ShossGrey

Ďalší z neodvrátiteľných dôkazov, že nezvyčajný a originálny námet nie vždy zaručí dobrý výsledok. Do riti, ten film mal taký potenciál, žiaľbohu ho nedokázal naplno využiť a zmietli ho vlny priemernosti. Namiesto priblíženia totalitného režimu, tej surovosti a drsnosti sme sa dočkali niečoho ako je konverzačná dráma, kde sa hlavný hrdina ide ufilozofovať k smrti na téma sloboda jednotlivca. A ja si stále hovorím, aká je to škoda...

Tajomstvo úspechu Simpsonovcov tkvie v tom, že si k sebe dokázali pripútať rozličné divácke kategórie. Takisto ako radového diváka, túžiaceho iba nachvíľu vypnúť mozog a zasmiať sa baví Homerova stupidita, hlášky a jeho až absurdné chovanie, takisto náruživého intelektuála baví hľadať rôzne odkazy, či už na americkú kultúru, históriu, udalosti či filmy. Simpsonovci sa stali jednoducho pojmom pre široké spektrum ľudí, čoho dôkazom je 23 rokov pôsobnosti na televíznych obrazovkách. Ja som s touto nezdravo žltou rodinkou vyrastala prakticky odmalička i keď ako decko som ťažko mohla chápať ich typickému humoru. Je zaujímavé, že ako vyrastáte a postupne si rozširujete svoje obzory nachádzate nové a nové súvislosti a narážky v dieloch, ktoré máte pozreté nespočetne veľa krát. Najobľúbenejšie a pre mňa už legendárne diely: 03x22 Otto v akci, 05x04 Medvidek, 07x02 Radioaktivní muž, 08x10 Akta S, 08x18 Homer vs. 18. dodatek ústavy, 09x19 Homer slouží vlasti, 12x06 Muž, který vědel příliš mnoho, 13x16 Homerova zelená medicínka

Milujem tú živelnosť 60. rokov, ten závan rebélie, vzburu mladých, ten entuziazmus, ktorým oplývali, keď si na zaprášených gramofónoch mohli púšťať svoje obľúbené platne, milujem ROCK 'N' ROLL!! Tento film je prešpikovaný toľkými skvelými songami, že keby sa tých 130 minút na plátne nič nedialo a banda týpkov by len zbesilo pobehovala po palube hore-dolu a len tak pohadzovala rukami a do toho by hral len tento skvelý rockový podmaz, stále by som mu vylepila plných 5*. Avšak toto ma aj skvelý príbeh a kvantum výborných postavičiek, každý s iným charakterom avšak spoločnou láskou k hudbe a snahou priniesť trochu tej živočíšnosti do pochmúrnej Británie. Nečakajte hĺbavé úvahy, čakali by ste zbytočne. Toto je o zapálenosti a nadšení pre správnu vec i za cenu, že to, čo robíte je ilegálne. Toto je o láske a oddanosti k rock 'n' rollu.

Keď som prvý raz pričuchla k TP, vôbec som netušila, čo je ten kultový pán Lynch zač. Očakávala som praobyčajný seriál s kriminálnou zápletkou. Och, ako veľmi som sa vtedy mýlila. Ale možno práve vďaka mojej mýlke sa z tohto seriálu vykľulo čosi tak zaujímavé a špecifické. A trošku som skormútená, že doposiaľ žiadny seriál twinpeaksovský kult neprebil a nepokoril. A čo činí vlastne Mestečko Twin Peaks tak výnimočným? Sama to neviem s určitosťou povedať. Postavy so svojimi temnými tajomstvami, každá do detailu rozpracovaná, tá mystika a rôznorodé dejové línie, zvláštne zvraty a to, že nikdy dopredu nedokážete predvídať, čo nastane. A Badalamentiho inštrumentálna Laura Palmer's Theme, hudba tak očarujúca a parapsychologická, ktorá vždy znie v pozadí, keď sa blíži niečo zlé. To všetko je súčasťou potemnenej fantázie, ktorej ak prídete na chuť, tak vás nepustí až do úplného záveru. Twin Peaks nie je iba seriál. Twin Peaks je taká drobná, 30dielna skladačka, ktorej všetky dieliky po zložení perfektne do seba zapadnú a následne vytvoria dokonalý obraz. Leštený zafír medzi seriálovým uhlím.

Detektív John Ferguson (James Stewart), striktne sa pridŕžajúci všetkého racionálneho a logického, sleduje tajuplnú Madeleine (Kim Novak) na popud dávneho priateľa, ktorý sa obáva, že nie všetko je s ňou v poriadku. To, čo sa zdá byť na začiatku obyčajným fantazírovaním však prerastá do veľmi nebezpečnej hry, kde sa lovec stáva obeťou. Keď som pred pár rokmi čítala román Boileau-Narcejaca, úplne ma opantal. A keď som sa s odstupom rokov dostala po Vertigo, netušila som, že je to sfilmované podľa mojej milovanej knižnej predlohy. Je ťažké zaradiť Vertigo ku konkrétnemu žánru. Tak ako od racionálneho prechádza až po úplne iracionálne, takisto prechádza od romance až po thriller kde nakoniec neberá až jemne hororový nádych. A my sa stávame obeťami takisto, ako úbohý Ferguson, keď sa snažíme objasniť všetko to záhadné, čo nám Hitchcock predkladá, ale i tak nám záverečnou pointou úplne vyrazí dych. Moja najmilovanejšia hitchcockovka a srdcová záležitosť, kde jedinou chybičkou na kráse je, že sa točila za éry peroxidových blondýniek, čo Kim Novak okráda o všetkú tú tajuplnosť, ktorou literárna bruneta Madeleine tak oplývala.

Reštaurácia Le Hollandais plná podivných postavičiek (pre mňa jednoznačne najzaujímavejší Tim Roth) na čele s hulvátom Gambonom, ktorému zdvorilostná konverzácia a výber vhodných tém u spoločného stolovania nič nehovorí a jeho manželkou, ktorá mu z chlipného, umasteného náručia utečie do náručia nenápadného knihofilného milenca. Jednoduchý dej je takou drobnou kvapkou atramentu, avšak na papieri sa rozpíja do najrozličnejších smerov, zafarbuje sa najrozličnejšími odtieňmi, vytvára nápadité obrazce a rôzne tvary. Mierne pohoršujúca lahôdka, miestami spadajúca až do morbídnosti, ktorá však v druhej polovici bohužiaľ stráca dych ale i napriek tomu si zasluhuje zaradenie k najdelikatesnejším filmovým pokrmom.

Taký horko-sladký pohľad na sny a ideály, ktoré na uzde držal totalitný režim. Ľuboš Kostelný ako hudobník, túžiaci po uznaní, jazze, voľnomyšlienkarstve a slobode, ktorý sa chtiac-nechtiac ocitol v stále sa viac a viac scvrkávajúcom ohnivom kruhu manželstva a rodičovských povinností, ma síce o svojich hereckých kvalitách príliš nepresvedčil, avšak film svojim námetom a spracovaním dokazuje, že to so súčasnou slovenskou tvorbou až tak zlé nie je a že v Jurajovi Nvotovi tkvie určite nejaký ten režijný potenciál.