Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Akční
  • Krátkometrážní
  • Komedie
  • Dokumentární

Recenze (1 910)

plakát

Mládí (2015) 

Videné zhodou okolností v deň úmrtia Ennia Morriconeho. Či zomrel aj nejaký scenárista, neviem. Mimo filmu ako takého zaujme predovšetkým tá obsesia starnutím, ktorá núti aj úspešného tvorcu na vrchole síl venovať sa postavám najmenej o 3 dekády starším. Podobne ako Sándor Márai, ktorý ako dvadsiatnik svoj prvý román venoval životu profesora na prachu dôchodku a svoje najslávnejšie dielo potom sedemdesiatnikom pri ich poslednom stretnutí, aj pre Sorrentina je pokročilý vek, kedy už človek toho veľa neočakáva, neprestajnou výzvou. Ako človek vydesený starnutím a posadnutý plynutím času to chápem, ale uniká mi príčina toho, prečo sa títo úspešní umelci neobracajú radšej opačným smerom... hoci zase takých sú spústy - a v ich prípade mi to zvláštne nepripadá ani trochu... hm. No, podstatná otázka, netýkajúca sa mňa, však je, či Sorrentino zdanlivou múdrosťou týchto matadorov a krásou obrazu (a žien) (a hereckej charizmy) tak trochu (alebo veľmi) nezakrýva prázdnotu zdelenia. Pretože o čom MLADOSŤ vlastne je ? O mladosti teda nie. A o starobe tiež neveľmi... Možno tak o mladosti a starobe umeleckých celebrít, ktoré si hovejú v podmienkach cudzích drvivej vačšine ľudstva. Alebo má manieristická forma naopak zdorazniť, že v starobe sú si všetci rovní, bohatí či chudobní, slávni či neznámi... ?

plakát

Paradajka za rohom (1981) 

Z detstva som si spomínal len zákerného ujka, čo kradne známky, ale teraz ma ešte viac zaujal výborný mladý "záporák" - veľký macher, bájkar a bitkár Hrachula... - totiž, rozumejte (asi nie som sám) tiež som mal takého spolužiaka! Výborný detský film, ktorému by nevadilo ani rozvinutie na celovečernú stopáž.

plakát

Dua Lipa - Physical (Directors Cut) (2020) (hudební videoklip) 

Je dosť bizarné, že je tu Director´s Cut uvedený osobitne, keď pri tom človek nevidí meno toho Direktora...

plakát

Dua Lipa: Physical (2020) (hudební videoklip) 

Duy Lipino dielo v pope je všeobecne obdivované pre svoju štýlovú rôznorodosť, ale nutno povedať, že až týmto návratom k 80-tkovému synťákovému powerpopu sa jej podarilo naskočiť na skutočne hitovú dráhu. Kým jej prvý album považujem za generický nemastný-neslaný shit, následný "Future Nostalgia" objavil zaručený recept na úspech = DISCO! A pre mňa osobne ho zo všetkých popových hviezdičiek čo fičia na súčasnej retrovlne poňala ďaleko najlepšie. Či už za to može jej balkánska krv, schopní producenti alebo užívanie drog, PHYSICAL je totálna bomba, a moj osobný top pop hit roka... P.S... a zároveň najlepšia polopodprahová výzva jej rovesníkom/čkam, aby sa znovu stelesnili...vrátili do tela - a používali ho.

plakát

Zara Larsson - Lush Life (2015) (hudební videoklip) 

Po hromade nemastných-neslaných pesničiek, čo si sama zložila, nechala Zara Larsson konečne iných, čo to evidentne zvládnu lepšie, aby jej niečo napísali - a konečne má vďaka tomu na svojom konte ozajstný chytľavý (nielen) letný HIT!

plakát

6 underground: Tajné operace (2019) 

Ó, svätý Míšo! Odtrhol si mi gule... - aj srdiečko. So zastaveniami a prehratiami som mal 3 hodiny pocit, že na TOTO som čakal od SKALY! ___ Úvodné 20-minútové expozé vydá za 3 priemerné hollywoodske akčňáky... vrátane jednej bondovky. Už len Tom Cruise chýba do party - on mal hrať toho šoféra, čo prvý zomre, nech je prča dokonalá...- a cestou by zrazil Jasona Bournea na prechode... ___ Tuto niekto po x rokoch predvádza, že je stále tým istým chlapíkom, čo sa v polovici 90-tych rokov ako jeden z mála tempom a štýlom vyrovnal Aziatom... - a že nezhnil... - hoci zase ani moc nedozrel. Remeslo má však v malíčku a dokáže urobiť rovnako dobre čínske holubice ako aj ruskú videohru... a zmenežovať hodinové krásne akčné peklo na viacerých rovinách, že by som o ňom hrozne rád skonštruoval vetu ako kolega JFL: "Bay inscenuje úchvatné logisticky náročné záběry s několika plány akce (což platí o velkých celcích i mnohých polodetailech) a s ohromně propracovaným zaplněním rámu pohybem a energií", ktoré "představují formální i logistický majstrštyk, k němuž bychom co do topografické rozmáchlosti, pestrosti formálních prvků, množství inscenačních nápadů, narativních i prostorových trajektorií jednotlivých figur, ale také samotného rozplánování a rozzáběrování těžko hledali ekvivalent"... - ale nie som toho schopný - teším sa z toho ako malé decko - alebo veľký feťák - alebo je to naopak ? Každopádne sa Michael Bay stále rád hrá a Netflix mu dal krídla... - a na takú blbinu prekvapivo aj hodne dobrý scenár! ___ Po pekelnom úvode to pravda spomalí... ale tu prichádza veľké prekvapenie, že 6 UNDERGROUND zafungovali aj na príbehovej rovine, a dokonca aj pri tých krátkych, vážnejších podtónoch. Výpravy do cudzích kultúr zapadajú ďaleko lepšie než oslavovanému Wickovi, proti ktorého smrteľne vážnemu ksichtu to navyše každú chvíľu exploduje nefalšovaný humor - krížený so skutočne telesnou brutalitou. A že som si to po polroku odkladania pozrel ako svoj skoro-narodeninový film, som dokonca schopný vziať si z toho posolstvo - že ako oni sa museli vyrovnávať so smrťou, tak ja sa musím so starnutím. No a bite ma - idem si znova prehrať aspoň ten úvod!

plakát

Trhlina (2019) 

Vzhľadom na to, ako veľmi medializovaná záležitosť to bola, akú (nielen na slovenské pomery) kvalitnú a funkčnú literárnu predlohu mala a že Peter Bebjak dokázal už pred x rokmi s menšími prostriedkami a ako debut vytrieskať z filmového hororu omnoho viac, je to dosť veľký neúspech. Kým kniha mrazila aj za slnečného jarného rána, filmu to zas tak neišlo ani za daždivej noci. Na to, aké to bolo dlhé, sa tam z (taktiež nijako dlhej) predlohy dostalo minimum aj tých naozaj pôsobivých vecí a pribudli zasa nejaké, ktoré tomu nič nepridali. Vyslovene skvelé sú iba hudobná a zvuková zložka, všetko ostatné je iba ťažký priemer, ktorý by som rozhodne nečakal od režiséra ZLA po 5 celovečerných filmoch. Vinu nesie on, predovšetkým však scenárista - lebo kým ZLO napísala trojica talentovaných nadšencov, TRHLINU akýsi autor televíznych kriminálok (a tak akosi ten príbeh vo filme aj vyznieva) a prsty v tom mala nepochybne aj produkcia. Škoda, lebo na malom slovenskom dvorčeku mohlo ľahko vzniknúť niečo viac ako iba rekord v tržbách otváracieho víkendu... 3 hviezdičky pre ZLO boli chvála, taký istý počet pre TRHLINU je ťažká nespokojnosť - ktorej by neznalosť predlohy nepomohla, práve naopak! ___ PS1. Pomôže TRHLINA cestovnému ruchu v Tribeči ? Zvlášť v zimnom období ? PS2. Tí, čo sa trošku orientujú v psychedelikách, vedia, že by takto mohol vyzerať veľmi ale VEĽMI zlý bad trip. (Kniha ale vo svojej nastavovanej mystifikácií o Tribeči ponúka ďaleko viac, než bandu náhodne pozbieraných ľudí, ktorým ktosi nalial do termosiek LSD...) ___ PS3. Po opatovnom prečítaní (vypočutí) knihy musím definitívne znížiť.

plakát

Zlo (2012) 

Boh vie, že slovenská kinematografia už hororov, na ktoré sa človek bojí pozrieť, stvorila habadej. Nie je ani tak prekvapivé, že prvý slovenský naozajstný žánrový Horor nie je napokon toľko proklamovaný slasher FABRIKA SMRTI, ale found footage odohrávajúci sa na jednom mieste, v jednej starej barabizni. Predsa len je to najlacnejšie (že to vyzerá hnusne je plus), najľahšie realizovateľné a tým zdaním reality pritom najúčinnejšie (aspoň na mňa určite) - keď sa to teda neposerie. A tu prichádza na scénu ten prekvapivý fakt, že práve to sa nestalo! V rámci svojho veľmi rýchle otrepaného podžánru je ZLO (aký to príznačne úderný názov) realizované efektne e efektívne (teda realisticky a profesionálno strašidelne) - a prirodzená podoba slovenčiny plná vulgarizmov tomu len pridáva. A že mi ten škaredý barák v Bernolákove naženie toľko hrôzy ako také REC, by som považoval za nemožné ešte hádam v polovici toho krátkeho filmu. No skrátka - zachoval som sa ľahkovážne, keď som si myslel, že sa na tom budem smiať, ešte aj keď si to pustím sám v noci v prázdnom starom dome v lese, ale ZLO mi zle pocuchalo nervy... a pár dní to vydržalo. V rámci žánru 8/10, na slovenské pomery 9/10.

plakát

Ubistvo u noćnom vozu (1972) (TV film) 

Titulok na začiatku a konci filmu spolu s názvom určujú vnímanie celého diela. Napätie vychádza z toho, že podľa mena filmu očakávame vraždu. Zaujímavé je to preto, že sa dozvedáme, že sa príbeh skutočne stal. Ale ako tomu máme veriť, keď na konci filmu je jedna z dvoch postáv mŕtva a druhá mizne a titulok nám hovorí - vrah sa nenašiel ? Jedná sa teda jaksi o rekonštrukciu toho, ako sa dvaja v nočnom vlaku stretli, skamarátili, opili, pohádali a pobili. Jedna z viacerých možných, nutno podotknúť...

plakát

Muke po Mati (1975) 

Muka celkom aj pre diváka. Všetky ženy v tomto filme neprestajne plačú, kvília a lamentujú, staré i mladé, pánbožkárky aj kurvičky. A chlapi zase krvácajú, pričom Mate si to odsiera za všetkých. Toto je tá tvrdá, smutná tvár slnečnej Dalmácie, ktorou Zafranovič zaujal a provokoval už dávno predtým, než ukázal jej krvavú minulosť vo svojej slávnej trilógií.