Janega

Úvod filmu ma veľmi emočný náboj, kde dáva príbeh jasne a zároveň diskrétne najavo vedieť, čo stojí za želaním oživiť Pinocchia. Keď si starý muž hračkou kompenzuje mŕtveho syna, je to až smutná dráma. Akonáhle sa však Pinocchio vydá na cestu, ide už o jazdu jeho dobrodružstiev, kde sa nezastaví a scény, ktoré by mohli tiež dojímavé, sú po tejto stránke dosť odbyté. Najviac to však schytal záver filmu, ktorý je fakt odfláknutý. V podstate v tomto filme ide viac o vizuál. A naozaj vizuálna stránka je najsilnejší aspekt filmu, no nestačí to.

Dlhý depresívny začiatok, z ktorého je sám divák tak deprimovaný, že ťažko sa mu hľadajú sympatie k hlavnému protagonistovi. Keď sa však už začne väzenská turistika príbeh začne naberať grády a všetko by šlo len k lepšiemu, keby sa na scéne neobjavila žena. Keď filmár nevie čo s príbehom pošle tam ženu a začne sa naivná, tuctová a hlúpa romanca. Potom akoby sa dej spamätal a uvedomil si, čo má byť zápletkou filmu a znova to začne mať potrebné grády, ale potom sa tam znova objaví žena a končí to tak, ako by to ukončil každý nekreativny filmár. A hviezdička sa z hodnotenia hneď stratila.

Po ženskom fiasku z 2016, sa rozhodli dať krotiteľom ešte jednu šancu, tentokrát však nič neexperimentovať, ale vytiahnuť ťažkú kartu "nostalgiu". Nostalgiou sa tu len tak práši, lebo to je to, čo u fanúšikov skrátka funguje a za čo sú ochotní zaplatiť. Napriek tomu, že pôvodných krotiteľov som videl, sa medzi fanúšikov nezaraďujem, ale len som čumel ako cez kopirák opakujú zápletku, pričom v pôvodnom filme to pôsobilo celé epickejšie. Tu je to skôr komorné, keďže miesto veľkého New Yourku sa dej odohráva v zaprášenom a zapadnutom mestečku a strašidelnom dome. Dodáva tomu však lepšiu hororovejšiu atmosféru, ktorá sa tomu úplne hodí. Aby vytvorili novú generáciu fandov, tak hlavnými hrdinami sú deti. Detskí herci sú v pohode, svoje role zvládajú, i keď ich postavy sú napísané trošku blbo. Napríklad na duchov reagujú ako keby videli zatúlaných psov, či dokážu za pár sekúnd pochopiť zložitú techniku. Skrátka také scenáristické skratky, aby sme sa rýchlejšie dostali k nejakej tej zábave.

Typická detská americká blbinka, ktorá sa ľahko stratí medzi tisícami podobných filmov. Cieľovku to pobaví a pokiaľ ste dospelák aspoň so štipkou detinskosti, tak ako jednorázovka z nudy to tiež neurazí.

O filmovej verzii Newsies (1992) som napísal, že to mohlo dopadnúť ako fiasko alebo víťazstvo. Vtedy by sa dalo hovoriť o komerčnom fiasku, no keď o 20 rokov sa z toho stal úspešný a oceňovaný muzikál na Brodway, tak Newsies zvíťazili na celej čiare. Na niektoré filmy musia diváci dozrieť. Ja síce divadlu moc neholdujem, ale toto by som chcel zažiť naživo. Od filmu to miestami odbočuje (a možno nie vždy správnym smerom), ale tá energia z toho všetkého je úchvatná.

Zábavný muzikál o závažnom spoločenskom probléme ako je vykorisťovanie detskej práce. To mohlo dopadnúť ako totálne fiasko či víťazstvo. Po komerčnej aj kritickej stránke to bolo totálne fiasko, no napriek tomu všetkému film nezapadol do zabudnutia, pretrval, stal sa z neho úspešný divadelný muzikál Newsies: Muzikál z Broadway (2017) a kultovou záležitosťou nielen pre fanúšikov. Takže nakoniec môžeme zakričať: "Víťazstvo!" Pre mňa jeden z najlepších pôvodných muzikálov. Príbehovo je tam zopár klišé a predsa len Disney sa snaží túto vážnu tému držať pri zemi, no chytľavé piesne, výborný herci a krásna výprava to všetko vyvažujú. Dnes je z Disney len mainstreamové monštrum a podobných nápaditých filmov sa od neho už nedočkáme.

Niet nad deväťdesiatkové rodinné komédie. Sú zväčša priemerné, no majú v sebe ten šik, kvôli ktorému si ich pozriete znovu. Šľahačkou a čokoládou filmu je skvelý Ben Stiller ako maniakálny vedúci tábora. Trochu problémom filmu je zosmiešňovanie detskej obezity.

Hraná verzia Denník slabocha (2010) ma bavila, lebo aj napriek tomu, že sa jedná o detský film, mal v sebe určitý šmrnc, čo aj mňa dospeláka dokázal pobaviť. Tomuto animáku ten šmrnc chýba, a to napriek tomu, že scénky sa opakujú. Možno keby som mal nejakých 8 rokov a bol fanda knihy dal by som vyššie hodnotenie, takto sú to neobjektívne dospelácke 2 hviezdy a aj to by som najradšej znížil za tú tuctovú 3D animáciu.

Tento film mohol dopadnúť dvojako, buď ako gýčový príbeh o pubertiakovi, ktorý to z lúzra dotiahne na frajera (a že takých filmov je až až), alebo ako trápna depresívna dráma, kedy by ste si povedali, že chalana treba kopnúť, aby vám prestal tou svojou depkou liezť na nervy. No Nat a Jim to dokázali vybalansovať a nájsť zlatú strednú cestu, a tak natočiť pohodový letný film. Postava Duncana si dokáže diváka získať, človek ho poľutuje i fandí a aj keď na začiatku pôsobí až príliš pasívne, o to viac je vidieť jeho premena a nadobudnuté sebavedomie. Bohužiaľ jeho ostatní členovia rodiny sú až príliš šablonovitý. Priateľ jeho matky aj s dcérou sú mužským ekvivalentom Popoluškinej macochy a dcéry. Film začne mať grády až nástupom cool Owena, ktorý je tak strašne cool, že si človek pripadá ako suchopárny starý dedo. Aj tu to mohlo dopadnúť tak, že postava Owena by skôr pôsobila otravne a preafektovane, no aj tu tvorcovia dokázali vždy pribrzdiť a tak urobiť z tejto postavy urobiť sympaťák. Film mohol skončiť riadnym klišé šťastným koncom, ktorý by si však človek želal, no tvorcovia vsadili na nádejný koniec, kedy divákovi dajú možnosť na premýšľanie "...a čo bolo ďalej?".

Po prvých dvoch pre mňa nadpriemerných filmov a treťom ako lepší priemer je štvrtý diel slabší priemer až podpriemer. Road movie Grega Heffleyho nie je také terno akoby som čakal. Nedopomáha tomu ani preobsadenie hercov, ktoré ešte znižuje výsledný dojem.