moviepill

Pecka, ktorá ma dokáže vrátiť do detských čias. Nie je čo vytknúť.

Veľmi osobný Nolanov film, ktorého najväčšou slabinou je to, že je natočený pre režiséra samotného, a nie pre divákov. Ako ukážka toho, čo dnes dokážu filmové tímy po stránke technickej a vizuálnej, je to úchvatné. Bohužiaľ tomu chýba niečo, čo všetci nachádzame v Interstellar alebo Inception, a to je duša. Ten typický Nolanov spirit tu jednoducho nie je. Je to chladné, rýchle, dynamické, odťažité, ale bez srdca. K postavám si nenájdete cestu, príbeh je vo svojej podstate neskutočne jednoduchý, zabalený do vizuálu, ktorý uchváti možno zamotá hlavu, ale po záverečných titulkách nezanechá ani štipku emócií.

To, čo Tarantinovi fungovalo v Pulp Fiction, a síce mozaikový naratív, ktorý v závere filmu vyústi do skvelého finále, v tomto filme pôsobí chaoticky. Začiatok filmu s prestrihmi je výborný a sľubuje zaujímavý zážitok, uprostred filmu sa zrazu pozeráme na skoro úplne iné dielo a v závere je nám nadávkovaná porcia násilia. Tá tu však, narozdiel od Tarantinovej klasiky, nezastupuje onen povestný climax, ale len horkosladkú ozdobu na zmätočnej torte. Že ide o alternatívnu históriu by mi nevadilo, ale ako celok to proste nefunguje. Na druhej strane je treba pochváliť skvelé herecké výkony DiCapria a Pitta. Ešte Tarantina neodpisujem do starého železa, no tento film mi pripadá ako Nolanov Tenet v tom zmysle “natočené pre seba, nie pre divákov”.

Ale áno, bolo to celkom napínavé a zvuková stránka filmu určite stojí za to. Čo filmu uberá na kvalite je fakt, že je to klasický survival bez hĺbky alebo duše. Ale to asi nemožno očakávať. Solídne oddychovkové tri *.

Najväčším lákadlom v tomto filme sú bezpochyby (a snáď aj logicky) Anthony Hopkins a Jonathan Pryce. Obaja sa do svojich úloh vžili, a musím podotknúť, že pri porovnaní oboch hercov je tu Pryce dokonca o kúsok vyýraznejší. Dejovo sa nemusí jednať o film, ktorý zaujme každého - predsa len sa nejedná o biják nabitý akciou, ale skôr o konverzačný kus, prostredníctvom ktorého divák nazrie do zákulisia Vatikánu a vôbec katolíckej cirkvi. Že má táto na vrube zopár čiernych škvŕn, to vieme všetci, ale odhliadnuc od toho, je to plynulé a miestami aj vtipné vtiahnutie do života dvoch výrazných osobností. Oceňujem nevtieravé prepínanie medzi jazykmi a skvelo vybrané citáty. A za prológ, v ktorom sa snúbi skvelá kamera a výborná hudba, dávam štvrtú *.

Možné spoilery! Možno ničím extra prevratný film, ale má to atmosféru, pár prekvapivých momentov (vrátane jednej veľmi dobre jump scare scény) a pomerne podarený twist. Herecké obsadenie výborné. Logiku dávam bokom.

Celkom náhodou som zhliadol 180-minútovú verziu namiesto “klasickej” 150-minútovej a film môžem zhrnúť jedným slovom - intenzívne. Zvlášť kvôli TEJ jednej scéne. Zvyšok filmu pracuje dobre s napätím, postavy sú zaujímavé, mýtus vysávačov energie zaujímavý. Ewan McGregor to zahral na jedničku. Nepatrím však medzi veľkých obdivovateľov Kinga a tento film sa nezaradí medzi tie, ktoré by som chcel vidieť znova, napriek tomu, že milujem mysteriózne príbehy a horory. Zostávam tak viac verný klasike S. Kubricka.

Po kontakte s takými dielami ako Psycho, Vtáci, či Muž ktorý vedel priveľa sa mi konečne pred zrak dostal z mnohých strán ospevovaný opus Vertigo. Vždy som myslel, že sa jedná o “klasickú” kriminálku s femme fatale. Po zhliadnutí nemožno Hitchcockovi uprieť invenciu a zmysel pre tajomno, ale je to práve mysteriózna zložka, ktorá mohla byť vo filme výraznejšia. Za takých okolností by film dostal úplne iný rozmer. Druhou slabinou je dĺžka - ubrať tak 20 minút stopáže a dodať tak príbehu hutnosť, bolo by to dokonalé. Na druhú stranu ma očarila Kim Novak a hudobné podfarbenie. James Stewart mi tentokrát pripadal mierne šedivy (no pun intended) a údajná dobová kritika Hitchcocka na jeho herecký výkon bola asi oprávnená. Stewart len v posledných desiatich minútach rozohrá veľmi dobrý koncert, ale to je aj bod, kedy film končí. Keby som to mal zhrnúť, Vertigo je jednoznačne klasika s mierne nedotiahnutým príbehom a tak hľadanie môjho najobľúbenejšieho filmu od Alfreda naďalej pokračuje...

Úprimne ma celkom sklamalo, že táto už asi aj kultová záležitosť ma nechala chladným. Vôbec by mi nevadilo, že je to tak podobné filmom s oveľa väčším ratingom, ale jednoducho som sa nudil. Jediná scéna, pri ktorej som spozornel, bol zákryt planét. To bolo efektné. Inak je to skôr priemer na zabitie času. Škoda .

Pôvodný seriál z roku 1969 som nevidel, moja pamäť sa len mihá zábleskami scén, ktoré som zrejme postrehol ešte ako decko. Nečítal som ani Foglarove knihy, ale čo-to som o kulte ježka v kleci a príbehoch zo Stínadel počul. Preto som bol zvedavý na to, akým spôsobom Petr Kotek túto látku spracoval. A nedopadlo to zle. Príbeh je dosť pútavý, miestami, ako zaznieva v niektorých iných komentároch tu, takmer hororový a prestrihy súčasnosti s minulosťou fungujú dobre. Je síce pravda, že herecké výkony chlapcov sú tak trochu stuhnuté, šablónovité, ale film vyzdvihujú najmä tri veci - 1. výprava - fantastická atmosféra Stínadel, temné chodby a chodbičky, starý kostol… Vizuál teda na výbornú. 2. hudba - Petr Malásek odvádza pri podkresľovaní atmosféry rovnako vynikajúcu prácu. Palec hore. 3. kamera - niektoré scény sú natočené brilantne a tajil sa mi dych nad invenciou a funkčnosťou záberov; medzi všetkými najmä záverečná scéna úteku chlapcov zo Stínadel. Celkovo teda film hodnotím 4* a začínam sa zaujímať o Foglarovo dielo. Možno trochu neskoro, ale predsa…