Raccoon.city

S výstavbou jadrovej elektrárne Fukushima sa začalo v roku 1966 a prvý reaktor bol spustený v roku 1970. Reaktory 1, 2 a 6 dodala americká firma General Electric, reaktory 3 a 5 firma Toshiba a reaktor 4 firma Hitachi. Reaktory poskytovali dohromady výkon 4,7 GW, čo z nej robilo jednu z 25 najvýkonnejších na svete.

Na námete a scenári spolupracoval Leo Štefankovič, manžel režisérky Evy Štefankovičovéj.

Film obsahuje 6 animovaných častí a animované záverečné titulky, ktorých autorom je Igor Ševčík.

Na filme pracovala ako klapka Eva Štefankovičová, budúca prvá slovenská režisérka.

Najväčší problém nastal, keď sa dvaja hlavný protagonisti zišli na postsynchrónoch a nahovárali jeden druhého. Nárožný (Kamil Záruba) hovoril strašne rýchlo a Kaiser (Oskar Majer) sa do neho nemohol trafiť. Kaiser zase hovoril pomaly, čo nešlo do úst Nárožnému. Obaja hovorili úplne inak. Ako spomína režisér, bola to veľmi ťažká práca, možno horšia ako samotné natáčanie.

Zdalo sa, že hlavných protagonistov Nárožný (Kamil Záruba) a Kaiser (Oskar Majer) film zblíži a stanú sa z nich priatelia na život a na smrť, opak bol však pravdou. Neskôr nemali dôvod sa stretávať.

Film bol v roku 1989 nominovaný na Najlepší film v Portugalsku na festivale Fantasporto.

Výkon Jacka Nicholsona (Frank Chambers) vo filme bol údajne čiastočne inšpirovaný skutočným vrahom Gary Gilmorom, ktorý bol za dve brutálne vraždy popravený v 70 rokoch.

Keďže Emil Horváth, ml.(Šimon Šindelka) hral len romantické, životopisné, tragické postavy, bola toto jeho prvá a zároveň posledná komediálna postava, čo je mu veľmi ľúto, že takých viac nebolo.

Skutočné Bisquit Dubouche je vyrobené z hrozna, ktoré je vypestované vo viniciach francúzskej oblasti Cognac. Cognac Bisquit patrí medzi málo známe koňaky. Dvakrát destilovaná liehovina sa uloží do sudov z dubového dreva, pochádzajúce výhradne z lesov Limousin a Troncais. Nakoniec sa zmiešajú destiláty z rôznych šarží a ročníkov. Po stočení do fliaš končí proces zrenia koňaku Bisquit.

Hudbu k filmu zložil Michael Kocáb, s ktorým režisér Herz predtým spolupracoval už na "trezorovom" filme Straka v hrsti (1983).

Keď film v roku 2006 vyšiel na DVD, Andrej Hryc (Fero Balucha) povedal, že mu čašníci v reštauráciách rovno ponúkli „debušé,“ a to isté sa údajne stávalo Hrycovi aj pri návšteve nemeckých barov.

Andrej Hryc (Fero Balucha) spomína: "Režisér Juraj Herz vstúpil do môjho života, keď koncom šesťdesiatych rokov nakrúcal v Bratislave film Sladké hry minulého leta. Prvý raz sme sa stretli na jednom "mejdane" v dome, ktorý dnes už nestojí. A potom som dlhé roky túžil, aby ma obsadil do nejakého svojho filmu. Prianie sa mi vyplnilo až po 15 rokoch kedy sme sa konečne stretli pri natáčaní Sladkých starostí."

Matilda (Natalie Portman) sa Leonovi (Jean Reno) predvádzala v prevlekoch ako Madonna, Marilyn Monroe ,Charlie Chaplin a Gene Kelly.

Starý film, který Leon (Jean Reno) sleduje v kine, je americký muzikál It's Always Fair Weather (1955), na který si později vzpomene, když mu Matilda (Natalie Portman) předvádí známé osobnosti.

Okrem klasickej minutáže 105 minút a režisérskeho strihu v dĺžke 133 minút existuje ešte jedna francúzska nezostrihaná verzia, ktorá má až 136 minút.

Natáčanie komplikovali aj neposlušné lovecké psy v scéne honu na líšku, ktorú musel kvôli zatúlanému skrotenému lišiakovi menom Vašík opakovať. Poslušnými zvieracími hercami boli vyhladovaní holúbkovia, ktorí sa hneď po vysypaní hromady kŕmení vrhli správnym smerom.

Začiatok natáčania v interiéroch bol pôvodne naplánovaný na január 1973, na žiadosť štúdia DEFA bol posunutý už na december 1972. Skrátený termín príprav sa podľa produkčných materiálov negatívne odrazil na kvalite prípravných prác, najmä pokiaľ išlo o šitie a výber kostýmov pre komparzistov a hercov v epizódnych rolách.

Pred natáčaním rozprávky rozhodovali o výbere režiséra traja ľudia, ale navrhnutého Jiřího Menzela schválili iba dvaja - riaditeľ Československého filmu Jiří Purš a riaditeľ filmových štúdií Barrandov Miloslav Fábera. Tretím bol dramaturg FSB Ludvík Toman, ktorý nesúhlasil, pretože režisér dovtedy nevykonal verejnú sebakritiku za film Skřivánci na niti a navyše mu osobne povedal, že by radšej točil látku zo súčasnosti. Toman preto ponúkol Menzelovi ako náhradu scenár Petra Ruttnera "Zítra duha", ku ktorého sfilmovaniu však nikdy nedošlo.

Ešte koncom šesťdesiatych rokoch bol v súvislosti s Tromi orieškami ako režisér zmieňovaný Jiří Krejčík, ktorý ale film nakoniec nerežíroval.