Raccoon.city

Slimáky na ceste sa točili tak, že boli zo silikónu a pod sebou mali tyčku, po ktorej sa posúvali po kuse umelej cesty. Najťažšie to bolo potom v postprodukcii natočený materiál nadviazať na zábery so skutočnými slimákmi.

Vo filme môžeme počuť skladbu "Zbor židovských otrokov" z opery Nabucco od Giuseppe Verdiho.

Rozprávka, ktorú číta Olda (Petr Forman) svojej milenke Anne (Edita Brychta) a jej dcére Aničke (Markéta Frösslová) je "Pohádka o princezně Jasněnce, kterou Luftbaba zaklela v želvu". Knihu napísal a vytvoril Zdeněk Svěrák (Fišárek),Matěj Forman (Oldov dvojník) a výtvarníčka Hana Vyoralová v roku 1994 a je vydávaná ako 3D priestorové leporelo s pohyblivými scénami. a nesie podtitul: "...jak ji Olda vyprávěl Aničkám ve filmu Akumulátor 1".

Režisér Jan Svěrák povedal: „Ten film sme so scenáristom Janom Slovákom vymýšľali dosť netradične. Ľahli sme si u nás doma na koberec a so zavretými očami sme si predstavovali, čo všetko by sme vo filme chceli vidieť. So zapísaných nápadov sme potom splietali príbeh. Tých nápadov je tam nakoniec toľko, že by vystačili na dva takéto filmy. A to je možno dôvod, prečo sa na Akumulátor tak rád pozriem aj po rokoch.“

V roku 2018 bol film digitálne remastrovaný a uvedený na festivale  Czech That Film v Los Angeles a na 53.MFF v Karlových Varoch vo vybraných kinách. Akumulátor 1 vyšiel na Blu-ray 4K Ultra HD disku. Je to vôbec prvý český film, ktorý vyšiel na 4K Ultra HD nosiči a jeho režisér to okomentoval: "Konečne vidím svojim hercom do očí, rozdiel je to oproti videu alebo uvedeniu v televízii značný a dodal, že bez podpory partnerov Českých centier a Českej televízie by nákladná digitalizácia filmu nebola možná."

Skutočný terorista, podľa ktorého bol film natočený, sa volal Ilich Ramírez Sánchez. Prezývku Carlos dostal vo výcvikovom tábore Ľudový front pre oslobodenie Palestíny. Po akcii vo Viedni sa Carlos hlavne vplyvom západných médií stal predmetom silnej mystifikácie a začalo mu byť pripisované množstvo útokov, s ktorými nemal nič spoločné. Média mu tiež dali ďalšiu prezývku, Šakal. Jemu to však začalo očividne imponovať a svojim chválením o neexistujúcich misiách sám prispel k zahmlievaniu pravdy. Z archívov nie sú tiež žiadne dôkazy, že bol niekedy agentom KGB, hoci je zrejmé, že mal na ňu kontakty. Dva roky žil v Budapešti, párkrát niekoľkokrát navštívil aj Česko-Slovensko. Zatknutý bol v roku 1994 v Sudáne po operácii kŕčových žíl, keď nebol schopný úteku. Bol prevezený do Francúzka, kde bol odsúdený na dva doživotné tresty s možnosťou na podmienečné prepustenie najskôr v roku 2029. Carlos je konvertovaný moslim, okrem rodnej španielčiny hovorí aj arabsky, rusky, anglicky a francúzsky, z väzenia prispieva do mnohých časopisov. V auguste 2001 sa vo väzení oženil so svojou právničkou.

Tento film má veľkú historickú a dokumentačnú hodnotu, pretože zachytáva jedno z odvetví málo rozvinutého priemyslu na Slovensku v takom stave, v akom sa nachádzalo v období Slovenského štátu. Film dňa 14. januára 1943 schválilo Ministerstvo školstva a národnej osvety ako školský film pod evidenčným číslom 16142/42.

Dokument sa natáčal v baniach v Novákoch a Handlovej.

Film sa realizoval v ťažkých podmienkach štôlní, čo sa prejavilo na zlom technickom prevedení niektorých častí filmu. Problém je najmä s podexpozíciou a neostrosťou záberov. Zaujímavé na tomto filme boli naopak zábery zo štôlní zaplavených vodou. Film dňa 11. januára 1943 schválilo Ministerstvo školstva a národnej osvety ako školský film pod evidenčným číslom 16.140/42.

Pôvodne asi išlo o zvukový film, zachovaná kópia nemá zvuk. Film obsahuje aj české medzititulky.

Mostík mal byť otvorený 15. januára, ale pre veľký nedostatok snehu v zime 1933 sa termín presunul na 29. január 1933, keď mostík skutočne otvorili. Snehu ani vtedy nebolo a organizátori ho museli za pomoci vojakov miestnej posádky na nájazd a doskočište navážať. Nedostatok snehu spôsobil, že banskobystrickí skokani si dopredu nemohli mostík vyskúšať a ani len na ňom trénovať. Skoky na veľkom mostíku gen. M. R. Štefánika sledovalo vyše 4 000 nadšených divákov. Vo svojej dobe organizovali kvalitné vrcholné podujatia na celoštátnej aj medzinárodnej úrovni, vďaka čomu sa z Banskej Bystrice stalo lyžiarske centrum s renomé v celej Európe, čo nemalou mierou prispelo k tomu, že Banskú Bystricu prirovnávali k alpským lyžiarskym strediskám.

Projektantom skokanského mostíka M. R. Štefánika bol ing. Ladislav Reiss, podpredseda SKI klubu Banská Bystrica. Celkové náklady predstavovali približne 60 tisíc korún a to mesto poskytlo zadarmo pozemok aj stavebné drevo. V tej dobe to bol najlepší skokanský mostík v Československu.

Ide o súkromné snímky Eduarda Schreibera, nikdy sa nepremietali na verejnosti. V archíve SFÚ sa zachoval jeden záber (36,5 m). Nachádza sa na filmovom materiáli pod názvom "Schreiber 1. (I. diel)".

Jednu z hlavných postáv Ondřeja Pavelku (Prengel) nakoľko neovládal slovenčinu predaboval Jozef Vajda.

Vo viacerých recenziách nachádzame negatívnu reakciu na herecký výkon Markéty Hrubešovej v úlohe Ester, pričom jej mužskí kolegovia sú hodnotení veľmi priaznivo. Hrubešová bola podľa recenzentov nešťastnou voľbou.

Scény za stanicou a na zbombardovanej ulici, kde sa odohráva takmer prvých desať minút filmu, boli natáčané v Kladne a Máhlerova vila, z ktorej hlavný hrdinovia urobili pekáreň, sa točila v osade Nejdek, ktorá patrí pod obec Lednice.

Úvodná scéna, kde na stanicu prišiel vlak, do ktorého sa valia ľudia vracajúci sa domov z koncentračných táborov, sa natáčal už na vtedy nefunkčnej železničnej stanici v Stupave, kde sa cestujúci mohli naposledy odviezť po tejto trati v roku 1979, kedy bola zastavená osobná doprava.

Keď bol film dotočený, mnohí predpovedali režisérovi Jakubiskovi definitívny koniec. Ale keď bol dokončený, politická reprezentácia v roku 1989 už nemala silu film posvätiť ani zakázať. Film bol predzvesťou pádu socializmu, padol presne tri mesiace po jeho uvedení.

Profesor Vobořil (Jaroslav Marvan) sa pýta septimána Peterku (Richard A. Strejka) ako znie Kosínusová veta. Ten odpovedá: "Kozinova věta zní: Lomikare, Lomikare, zvu tě na boží súd...Hin se hukáže!" Správna odpoveď mala byť: "V trigonometrii sa kosínusová veta používa na výpočet dĺžky strany, pričom poznáme veľkosť uhla ležiaceho oproti strane a dĺžku zvyšných dvoch strán (ktoré zvierajú tento uhol)." Takisto definícia Kozinovej vety, ktorá je z románu J.Jiráska "Psohlavci" znie presne takto: "Lomikare! Lomikare! Do roka budeme spolů stát před súdnú stolicí Boží, hin se hukáže kdo z nás.“

Budova, z ktorej vychádza profesor Matulka (Jindřich Plachta) po zložení štátnej skúšky, bola v dobe natáčania a stále ešte je Umeleckopriemyslové múzeum.