SeanLSD

Toto je ďaleko najlepší zo starších Seagalových filmov, a nielen preto, že tu Steven zachráni psíka.

V najlepšej tradícií bláznivej francúzskej krimi-komédie sa notorický klamár Belmondo s frenetickou gestikuláciou valí ako na spíde z kostýmu do kostýmu, aby ku koncu došlo k typicky francúzskej variácií na lupičskú tému.

Chválim, chválim ! A že čo ? D. S Goyera za to, že dokázal využiť snáď všetky rekvizity duchárskych hororov a upatlať z nich tak utešenú jednohubku. Ok, priznávam, že utešená bola skôr slečna Yustmanová, ktorá sa mi tak strašne páči, že som si už v CLOVERFIELDE pre ňu skoro oči vyplakal. Inak nič. Ale ! - skúste si na hocijako brakový zahorúca módne ucápaný horor zájsť do kina na posledné premietanie, keď je sála úplne prázdna a keď sa potom vraciate späť vymretým tmavým nákupným strediskom, vyľudneným parkoviskom, kde sliepňajú lampy a skučí vietor a pomedzi skladiská, kde hrkotajú železá a plechy, blikajú bezpečnostné svetlá a kde niet živej duše okrem mĺkveho tienistého chlapíka, ktorý vás pozoruje... - a hneď je to o niečom inom. Vtedy je jedno, že ste videli x-tú neoriginálnu a tuctovo zrežírovanú variáciu na obohraté motívy... A chráň boh, že by sa tam kdesi zjavilo nejaké zatúlané decko !

Hymna hejterstva, ktorá bude mať vždy čo povedať, pretože jej téma je stále aktuálna a nadčasová a jej stvárnenie padá presne ako dobre mierená rana do ksichtu. Nenávidím ťa, lebo v mojom obmedzenom betónovom vesmíre predstavuješ všetko, čoho sa mi nedostalo... a zrejme som sa o to ani nesnažil. Je to sčasti oprávnený pocit, že za môj stav je niekto zodpovedný.. - niekto druhý.. - a je jednoduchšie kričať, ako diskutovať, je ľahšie urážať, ako skúsiť sa dohodnúť. Ako pre koho... - ale tu je jednoduchšie mstiť sa prvému, kto sa naskytne, než hľadať príčiny a možnosti úniku, zložitejšie ako prchavý účinok drog. Svet je džungľa, v ktorej síce slabý neprežije, ale silný musí neustále zápasiť. A že nie je dôležité, ako padáš, ale ako dopadneš? Ten pád trvá omnoho dlhšie...

Akože... Spoilery. Oceňujem odvahu dotiahnuť premenu Jamesa Bonda na človeka do nevyhnutných dôsledkov.. scenáristicky prepoctivo prepracovaných (a s evidentne ženským zásahom).. aj extrémnu kombináciu trúchlivo - dojemných konečných vecí s hravosťou až pubertálnou.. ale chvíľami ma to fakt sralo. ____ Rodinný Bond? Nuž, takého hrdinu, ako je James Bond dokáže zabiť naozaj už len rodina. Prehĺtal som to ťažšie ako on sám. ____ Inak viac než príbeh bol Danielov výkon. Čo urobilo jeho herectvo z pôvodne skoro až komiksovo šablónovitou postavou je jeden z veľkých pomníkov tohoto remesla. (Ruku na srdce - a to som jeho najväčší fanda - Sean Connery by to neuhral.) ____ O neuveriteľných 18 mesiacov odložená premiéra akoby ukazuje, že hoci je na svete pandémia (takže asi posral nejakú misiu), Bondovi sa nechce umierať. Ale zomrel Connery a zomrel aj Bond (Sean si ešte na smrteľnej posteli mohol pozrieť hotový film.) Ale ako záver 70-ročnej oslnivej kariéry je to dôstojné. Obstojné. Nebudem klamať, že sa mi na záver zarosili okuliare. A pieseň dokonalá, pri tej už na začiatku plačem ako decko. ___ A ďalej bude čo ? Zavolajú Campbellovi o ďalší reštart s Bond-girl Matildou ? Alebo sa nebodaj niekto naozaj pokúsi realizovať ten odporný nápad s čiernou agentkou 007 ? (Nie som rasista ani šovinista, ale povracal by som sa.) Snáď nechajú Jamesa spať. Ako mauzóleum všetkých mužských cností.

A že láska nejde cez žalúdok... A nechápem čo sa zas všetkým nepáčilo . .Čo by chceli iné od romantiky ? Obaja hlavní hrdinovia sú okúzľujúci a láska predsa nič iné ako trapošenie a pocit, že aj tie najobyčajnejšie veci sú absolútne zázračné, ani nie je.

Ako obvykle u Refna, soundtrack je omnoho lepší než samotný film, ale je ho málo. Filmu je dosť, ale neviem či je to dobre... No keby ma nesrali upäté výrazy väčšiny herečiek, čo pred nakrúcaním pohltali sadu pravítok, čo sa im zasekli v riti, užijem si to určite o kus viac. - alebo keby sa mi aspoň páčili! Ak mal byť totižto toto svet dokonalej, maximálnej krásy (a ako sme sa dozvedeli "Krása nie je všetko, je to to jediné!"), tak ja, čo tečiem z každej druhej pipky v obchoďáku, som asi zablúdil. Chápem, že v zástupe "dokonalých", umelých a upravených žien, natlačených do jednej formy s názvom "KRÁSA" ako ju aktuálne vylialo pár vyvolených určujúcich módnych fotografov a návrhárov, musí hlavná hrdinka pôsobiť ako zjavenie (aspoň kým nemá nad 20 a nejde do starého železa), ale ja by som si o ňu konkrétne neoprel ani bicykel... - no dobre, bicykel možno. Toľko o mne, ale čo k tomu filmu ? Je to naozaj taká biedna réžia, a ešte horší scenár ? Obávam sa, že hej, že NEÓNOVÝ DÉMON je len nablýskané nič, trblietajúci sa fragment absolútnej márnosti. Nudné životy nudných ľudí, odrezaných od života, čo sa nedokážu odviazať ani len na párty, pri všetkých tých drogách a prachoch... Zaujíma ich len či stúpaš a koho šukáš, ale ani z toho neuvidíme nič. Obdivovať môžeme len strnulú pózu a jej odrazy v šošovkách a hľadáčikoch, len tie im dávajú zdanie pohybu a života. Tváre, ktoré sú ako posmrtné masky, krásne a nehybné, a pod nimi ? - len čierna prázdna ničota, ekvivalent smrti. A do toho si prišiel zahláškovať ("lolita fucker") Keanu, akoby vypadol alebo skôr spadol do matrixu z normálneho ľudského sveta.. Mal som sklony Refna oceniť, že odhalil DÉMONA ZBYTOČNOSTI, ale po prebratí komentov ostatných sa prikláňam k tomu, že je to naozaj len maniera, filozoficky snáď hĺbka povrchu, že namiesto hypnózy servíruje sedatívum. Ktosi iný výstižne poznamenal, že je to dielo lacne provokujúce, veľkolepo ohlasujúce niečo, čo nikdy nepríde, že jeho metafory sú plytké a že je to zahľadené do seba. Tak ako odcudzený svet, ktorý zobrazuje. Lenže Refn to nereflektuje, on sa v tom topí.

Predstava návratu na strednú školu, z ktorej som sa psychicky dodnes nedostal, ma prenasleduje každý deň - aj s možnosťou aspoň symbolického naplnenia prvých platonických lások v podobe bozku. Nemôžem mať rád film, v ktorom sa hlavnej hrdinke ten čas vrátiť podarilo...

Tento absolútne plytký a až k neuvereniu priamy scenár urežíroval Hill so sebe vlastným štýlom a suverenitou, ktorá je priam nepochopiteľná, keďže varil totálne a čisto len a len z vody. Nápad by sa napriek svojej primitívnosti na celkom slušné béčko zmôcť mohol, ale Waltera už asi predsa len celé tie roky s púštnymi westernami trochu zmohli. Lacnú kostru do akej-takej pozerateľnosti vyťahujú iba charizmy hlavných predstaviteľov - ale aj tu bol Ving Rhames trochu príliš hulvátsky a Wesley Snipes trochu príliš flegmatický. Z letargie ma prebudila až záverečná márovačka - tí dvaja si asi príliš často a dosť nahlas púšťali Eyes of the Tiger . .

Božemôj! Väzenský film a pritom arénovka ? Perfektné bojové scény ? Fantastická hudba ? Obaja mlátiči sú súčasne aj dobrí herci a majú charizmu?! Vývoj postavy!! Funkčné emocionálne momenty!!! Dokonalá žánrovka!