Raccoon.city

Ako sa zrodilo meno Bohumila Zelenková ako autorka scenára, za ktorým bol skrytý skutočný autor František Pavlíček. Zo skutočného autora sa vinou jeho aktivít počas pražskej jari stala "persona non grata" a Pavlíček musel opustiť kultúrnu scénu. V dokumentoch z prednormalizačného obdobia, v dramaturgickom pláne na rok 1960, zmienky o tom, že scenár Popolušky píše podľa námetu Boženy Němcovej František Pavlíček, ešte nájdeme. Scenárista sa na začiatku 70 rokov obrátil na Ota Hofmana. Hofman následne o záštitu nad scenárom požiadal spisovateľa a dramatika Otta Zelenku. Ten štafetu zavŕšil tým, že mu ako dôveryhodnejšiu "kryciu osobu" odporučil svoju manželku, zvýhodnenú v očiach barrandovského vedenia pre skoršie skúseností s rozprávkovou tvorbou.

Popoluškín (Libuše Šafránková) pes Tajtrlík sa v nemeckej mutácii volal Kasperle.

Leona Machálková na svojich oficiálnych webových stránkach tvrdí, že urobiť z obľúbenej rozprávkovej inštrumentálnej filmovej melódie pesničku bol jej nápad. „Pieseň ‚Poslední princové‘ vznikla z môjho popudu. Karel Svoboda bol potešený týmto nápadom, rozvinul hlavnú melodickú tému z filmovej rozprávky a zrodila sa pesnička. Otextoval ju Karel Šíp. Ja som ju spievala pri príležitosti slávnostného večera ANNO TV Nova v roku 1998. Nakoniec sa autor rozhodol dať pieseň Ivete Bartošovej.” V tom istom roku potom skladba s úplne iným textom a názvom "Tři oříšky" vyšla na Bartošovej prelomovom albume "Ve jménu lásky". Dodnes si niektorí ľudia myslia, že skladba so spevom Ivety Bartošovej bola aj vo filme, čo však nie je pravda, lebo skladba zaznela v rozprávke iba bez textu.

Tantiémy Karla Gotta za pieseň "Kdepak ty ptáčku hnízdo máš" od roku 1973 do konca roka 2018 sú niečo málo cez 5 miliónov českých korún (196 502 eur). Ide o nezdanenú čiastku, uviedol zdroj z českého Ochranného zväzu autorského (OSA).

Režisér Václav Vorlíček a Rolf Hoppe (kráľ) mali počas natáčania dosť napäté vzťahy. Medzi kolegami síce panovali priateľské vzťahy, ale počas dávneho nakrúcania tomu tak nebolo, uviedol Vorlíček v knihe "Pane, vy jste režisér". „Poznal som ho z nemeckých indiánok, kde hral grázlov, samé veľké roly, ale na nakrúcaní Troch orieškov ma veľmi nepresvedčil. Príliš nechápal, čo vlastne hrá, stále sa so mnou priečil, že kráľ si predsa nemôže dovoliť robiť zo seba blbca, a chcel pojať rolu úplne inak. Jeho kolegyňa Karin Lesch, ktorá predstavovala kráľovnú, mu to musela vysvetliť.“

Vo februári 2014 zo zámku Moritzburg, kde sa rozprávka natáčala, ukradol zlodej priamo z expozície kópiu šiat. Išlo konkrétne o šaty zo svetlo ružovej a modrej tkaniny a bieleho brokátu, v ktorých tancovala herečka Libuše Šafránková (Popoluška) na kráľovskom bále. Hodnota kostýmu je tisíc eur. Zámok Moritzburg si kópiu Popoluškiných tanečných šiat nechal zhotoviť podľa originálu, ktorý bol na zámku tiež. Jeho cena je však oveľa vyššia. Podľa odhadov sa cena originálu, ktorý navrhol Theodor Pištěk, blíži k cene dvadsiatich tisícom eur. Nemecká polícia vtedy okamžite zverejnila fotografie zlodejov vďaka kamerovým záznamom, páchatelia sa zľakli a ukradnuté Popoluškine šaty poslali okamžite späť na zámok v krabici poštou. Napriek tomu ich chytili a zatkli.

Na statok, kde bývala Popoluška (Libuše Šafránková), musel štáb dostavovať stodoly a obytné časti, dokonca celá vstupná brána bola vytvorená zo sadry.

V nemeckej verzii podľa zmlúv nesmel zaznieť hlas Karla Gotta, pretože Karel vtedy spieval u konkurencie pieseň "Včielka Maja".

Pre vtedajší nedostatok kvalitných materiálov je veľká časť kostýmov vyrobená z krimplenu.

Sova Rozárka bola zapožičaná z berlínskej zoo.

Zostrelený dravec bol skutočný, od jesene ho mal zmrazeného Šumavský hájnik. Vták bol pred natáčaním rozmrazený, aby bol vláčny. Pri filmovaní ho do vzduchu zhadzoval sám režisér Vorlíček.

Kôň Jurášek sa v nemeckej mutácii volá Nikolaus.

Komparz na plese tvorilo približne sto tanečníkov. Tvorili ho prevažne tanečníci z východonemeckého televízneho baletu DDR-Fernsehballett.

Karin Lesch (kráľovna) si na pokyn DEFA vybral sám Rolf Hoppe (kráľ) a vybral ju podľa fotky v castingovom archíve. Dabérov do češtiny i do nemčiny vyberali predovšetkým pomocní režiséri z oboch strán.

Vladimír Menšík (Vincek) dal údajne Pavlovi Trávníčkovi (princ) po jeho páde do hnoja prezývku fekálny princ. Trávníček o ňom ale povedal: "Je mi ľúto, ako sa jeho povesť sprofanovala. Všetci hovoria, ako bol stále počas natáčania len opitý, a nie je to vôbec pravda. Bol úžasný a aj v Nemecku pri nakrúcaní vstával v hoteli ako prvý. Priniesol nám raňajky až do izby a všetko zariadil."

Čo sa týkalo jazdy na koni, mal Pavel Trávníček (princ) výhodu, že mal dedka zo Slovenska, ktorý vlastnil hospodárstvo. Takže sa občas zviezol aj na koni, ale historické sedlo je o niečom úplne inom a napokon mu bol pridelený brnianský džokej Tomáš. Ten celú situáciu okomentoval so slovami: "Vraj ťa mám za týždeň naučiť jazdiť na koni. No, je to teda riadna kravina, neviem, ktorý debil to vymyslel, ale môžeme sa o to aspoň pokúsiť."

Pavel Trávníček (princ) povedal o vtedajšom kateringu: "Pristavili starý hnusný linkový autobus, ktorý premával aj po okolitých dedinách. V ňom sedel náš socialistický šofér. Vždy sme mu hovorili: Zakúrte nám, prosím, je nám strašná zima. Na čo nám vždy odvrkol: Hovno! Šetrím naftu, nič nebude!"

Pavel Trávníček (princ) si v čase natáčania sľúbil čo sa týka výšky jeho honoráru, že o tom nebude hovoriť a dodnes to aj dodržal.

Pavel Trávníček (princ) povedal, že vďaka koprodukcii považujú Nemci Tri oriešky pre Popolušku za svoj film: "Treba povedať, že tento film sa dostal do Európy práve vďaka Nemcom. Barrandov a Československo by to nikdy nedokázali! Nemcov všetci uznávali a nebyť ich… Bol predsa rok 1973 a my sme nemali ani podpis karty na autogramy. Až tri roky po nakrútení sa začala Popoluška dostávať do povedomia ľudí."

Pavel Trávníček (princ) v knihe z roku 2014 "Tři oříšky pro Popelku" povedal, že vôbec nie je pravda, že ho režisér Vorlíček nechal predabovať kvôli jeho moravskému prízvuku. Ide o jedinú informáciu tohto tipu, nakoľko vo veľkom množstve rozhovorov tvrdil pravý opak.