funesfilm

Hodnotná klasika. Škoda len, že Nemci od kvalitnej filmovej práce, siahajúcej až do 90. rokov 20. storočia, sú v súčasnosti čoraz viac vzdialení.

Nechápem, čo za trend je v našich končinách pokračovať po rokoch vo filmoch podnikaním, biznisom a neviem čím ešte podobným. Zbytočne zaplatené peniaze na papier, interiéry, exteriéry, na mzdy...Bohumil predsa v jednotke začal a skončil ako obyčajný človek, bez viditeľnejšieho majetku. Teraz mal byť začiatok možno v liečebni pre alkoholikov s tým, že šťastie sa napokon na neho obrátilo. Bolek Polívka vyvoláva trošku nostalgie. Inak, takmer nuda.

Ruská tvorba posledných rokov, je skôr o vizuálnom stvárnení, než o scenári. Tento seriál som teda išiel pozerať s obavami. Zbytočný strach o stratené hodiny. V pohode vyrozprávaný príbeh o tom, čo byť vlastne ani nemuselo. Ladí všetko. I hudba je príjemným prekvapením. Pomalší rozbeh, s dojímavým koncom. Možno neohúri, ale ani nesklame.

Začiatok s "ťažším" rozbehom. Možno náročné na pozeranie. Neskôr však je možné vkĺznuť do deja naplneného pomstou, zákernosťou jednej z postáv, spisovateľky Amy. Život však nie je kniha. Medzi riadkami ju prečítali a tak nastáva zvrat, v taktike pôvodného plánu. Občas pripomínajúce línie známeho Farga.

Po vizuálnej stránke priemerné. Obsahovo však dojme. Dôstojná pocta výbornému športovcovi.

Akoby už neraz spomínaný Indiana Jones. Je to však o niečom inom, no podobný prejav tam poznať, či už v hudbe, v prejave postáv alebo v dejových líniach. Po stránke výtvarnej, veľmi dobre zvládnuté. Po hudobnej tiež. Oplatí sa vidieť opakovane. Aj keď dej a dialógy samotné, nie vždy napĺňajú to, čo divák možno čaká. Vyniká teda vizuál. Ostatné pripomína skôr divadelný priemerný výstup.

,,...nejde o rekord, ide o tím". Skutočné životy i príbeh o sile odhodlania zvíťaziť. Nie však za cenu straty samého seba. Herecké výkony bez výraznejšieho prejavu. To ale neuberá na podstate ukázať to, že v športe je dôležité zostať človekom i na úkor úspechu.

Divák si môže spočiatku myslieť, že neodtrhne oči od plátna či obrazovky. Ťažko porovnávať staršiu verziu z roku 1998 s touto. Doba sa mení. Počítačová technika začína ovládať ľudí a nie naopak. Vytráca sa duša filmu. V tomto prípade sú zrejmé aspoň príbehové línie, no neskôr, v druhej polovici sa to mení na niečo, čo ťažko aj pomenovať. Podstatné postavy zomrú asi príliš skoro. Postupne prestáva mať význam to, čo bolo na začiatku a niet sa čoho chytiť v posledných fázach. Iba nejaké stvory po sebe revú...Ešteže ten šťastný koniec, keď Godzilla v pohode odkráča späť do oceánu. Keby tak aspoň zamávala na rozlúčku...

V dobách nedávno minulých, boli seriály obsahovo vedené pre bežných ľudí, z bežného života. Je pravda, že aj cielene politickou mocou. Dá sa však pozerať na to i teraz, po rokoch. Kedy už televízie pochopia, že v jednoduchosti je krása. Ich majitelia sa snažia prezentovať život tak, ako ho vidia oni. Doba telenoviel už pomaly vyhasína, tak neviem prečo neustále tento obraz u nás neutícha. Má to zmysel, aby seriál vydržal na obrazovkách niekedy nie ani jednu sezónu? Kiež by toto nebol ten prípad. Na pohľad pôsobivé. Hudba tiež celkom slušná. Škoda len, že JOJ neinvestovala do filmovej technológie viac, čo by mohlo pomôcť dostať Divoké kone i za hranice Slovenska.

Sklamanie, veľké sklamanie. Je ťažko niečo aj vôbec napísať. Jediné, čo stálo za počúvanie či pohľad, bola hudba, výprava, príroda i možno pohľad kamery. V mnohých prípadoch, dokáže slabý scenár vyvážiť výkon hercov. Tu, herci neboli. Nebolo ich cítiť. Keď aj niekto prehovoril, vhodnejšie by bolo mlčať. Opäť takmer zbytočne preinvestované peniaze.