vancho

Z filmu sa človek niečo poučil o histórii. Zaujímavý pohľad na zákulisné rokovania medzi apartheidom a mandelovcami. Pre mňa najzaujímavejším momentom filmu bol profesor v podaní Williama Hurta. Človek lojálny k režimu sa mení, akonáhle zistí, že je tiež sledovaný tajnou políciou. Vidno určité historické paralely s 89. rokom, keď sa museli aktivizovať aj verní alebo apatickí, aby režim rýchlejšie padol.

Starý dobrý Kusturica. Film je bizarný, akoby chaotický, dokonca je označovaný za komédiu. Áno, nejako tak mohla začať posledná vojna na Balkáne, od bitiek pri futbalových zápasoch, cez vraždy na poľovačke až po genocídu. Tým koncom sa film už nevenuje, ale to nie je podstatné, lebo každý vie, ako sa to skončilo. Pomedzi srbsko-bosniansky konflikt ľúbostný vzťah srbského železničného inžiniera prežívajúceho "krízu stredného veku" a mladej bosnianskej zdravotnej sestry. Nie je na tom nič prekvapujúce, títo dvaja ľudia v sebe nemajú nenávisť, obaja určitým spôsobom ignorujú vojnu. A ten, kto v sebe nemá nenávisť, má schopnosť milovať. Pre mňa najlepší Kusturicov film. 4,5*

Žeby bolo také jednoduché vygenerovať fašizmu podobné hnutie? Zrejme áno, ako to ukazuje súčasný svet. Možno to nejde tak rýchlo vo filme, ale "esencia" vzniku fašizmu je dobre definovaná: Mladí ľudia, ktorým chýbajú jasné životné hodnoty a príklad zo strany rodičov, či iných autorít. Charizmatická osobnosť, rituály, pocit spolupatričnosti outsiderov. Tvrdé potláčanie aj mierne odlišných názorov. A výsledok je fašizmus, komunizmus, či iný malígny "izmus". Deprimujúci film, aj keby záver nebol tragický.

Toto nie je životopis Mandelu, i keď sa dozvieme veci, ktoré sme možno za socializmu nevedeli. Napr. ANC robil teroristické akcie a apartheid cielene vraždil rodinných príslušníkov ANC. Ako v každom neľútostnom vojnovom konflikte. Čo je na príbehu zaujímavé, že je to nakreslené cez život Mandelovho dozorcu Gregoryho. Na začiatku filmu oddaný služobník režimu, ktorého obludnosť si neuvedomoval a postupne získava odstup a nadhľad, i keď sa nestane vyložene odporcom. V tomto sa príbeh dostáva na realitu juhoafrických dejín a človek v ňom nachádza paralely aj so socializmom, v ktorom tiež mnohí ľudia bezmyšlienkovo kolaborovali a len po "nežnej revolúcii" sa z nich stali odporcovia. Gregory robil to, čo u nás mnohí - už neveril režimu a v rámci vlastného presvedčenia a možností sa ho snažil vylepšiť. Tu by bola paralela s filmanu ako Pupendo, Kawasakiho ruže a pod. Vynikajúce výkony Josef Fiennes ako Gregory a Dennis Haysbert ako Mandela.

Myslím, že máloktorý film ukázal tak názorne nezmyselnosť a monštróznosť rasizmu. Samozrejme okrem filmoch o holokauste. Na živote jednej ženy zobrazený nielen apartheid, ale aj to, ako dokážu predsudky ovplyvniť život tzv. obyčajného človeka. Sandra je síce bezmocná voči tomu, čo sa s ňou deje, ale bojuje. Bojuje za svoju ľudskú dôstojnosť, za udržanie vzťahov s rodičmi a za obyčajné životné šťastie. Bojuje s premenlivými výsledkami. Ak sa bude na školách vyučovať rasová tolerancia, vhodné do kurikula. Z hľadiska poznatkov o iných kultúrach sa človek dozvie viac z histórie Južnej Afriky (vhodné pozrieť tiež Zbohom, Bafana).

Ako spracúvajú dvaja ľudia (jeden rozvedený a druhá ovdovelá) nové manželstvo? A aký to má vplyv na ich deti? Z námetu sa rozhodne dalo viac vyťažiť. Chvíľami je to akési ufňukané, motivácie hlavných postáv nie celkom jasné. Zrejme viac ocenia film ľudia, ktorí prešli podobnou životnou situáciou. Pre mňa bolo zaujímavé vidieť Jeffa Bridgesa a Drew Barrymore spred 20 rokov. Od režiséra Sofiinej voľby by som čakal viac. 3,5*

Ďalší so zaujímavých frankokanadských (quebeckých) filmov (pozri napríklad Invázia barbarov a Nezbytnosti života). Rozpad manželstva rodičov a odchod matky z domu pohľadom dieťaťa resp. detí. Citlivo zobrazené, dobrý výkon mladej herečky ako Élise, pekné zábery prírody, človek má pocit akoby žil na vidieku. Celý film je pocitový, na deji a konci veľmi nezáleží. Ide presne o typ filmu, ktorý by si na seba v kinách komerčne nezarobil (v Kanade štát dotuje kinematografiu), ale môže pohladiť srdce cinefilov.

Po dlhšom čase film o triednom boji, i keď nie úplne prvoplánový a prepletený s ľúbostným príbehom. Triedny boj sa odohráva v rámci robotníckej triedy. Jedna rodina, "štrajkokazi" s dcérou premiantkou, ktorá cieľavedomo usiluje a vyššie vzdelanie a nepravdepodobne sa zaľúbi do odborového predáka organizujúceho štrajk. Film je však pozerateľný, postavy a dialógy civilné, predstaviteľka Emmy (Valeria Solorano) presvedčivo hrá a dobre vyzerá. Triedny boj ma nudil, ale ľúbostný príbeh mal určité zaujímavé miesta. Ženy sa správajú racionálne pri výbere partnerov a táto žena bola obzvlášť racionálna, ale zapracovala chémia a vznikli problémy. Ľavicové názory režiséra boli dosť citeľný.

Tí, čo sú starší, možno už vedia, čo je kríza stredného veku. Život zdanlivo plynie vo vybehaných koľajniciach a človek má pocit, že má urobiť niečo dôležité. Farmár Ray (Kevin Kostner) si myslí, že to dôležité je postaviť baseballové ihrisko. A všetko, čo robí, keď ho stavia, ho vlastne privedie k tomu, čo je v živote dôležité. Rodina. Urobiť niečo nezištne popri zarábaní si na živobytie. Byť oporou pre druhých. Niektorým sa môže zdať byť príbeh trochu limonádový, ale mňa mrazilo pri tom: "If you build it, he will come". Pre mňa najlepší herecký výkon Kevina Kostnera. Nemám rád baseball ako šport, ale z filmu si človek urobí dobrú predstavu, akú hrá úlohu v kontexte amerického života.

Scenár filmu trochu pripomína P.S. Milujem ťa, kde ovdovelá manželka (Hillary Swank) ide do Írska podľa listov nebohého manžela, kde si nájde nového partnera. V Prestupnom roku síce hlavná ženská postava neovdovela, len márne čaká na žiadosť o ruku a prenasleduje svojho priateľa do Írska, aby ho sama požiadala na základe stredovekej tradície. Podobne nájde spriaznenú dušu a končí happyendom. Zápletka je banálna, ale veľa vecí je príjemných. Krásne zábery írskej prírody, Amy Adams ako veľmi príťažlivá a žiaduca manželka, napriek tomu, že má spočiatku vyzerať ako americká mrcha, ktorá je frustrovaná írskym rustikalizmom. Práve toto ju samozrejme neskôr osloví v porovnaní s komerčným prístupom amerického snúbenca. Za normálnych okolností by som nedal viac ako 3*, ale film mi svojou nenútenosťou urobil náladu po depresívnom zimnom dni.