SeanLSD

Vo svojej kategórií hračkárskeho filmu o high-tech vojakoch a superzloduchoch, čo chcú ovládnuť svet absolútna bomba! Kebyže nedávno nevidím 6 UNDERGROUND tak mi odpáli dekel. Dokonca mám podozrenie, že keďže toto vzniklo presne v dobe, kedy MIchael Bay najviac fičal na TRANSFORMEROCH, musel si na to spomenúť a o dekádu neskôr nechať scenáristov dvojky, aby mu napísali niečo veľmi podobné... Sommers rozhodne prekvapil - už som od neho v podstate nič moc nečakal.

Pozoruhodný holistický koncept vysvetľuje históriu globálnych civilizačných procesov za pomoci prepojenia poznatkov z fyziky, chémie, biológie a geografie. Veľmi presvedčivá a lákavá ilustrácia toho, ako všetko so všetkým súvisí, ktorá človeku bez základných encyklopedických vedomostí a schopnosti uvažovať v súvislostiach musí pripadať ako šialený chaos a tým všeobecne vzdelaným zasa ako príliš skratkovitý výcuc, ale každý si v nej určite nájde aspoň pár fascinujúcich detailov z dejín vesmíru, Zeme a človeka, ktoré ho zanechajú v úžase z poznania. Faktom zostáva, že je to extrémne zrýchlený prehľad a takýto prístup, perfektne zodpovedajúci súčasnej pozícií človeka vo svete, by si zaslúžil podstatne dlhší seriál.

Začiatok je nanič... - prečo ma majú zaujímať rodinné problémy prapredkov, keď si o nich bľabocú svojim prajazykom bez titulkov ? Namiesto snahy porozumieť sa ponáram akurát tak do potvrdzovania toho, že pravdepodobne nie sme pred 20 000 rokmi v Európe, ako hlása úvodný titulok, ale v Amerike (aj tá hatlanina ostatne pripomína indiánske jazyky). A podobných pošmyknutí je tu viac. ___ Následný survival je už lepší - ale nič úžasné ani svetoborné sa nekoná, navyše dosť prekáža vyslovene maliarska farebnosť, respektíve digitálna umelosť obrazu. ___ No, a potom príde to hlavné - a príbeh chlapca a jeho vlka je... jednoducho pekný. Hoci som ťažko prekonával znechutenie ľudstvom dokumentované už prvou scénou, ktorá dokonale evokovala pasáže z Harariho Sapiensa o vražednom druhu primáta, ktorý príliš rýchlo vystúpal na vrchol potravného reťazca a vyhubil stovky živočíšnych druhov už dávno predtým, než sa začali jeho písané dejiny. A táto nechuť, podporená ešte dodatočne prečítaným faktom, že kvôli natáčaniu zabili nejakých bizónov (hej, nie sme predsa v kinematografickom praveku!, také veci sa už dnes kvôli filmom nerobia !!!), úplne neprešla, ani keď som si uvedomil, že to vlastne malo byť o pravom opaku - o Tom, ktorý nechcel zabíjať. Takže zabíjať kvôli jeho príbehu (a svojej zábave, zisku, umeleckému zámeru či čomukoľvek inému okrem prežitia seba samého) zvieratá, ktoré sme ako druh už niekoľkokrát priviedli na pokraj vyhynutia, by malo o to viac vážne poškodiť karmu tvorcov - ak už nie ich svedomie. ___ Skutočne čisto pozitívne emócie vlastne napokon zabezpečil hlavne ten československý vlčiak v hlavnej úlohe. ___ Napokon sympaťák chalan a sympaťák vlk nájdu k sebe cestu - ale skrze príliš rýchle skrotenie! Pritom o tom mal ten film byť predovšetkým a na to sa mal teda zamerať - a nie odbyť to jednou dlhšou scénou, aby sme sa už čím skôr mohli znovu vrhnúť do víru dobrodružstiev pred zeleným plátnom! Tu nastalo ďalšie podstatné zlyhanie a spreneverenie sa vlastnému zámeru, tá hlavná škoda ALFY! Skonštruovaná bola tá fabula krásne... - ale musela ustúpiť prehliadke nádherných efektov, ktoré rušili surovosť boja o prežitie (v dobe, kedy bojom o prežitie bol samotný život a divočinou všetko) aj všetky aspekty vytvárania toho osudového puta medzi človekom a psom, celé to bohatstvo pocitov prekonávajúcich inštinkty v širokom rozsahu od strachu a nedôvery, cez všetky tie stupne trvajúce v skutočnosti pravdepodobne mnoho generácií, až po hlboké až intímne priateľstvo. ___ PS. Neodbytne sa mi natíska otázka, či sa tí dvaja nezblížili len preto, že sú obaja na pokraji smrti a mimo svojej svorky,., Nebola akousi druhou, skrytou ideou v pozadí ALFY myšlienka, že o naozajstný pokrok / vývoj / zmenu alebo ako si to už kto nazve, sa zaslúžia obvykle tí vyradení stratení outsideri, ktorých už ich vlastná skupina (svorka, tlupa) dávno odpísala ?

Jejda! Pozri ho, tak oni neprestali! Žeby som si mal pozrieť najprv predchádzajúcich 7 filmov, aby som pochopil, o čo sa jedná... ?

Filmová udalosť. Cena z Cannes absolútne oprávnená! Nejakú dobu už som nevidel tak komplexný a mnohovrstevnatý film, súčasne (medzi)žánrovo zábavný a (celo)spoločensky závažný. Symbolická satira a až marxistická výpoveď o vykorisťovaní zaostalejších častí sveta "civilizovaným" (=degenerovaným) Západom (Severom) v neuveriteľne nápaditom háve . Filmová udalosť.

Jeden si tak povie, že čo z toho robia takú vedu... - lenže potom zažije iba malý zlomok z toho, čo oni a úplne sa rozpadne... - a zmieta sa v bahne negatívnych emócií ako zúfalá troska, neschopný konať... - alebo koná nesprávne. ___ DOKTORKA FOSTEROVÁ je vynikajúco prepracovaná a famózne zahraná rodinná dráma o tom, čo so životom, vzťahom a rodinou dokáže spraviť nevera a nedovera... - a takisto o tom, ako sa silná, zásadová osobnosť vyrovnáva (resp. nevyrovná) s ultimátnym konfliktom záujmov. ___ Toto rozhodne nie je žáner, ktorý by som sledoval... - a seriály už vobec nie. K DOKTORKE FOSTEROVEJ som sa dostal úplnou náhodou počas karantény a hneď od prvej chvíle ma to tak vtiahlo, až som bol sám prekvapený. Nebyť toho, že som náhodou presne o týždeň pri telke v tom istom čase, kedy dávajú druhú časť, zrejme by som na to zabudol a nikdy to už viac neriešil... - ale druhá časť ma pohltila rovnako rýchlo a absolútne. Potom už mi to nedalo... Jednalo sa pritom už o druhú sériu, takže napatie ešte zvyšovalo postupné sa dohadovanie, čo sa medzi manželmi stalo. Mohlo by sa zdať, že sledovať potom prvú sériu ako druhú v poradí jej účinok znižuje, čo je sčasti pravda, na druhej strane tým vznikala akási zvláštna katarzia na inej rovine..

Ani po 20 rokoch to v rámci Prahy nestratilo nič na aktuálnosti a pre staršiu generáciu je to rozhdne jeden z najpamatnejších českých filmov vobec, šťastný ťah, v ktorom sa zišli výborný režisér, fantastický scenárista a plejáda vynikajúcich hercov. Perfektný Macháček možno skultovnel, ale Trojan je kráľ!

Ach, tá jej rozkošná prdelka - koľko len problémov narobila!

Po prečítaní knihy musím znížiť. Filmový ŽERT totiž zďaleka nedosahuje emocionálneho a intelektuálneho účinku predlohy (hoci chápem, že pre súčasníkov musel byť zrozumiteľný až-až a nejaký širší záber nebol potrebný). Je to dobrá adaptácia, ale akosi príliš stručná, bez ďalšej pridanej hodnoty - s výnimkou bohovského Somra. Chýba mi tam mnoho toho, čo ma v literárnej podobe ešte aj dnes úplne rozobralo - ten dramatický efekt a stupňovanie, aj čiastkové príbehy ostatných postáv, ktoré celý ten komunistický kolorit, absurditu aj zmeny 60. rokov tak dobre nielen ilustrujú, ale aj vysvetľujú - a súčasne zosmiešňujú.

Všeobecne známa história hovorí, ako Milan Kundera po tomto filme, ktorý je "úplne vzdialený duchu jeho románu a postáv", zakázal akékoľvek ďalšie adaptácie svojich diel. Ako viaceré skutočnosti okolo neho mi to príde kapánek pokrytecké. Spisovateľ, ktorý sa vyhýba rozhovorom a publicite a tvrdí, že by mal prehovárať výhradne prostredníctvom svojich kníh, údajne chce, aby jeho romány žili vlastným životom, bez neho - ale pritom im to nechce dovoliť! Po emigrácií do Francúzska vykalkuloval (lebo inak sa viacnásobná recyklácia motívov z jeho starších úspešných kníh nazvať nedá) bestseller, ktorý bol na Západe vnímaný ako akýsi komplexný a definitívny obraz komunizmu vo východnej Európe - a potom mu vadí, čo si s ním Západ robí.. Na Západe, drahý Milane, je však celkom bežným zvykom sfilmovávať úspešné romány (ostatne podobne ako všade inde)! A málokedy je prevod úplne bezproblémový, aby vyhovoval všetkým. Filmová NEZNESITEĽNÁ ĽAHKOSŤ BYTIA nie je síce nejaký výsostne umelecký film - na to je akosi príliš uťahaný a reálneho deja sa držiaci - ale nie je to ani výnimočne zlá adaptácia. Philip Kaufman nie je nezaujímavý tvorca - ale nie je to ani nejak zvlášť výnimočný filmár. Filmu sa posnažil dať taký ten matný európsky look na festivaly, má to aj zaujímavé momenty a herci sú podľa mňa výborní, možno aj tá rozťahanosť mala nejaký zmysel v priblížení tých dlhých prázdnych rokov marazmu a "ľahkosti" normalizácie 70. rokov... - ale chýba tomu čosi naozaj výrazné. Takže vo výsledku tak ako kniha nie je pri znalosti Kunderových starších prác výnimočne dobrý román - nie je ani jeho adaptácia výnimočne dobrý film. Či mohol byť, sa už nedozvieme... - čo by v tejto umelej, no presvedčivej, v parížskych ateliéroch postavenej Prahe vzniklo, keby sa réžie chopil producentmi pôvodne preferovaný Miloš Forman ? Tá predstava je vzrušujúca! Ale rozhodne by ma zaujímala predstava Kunderova, ako človeka, ktorý prednášal literatúru na filmovej fakulte, ako by musel vyzerať tento film, aby nedošlo k zákazu ďalších adaptácií... Mám podozrenie, že žiadna taká potencialita neexistovala, že by ho jednoducho neuspokojila žiadna podoba - a k zákazu by došlo tak či tak.