Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Akční
  • Animovaný
  • Dokumentární
  • Drama
  • Komedie

Recenze (415)

plakát

Konohana kitan (2017) (seriál) 

Ušká...Yuzu, Satsuki a Ren vyhrávajú cenu za najroztomilejšie bytôstky v dejinách. Rád by som šiel na 4*, pretože kawaii kitsune for the win, ale zase až tak sa uniesť nenechám, keďže je to dejovo nič moc a skôr AKO rozprávka pre deti. To „ako“ je kľúčové, pretože príliš nejdú dokopy hovoriace zvieratá ako z amerického animáku a typické anime-klišé kúpele. Inak ale neurazí. Roztomilá oddychovka.

plakát

Sakamoto desu ga? (2016) (seriál) 

Zdá sa, že Sakamoto je nejaká nepoužitá postava z K a bola škoda ju nepoužiť, a tak vzniklo toto. Každopádne, síce len 2*, pretože v porovnaní s inými komédiami som sa zas toľko nezasmial a riešenie problémov, aneb "som cool" je trošku prehnané a stráca sa efekt. Zasmiať sa viac, byť to občas menej stupídne, mať pár lepšie prepracovaných postáv a lepšie poznať ich minulosť, išiel by som hodnotením hore. Inak ale neurazí, veľmi netradičná komédia. Koniec zaujímavý, myslím, že všetkým došlo, čo vlastne Sakamoto vo svete robí. ;-) Inak, intro sa oplatí pozrieť hlavne vďaka cool hlasu toho speváka.

plakát

Re: Zero kara hadžimeru isekai seikacu (2016) (seriál) 

Vyhladnuté anime už pár mesiacov, ale v moment, keď som uzrel tento fanart, okamžite som po tom skočil. A nesklamalo. Naopak, prekvapilo. Nečakal som, že ma pohltí až tak. Síce milujem fantasy žáner, ale už dlho sa mi nestalo, že som potreboval hltať jeden diel za druhým v takto rýchlom tempe. Má to svoje muchy, hlavne čo sa týka rozpracovania námetu „obyčajný človek prenesený do fantasy sveta“, kde sa Subaru (?) príliš netrápi otázkou, čo sa sakra deje a ani sa o jeho minulosti v normálnom svete nedozvieme viac. Občas trochu pôsobia neodôvodnene jeho "krízi", keďže opakoval, vytrpel si, a zomrel snáď viac krát, než bežný hráč Dark Souls, a on ešte sám seba niekedy označuje ako neschopného (pretože nevie bojovať)? Chválim orchestrálny soundtrack, u ktorého to malo ostať, pretože pesničkový pár krát pokazil scénu (napr. úplný záver). Inak očakávania splnené: hlavný hrdina v (hodne) drsnom prostredí, ale stále zachovaná fantasy idealickosť a atmosféra. Re: Zero kara pôsobilo na mňa občas až trochu znepokojujúco, pretože toto nie je žiadny Sorey alebo iný neporaziteľný hrdina, ale obyčajný chlapec z mesta. Divák sa tak vie ďaleko lepšie vžiť do jeho situácie, hodnotí seba, a dochádza mu, že psychicky či fyzicky by aj "obyčajnému" Subarovi sotva mohol konkurovať. Teším sa na 2. sériu. Mimochodom, pochvala za výbornú scénu, kde zlovestné ticho je len prerúšané zvučkou telefónu.

plakát

Alenka v říši divů: Za zrcadlem (2016) 

Mladá slečna. Váš čas vypršal. :-) Strašne rád by som dal hviezdu naviac za Čas a jeho vizuálne fantastický hrad, naozaj skvelá výprava, dizajnovo si to priam pýta nejaké wallpapery. Okrem toho, ešte som nevidel film, ktorý by mal tak dobré myšlienky ohľadom ľudského prístupu k času, než toto.

plakát

Kill La Kill (2013) (seriál) 

Haaaaah. Niečo ako Kill la Kill chce veľmi silný matroš. Navyše, má to síce charakteristickú, ale občas odpudivú animáciu. Je zaujímavé, ako táto kravinka má celkom dobrý soundtrack (najviac stojí za zmienku výrazná vokálna časť Blumenkranz). Ako sa všade píše, prvá polovica je slabá a strašná blbosť, na hrane odpadu. Dala by sa z toho vystrihnúť doslova polovica stopáže a rovno pár naprosto zbytočných častí. Druhá polovica už je konečne sústredená na nosnú „záplatku“ a „o niečo ide“ (i tak je to strašná blbosť), a z ničoho postupne dostaneme najšialenejšie zachraňovanie sveta v dejinách! Zaujímalo by ma, či tým bola myslená aj nejaká alegória. Je ironické, že takáto blbina má tak skvelé plagáty a fantvrobu. Mimochodom, dabléry asi museli po skončení prísť o hlasivky.

plakát

Etiketa (2004) (seriál) 

Koho by nebavilo čítať Špačkovu sakra hrubú knihu o etikete, toto je správny materiál. Zábavnou a zároveň zapamätania hodnou metódou ukázané, ako byť majster spoločenskej etikety. Od pozdravov a vchádzania do miestnosti až po návštevy a spôsoby stolovania.

plakát

Zootropolis: Město zvířat (2016) 

Je zaujímave, ako animák s rozprávajúcimi zvieratami dokáže byť kriminálkou a k tomu obsiahnuť množstvo kultúrnych, sociálnych a filmových odkazov a paródií, ktoré všetky jeden nepochytí, a dieťa ak sotva nejaké. Originálny názov, kombinujúc slovo ZOO a utópia sa mi páči ďaleko viac, pretože vystihuje podstatu filmu. Myšlienkové vrstvy sú stavané skôr okolo života jednotlivcov a osobných životných problémov, takže si nemyslím, že tvorcovia nutne reagujú na multi-kulty drísty. Teda snáď, netreba zabúdať, že Disney je korporátny gigant, a ani filmový priemysel sa nevyhol vplyvu súčasnému sociálnemu inžinierskemu projektu. Tak či onak, kašľať na nich, tento animák je výborný. OST robil Michael Giacchino, a je to poznať, asi v dvoch momentoch som si povedal, že tá hudba je hodne dobrá. K tomu pieseň Try everything (Shakiru ani pop obecne síce nevyhľadávam, ale všade sa nájdu nejaké dobré piesne...väčšinou), hlavne príjemne sadne počas nádhernej scény vo vlaku. Čo sa týka postáv, tak hlavnú dvojicu si proste musíte zamilovať.

plakát

Inhumans (2017) (seriál) 

Potencionálne najveľkolepejší seriál (mal to byť prv film, potom seriál s filmovou úrovňou) sa zvrtol v televízny projekt s výpravou a réžiou z pred desiatich rokov. Posledné dva diely sú jediné, ktoré nie sú zývačka, pozerateľná len po úsekoch. Predpokladám, že vplyv na MCU to bude mať úplne nulový. Proste ďalší námet z MARVELu natočený. Možno pár rokov naspäť by celkom zaujalo, ale v prostredí s Agents of SHIELD či Daredevilom to má len malý štek.

plakát

Gekidžóban Sword Art Online: Ordinal Scale (2017) 

Najprehypovanejšia, alebo lepšie povedané: tvorcovsky najzmrvenejšia hovadina v dejinách dostala geki-džbán. Nový nápad tentokrát nemá žiadne logické trhliny, až na také drobnosti, ako napríklad ak budete v REÁLNOM svete (postavy i tak nemajú problém bojovať lepšie než Sephiroth) uprostred ulice či budovy skackať a švihať digitálnym mečíkom (ktoré sa tiež nemajú problém zrážať ako hmotné objekty) proti pixelovému šéfovi, je úplne normálne, že bude vplývať fyzicky. Ako som tie nevyčísliteľné hodiny Elder Scrolls prežil? Najväčšie pozitívum? Kvalitná animácia. Za nahú Asunu v kúpeľni strhávam hodnotenie. A žerte!

plakát

Sora no Method (2014) (seriál) 

Moe Blízke stretnutie tretieho druhu (v tomto prípade piateho). Nepasuje mi tam ten lietajúci tanier. Tvorcovia na to mali ísť inak. Odstrániť to UFO, nechať len záhadnú (a extra-roztomilú) bytôstku Noel, ktorá v tom malom mestečku všetko zamotáva. Zo Sora no Method sa dalo získať citeľne viac: silnejší príbeh, silnejšie emócie (malo to veľký potenciál na slzy), hlbšie postavy. Ale je to o priateľstve, je to pekné a čisté. Na posledných dvoch dieloch je vidieť, že sa tvorcovia snažili pritlačiť na pílu. Ako bonus, Tatsuya Katou zložil výraznú klavírno-husľovú hudbu (neskôr tento štýl dotiahol na vyšší level v Love Live! Sunshine!!, kde som si Tatsuyu ako skladateľa prvý krát všimol). Veľmi spokojné 3*. Sora no Method má dôstojné miesto v mojej pamäti. Pokiaľ podobne ako ja milujete drámy (i keď v tomto prípade trochu detskejšiu) s obsahom fantasy, dajte tomu šancu, takýchto anime (aj filmov) je pomerne málo a ja ich vždy úpenlivo vyhľadávam.