ShossGrey

Vitajte v laboratóriu, kde pokusným králikom je samotný človek. Sám experimentátor snažiac sa prebádať zákutia ľudskej existencie sa pohráva s emóciami a spomienkami a ako substancie ich vkladá do myslí nič netušiacich vzoriek. Tlieskam za originalitu ale chýbala mi pohnútka. Hlad po duši? To je hnacím motor pre experimentátora, jeho vízia blahobytu a spokojnosti pre celú svoju rasu? Možno by to chcelo odklad aspoň o dva roky, nech výsledná idea dozreje v tvorcovských hlavách. Možno to chcelo poľaviť zo záverečnej štvrťhodinky. Menej akcie, viac filozofie!

Hľadala som balans medzi vybrúseným zvukom a duchaplnými textami. Objavila som Joy Division,hudbu tak krásnu a zároveň temnú. Ian Curtis do svojich piesní vložil svojich najvnútornejších démonov ako spoveď celému svetu. JD sa síce mihli na hudobnej scéne len krátko, avšak nesmrteľní ostanú naveky.

Najlepší road trip, ktorý navaril dietylamind kyseliny lysergovej. Kto nikdy nezažil žiadny alkaloidový úlet, nikdy nepochopí,

Your Sister's Sister je utopená v nezaujímavych dialógoch, na ktorých by si každá konverzačka mala zakladať. Tento krát to nezachráni ani hviezda prvej akosti Emily Blunt, ktorú úspešne zneguje Mark Duplass. Áno, presne ten, ktorý svoj (ne)herecký prejav zredukoval na výraz nezúčastneho idiota.

Predstavte si trojposchodovú, šľahačkovú tortu prizdobenú kadejakými zubnýkazvyvolávajúcimi svinstvami a na tú celú parádu vysypte ešte za kilo kryštálového cukru- moja asociácia pri spomenutí si na akúkoľvek súťaž krásy. Tento "dokument" prišiel v tej najvhodnejšej dobe najntýs, keď tieto pseudosúťaže boli na vrchole popularity a ako mor sa rozliezali do každej bohomzabudnutej americkej viesky, kde celý tento gýč naberal monštróznych rozmerov. Inteligencie to malo asi toľko ako všetky účastníčky pokope, ale kto by aj čakal nejakú sofistikovanosť pri takej téme,že?

Krásne, atmosférické, tajomné, desivé. Koniec viktoriánskej epochy a skupina mladých Boticelliho anjelov miznúcich v teteliacom sa opare rozpálenej austrálskej buše. Niektoré udalosti nemusia byť dopovedané. Peter Weir si iba nasadil Lynchovu masku.

CBGB bolo kedysi pulzujúcou tepnou NY undergroundovej scény. Bolo otázkou času, kedy niekto tomuto dôležitému milníku punku a legende vzdá hold hraným filmom. Musím skonštatovať, že i napriek výbornému traileru ostalo nakoniec prázdno. CBGBovská divočina mi prišla akási neuprimná,neozajstná, jednoducho celý film sa mi presypal medzi prstami bez toho, aby zanechal nejaký dojem (i keď s laxným Hillyho prístupom sa to asi i v skutočnosti tak malo). Namiesto smršti iba ľahký vánok, komixová narácia miestami dosť iritovala, no must see pre každého, kto sa bezhranične oddal tomuto žánru hudby. PS * za mojich milovaných Ramones, ktorí s plátnom doslova znova ožili:-). Ramones:"We got four songs:I don't wanna walk around you, I don't wanna be learned, I don't wanna be tamed and I don't wanna go down to the basement." Hilly:"Anything you wanna do?" "We're working on something new." "Something positive?" "Yeah, it's called I wanna sniff some glue."

Hodnotené po 2.sérii. USA ošľahlo trošku štipľavo mrazivého severského vetra a myslím, že lepšiu vzpruhu americká krimi tvorba nemohla získať (hold, Škandinávci dostali do vienka prirodzený talent na tento žáner). Konečne seriál, ktorý sa nebojí priznať, že je z mäsa a kostí. The Killing výborne vykľučkoval z bežných klišé (pozorujem u veľa novodobých detektívok neduh ktorý sama nazývam "z bodu A do B"- od jedného podozrivého k druhému, ktorí sa každým dňom obmieňajú až to celé skĺzne do nechcených stereotypov a postupne stráca na lesku) a dokázal, že ešte stále sa dá spraviť solídny nárez na poli televíznej tvorby. Suma summarum, hodnotím plným počtom i keď sa ani The Killingu v istých momentoch nepodarilo vyhnúť nelogickosti a nejakému tomu prešľapu avšak v konečnom dôsledku je to prebité výborným dynamickým dejom. Dodatok:Porovnanie s Twin Peaksom razantne zmietam zo stola, pretože oba seriály sa nachádzajú úplne niekde inde, TP bol v závere skorej o budovaní atmosféry zasadený do istého iracionálna, zatiaľ čo toto je drsná realistická výprava za vrahom zaváňajúca politickou mašinériou.

Aristokracia skrytá za šedou maskou bez emócií, ktorá mala zaručený život v prepychu už len vďaka svojim predkom, ktorý sa od praveku vydelili ako náčelníci a bojovníci, čo im zaručilo drahé kovy a predmety. Bolo predurčené spoločenské postavenie už 10 tisíc rokov vopred? V Anglicku určite a pokiaľ vašimi žilami nepretekala krv úspešných pravekých lovcov, vďaka ktorým prišla majetková nerovnosť k životu, nemohli ste sedieť v honosných panstvách, s ironickým nadhľadom ste nesmeli komentovať každodenné slasti a starosti medzivojnovej epochy a kŕčovitým spôsobom ste si neodpíjali z Earl Grey, pripraveným tými v čiernobielych rovnošatách, ktorých paleotické príbuzenstvo už toľko úspechu nemalo.

Mám zvláštnu slabosť pre malé divné romantické filmy. Mr. Goldbach si zapozičal názov od Sonic Youth ( v ich skladbe Teenage Riot je podľa môjho názoru ukrytá celá duša tohto snímku ), pridal niečo málo z Wesandersonského univerza a stihol zakomponovať aj pár prvkov z Virgin suicides. A následne z tejto zmesi vymodeloval svoj režijný debut. Postavy a ich zvláštne konanie príliš nevysvetluje, radšej im dáva vlastný priestor pre ich pohnútky. Dejová linka s vrahom je skorej iba na efekt a dotvorenie než aby sme ju brali ako plnokrvnú súčasť. Tak si tajne dúfam, že sa v budúcnosti niekde z čista jasna zase objaví takéto zvláštne snové indie, bez zbytočnej naivity, ktorá z tohto žiaľbohu trieska na kilometre. Pretože toľko nápadov a detailov v jednom malom, nenápadnom filme sa len tak nevidí.