Echelon1

Dokument, ktorý je primárne audiovizuálnym zážitkom. Dynamická kombinácia kvalitných dobových záberov, fantastickej hudby, sviežeho vyprávania a prehľadných máp. Do časovej dĺžky filmu vtesnali hlavné momenty bojov v Normandii, ale väčšiu podrobnosť netreba očakávať, operácie a boje sú spomenuté len v maximálnej krátkosti, niekedy pár vetami. Obsahovo teda neprinesie nič viac, než ktorýkoľvek iný dokument, ale ako som povedal na začiatku, jeho najväčšia sila je v kombinácii výberu záberov a hudby. Akurát, neviem ako sa im podarilo zameniť Panther za Tiger II, chyba ako hrom.

Z ústrednej trojice celého Toaru: Touma, Mikoto a Accelerator je práve on, ktorého najväčší protivníci nie sú externí, ale interní, jeho vlastná minulosť a osobnosť, ten, ktorý si nedokáže svoje minulé činy odpustiť. Ja sám balansujem nad otázkou, či sa dá to, čo urobil, odpustiť, alebo nie. Preto je pre mňa Toaru Kagaku no Accelerator dôležité nie len pretože viac Acceleratora, Last Order, zlatučkých Sisters a ďalších hrdinov (hlavne príjemná Esther), ale aj vďaka ešte hlbšiemu zoznámeniu sa s jeho osobnosťou a psychológiou. Lepšie vidieť následky, ktoré na ňom jeho činy zanechali a aký má vlastne teraz so Sestrami vzťah (a princess carry sa nedostáva už len Toumovi 😊). K tomu konečne majú Sestry proaktívnejšie úlohy, čo ma teší, sú poklady celého Toaru. Nechýbajú Acceleretarove skvelé hlášky, jeho nezabudnuteľný psychotický smiech, viac kreatívneho rozbíjania zmetkov, objaví sa jedna či dve zaujímavé skladby soundtracku a übercool opening. Toaru Kagaku no Accelerator opäť potvrdzuje, že strana mágie sveta Toaru ťahá v pútavosti oproti strany vedy za kratší koniec povrazu. Ale aj v mnohom inom, ako v hĺbke vzťahov, motivácií, emócií, napätia, pocitu závažnosti situácie...

„Kedykoľvek sa Rusko chopí zbraní, svet zatají dych.“ Rusko je skutočne „Fleet in being“, krajina, ktorá už svojou existenciou mení svetovú šachovnicu a svetové spoločnosti naprieč stáročiami. A čo keď sa táto krajina rozhodne vykonať tak silný manéver, aký začala v 2022? A tak dostávame nemecký dokument o ruských vojnách robený v roku 2023. Čo sa len môže pokaziť? Dosť, ale menej, než som sa obával. Väčšinou štandardný dokument s maximálnou skratkovitosťou, ktorá je pre zhrnutie približne 350 rokov histórie krajiny ako Rusko do menej ako troch hodín (začíname Petrom I. Veľkým a končíme V. V. Putinom) nevyhnutná. Pre základný obraz diváka postačí, pretože podáva tie najzákladnejšie tézy. Určite to nie je dokument, ktorý ide pod povrch témy. Jeden z problémov je, že niektoré tézy sú ľahko napadnuteľné, buď sa niečo vynechá, alebo sa použijú jednostranné, niekedy neisté tvrdenia, občas dokonca len osobné pocity rečníkov (trebárs na osobnosť Putina). Napr. nespomenú, že pre Krymskú vojnu strata Sevastopolu nebola tak kľúčová, ako smrť Mikuláša I., keď jeho nasledovník Alexander II. prakticky podpísal kapituláciu, aj keď Ruská ríša mala v rukách stále svoje karty. Alebo smrť Mikuláša II., Boľševici a Bielogvardejci, je podľa niektorých zamotanejší príbeh. Čečenské vojny, Sýria a Ukrajina ani nehovorím. Tam sa k odpadovému hodnoteniu od niektorých užívateľov dostaneme rýchlo. Na druhú stranu aspoň niekedy rečníci vyslovia tvrdenia, ktoré poukazuje na ne-čierno-bielosť politického diania medzi Ruskom a Západom a aj vo vnútri Ruska. Absolútne neznalý divák, ktorý čaká najelementárnejší obraz ruských konfliktov primárne zo západného pohľadu politického diania, ho má mať. Vojny z operačného hľadiska dokument nerieši, takže pre mňa k hlbšej analýze a kritike toho veľa nie je. Posledný diel je ale (neprekvapivo) príliš zameraný na Putina a namiesto faktov priveľa snahy smerovať názory diváka požadovaným smerom.