Je priamy, tvrdý, presný. Je kopancom do hlavy diváka. Z neho sa však po pár dňoch pozviechame, pocity spojené s filmom zoslabnú, spomienky na deti vyblednú. Nie je to náš život. Našťastie. Verdikt v 1 vete: Dokument o všetkom tom, čo ste ako dvanásťročný nemuseli a nechceli zažívať. 23.11.2010