Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Komedie
  • Animovaný
  • Akční
  • Dokumentární

Oblíbené filmy (9)

Pianista

Pianista (2002)

Filmy s tématikou holokaustu sa najmä po vojne točili ako huby po daždi, ale na tie najlepšie umelecké výkony asi treba dozrieť, nechať čas plynúť, nech zahojí všetky rany. A potom sa dá vyrozprávať osud jedného skvelého klaviristu na pozadí tej najtragickejšej udalosti a jeho zápasu o holý život tak bravúrne, že vám opäť stoja chlpy na rukách. A to všetko sprevádzané nádhernou Chopinovou hudbou.

Million Dollar Baby

Million Dollar Baby (2004)

Viete, čo mám na akomkoľvek filme rada? Pozriete si ho, pomaly zabudnete a keď sa k nemu o pár rokov neskôr vrátite, zistíte, že ten film je geniálny od úvodných až po záverečné titulky. Ľudia sa menia; presne tak, ako ich názory a pohľady... A človek musí dospieť, aby dokázal túto genialitu oceniť. (A šup medzi moje obľúbené filmy).

Kolja

Kolja (1996)

Áno, život to proste vie dobre zariadiť. Sú okamihy, ktoré nám zasiahnu do života rýchlosťou blesku. Práve keď si myslíme, že život je usporiadaný, sme šťastný a na staré kolená chceme mať už len svoj pevný režim dňa. Ups, a potom tento stereotyp naruší malý ruský chlapec. Úsmevná komédia, ktorá má stále chytí za srdce. A ako tam tak blúdi po Moskovskej ulici.... Bravó, Svěrákovci.

Hvězdný prach

Hvězdný prach (2007)

Film, pri ktorom som vyronila nejednu slzu. Moja srdco-slabôstka. Poznáte ten okamih, že keď sa deje niečo krásne a neopakovateľné, nechcete, aby sa to jedného dňa skončilo? Ale raz sa naozaj premeníte na prach, raz navždy zavriete oči a to vedomie vás ničí, lebo tušíte, že skončí aj tá neopakovateľnosť. A to vás prinúti rozmýšľať o každom prežitom dni. Potom zrazu zaspávate so strachom, lebo dni sa míňajú a vy sa bojíte zavrieť oči čo i len nachvíľu, aby tie spoločné chvíle trvali dlhšie.

Útěk do divočiny

Útěk do divočiny (2007)

Na túto filmovú extázu som si musela počkať. Pred dvomi rokmi som film vypla asi po 15 minútach. Doteraz neviem prečo. Neviem, čo ma chytilo za srdce viac; odvaha vymeniť všetko materiálno (a to teda poriadne na ružiach ustlaté) za jeden jediný sen, žiť ako dobrodruh, tá separácia a neschopnosť utužovania akýchkoľvek medziľudských väzieb (byť stále len samotárom!) alebo ten koniec. Plakala som ako malé dieťa. A keď počúvam soundtrack, spomienky sa vracajú. Fakt krásne!

„Marečku, podejte mi pero!“

„Marečku, podejte mi pero!“ (1976)

Sú filmy, ktoré si pozriete aj stýkrát a stále sa smejete na tých istých hláškach alebo sa vám pri nejakej situáciii oživia v bežnom živote. Filmová klasika plná skvelého nezabudnuteľného humoru a postáv, ktoré vám jednoducho zahrajú na tú správnu strunu.