Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Akční
  • Drama
  • Horor
  • Komedie
  • Krimi

Recenze (1 578)

plakát

Únos (2017) 

Dobrý film, ktorému to kazí len prepálený slovník. Podľa mňa ani tí najväčší psi po sebe toľko neštekali. Práca s hercami a ich postavami slušná, miestami drsné, s hafanmi či znásilnením až intenzívne a najmä slovenské. Človek má po skončení zvláštny, ťažko opísateľný pocit. Film samotný by som rozdelil do dvoch polovíc, prvá, parlamentná s výborným "Vladkom“ Kramárom pre mňa atraktívnejšia, potom sa kdesi z diania vytratil a začal krimi thriller s tiež príťažlivou mafstory. Za mňa teda spokojnosť, uvidíme čo povie pokračovanie o ďalších dvadsať rokov.

plakát

Scanners III (1991) 

Takto to dopadne, keď sa scenára chopia štyria páni s rozdielnym pohľadom na vec. Prvý pričuchne k hororu, ďalší dosype akciu, že už len čakáte na príchod Lundgrena, tretí prilepí pozlátko humoru s dvoma ultra trápnymi poníženiami (taneček v reštike a sexík v živom vysielaní) a posledný dodá za hrsť budhistických kecov, veď nech je o VHSky záujem aj na Ázijskom kontinente. Čo sa vydaril, bol kasting, mužské role rovno preskočme a postojme pri moc pohľadných kamarátkach a jednej sestričke s umelým poprsím. Tá ich predvedie v krásnych košíkoch, zakiaľ čo má scannera rozvaleného na gulečníkovom stole a kamošky, tie sa neostýchajú a vybalia svoje prednosti priamo v plnej kráse. Ďalšie plus, skenovanie, okrem vybuchujúcich hláv tu rachajú prsty, holuby, ľudia skáču do bazéna bez vody, alebo len v kostýme Santa Clausa z 25. poschodia. Vrážd je samozrejme viac a snažia sa byť nápadité, čo sa cení, čo už menej spomínané humorné eskapády, zato pár fórov pobaví. Otrávený fízel musí začať vyšetrovanie, po tom ako mu z neba spadne na kapotu odtrhnutá ruka a za pár sekúnd celý človek. Ten sa mimochodom preberá v márnici a pýta si od zamestnanca telefón. Škoda, že nie je film viacej žánrovo ukotvený, predsa len tá roztrieštenosť, vážne sa tváriaceho guilty pleasure, neraz dala zabrať a nakoniec ho odsúdila na slabšie 3*. O nich ma presvedčilo až posolstvo, že za všetko môže aj tak telka, čoby nový telekinetický nástroj, akým vieš ovládať masy.

plakát

Scanners II (1991) 

Prvá polovica provokatívna, človek si až kladie otázku, k čomu bol druhý Scanners natočený, veď sa v ňom nič zaujímavé a najmä hororové nedeje. A to zápletka o zneužívaní telepatov neznie nijak špatne. Od momentu návštevy príbuzných film dostáva nový náboj. Zlí ukážu svoje najhoršie stránky a najsmelejšie ambície. S dojemnými odchodmi aj stretnutiami sa dokonca viete vcítiť do kože postáv, Scanneri predstavia novú zbraň, kde ovládnu nielen myseľ, ale tiež telo a vyvrcholenie si príjemne potyká s napätím. Vynikajúce záverečné „bago“ so slizkým záporákom je najvydarenejším momentom celého filmu. Aj vďaka nemu druhá a lepšia polka doháňa zameškané a vyrovnáva účet na príjemný priemer.

plakát

Underworld: Krvavé války (2016) 

Podpriemerným hodnoteniam nechápem, pre mňa s Evolúciou najlepší Underworld. Na každých 20 minút pripadá jeden zvrat, no stále je to dostatočne prehľadné, aby som sa v spletitom deji nestratil. Máme tu nových zradcov, nové rasy, teda jednu zásadnú, akúsi elfskú, sídliacu v príťažlivom polárnom prostredí a budúcich menovaných vodcov. Dej dostatočne rozvitý a pevne zovretý. Až tak, že mi nechýbali akčné súboje a keď už na ne došlo (a že ich bolo) ešte väčšmi dianie ožilo. Hudba, herci, triky OK, brutalita verná podtitulu, z tiel sa vytrhávajú chrbtice, meče ich presekávajú na polovice a munícia lieta vzduchom po stovkách. Ja sa bavil a dúfam, že v podobnej forme zastihnem aj šiestu kapitolu a nebojte sa, ona príde, veď v hľadáčiku je stále mláďa Kate i keď podaktorí budú znovu začínať od piky.

plakát

Po smrti (1989) 

Celkom by ma zaujímalo, kedy po večeroch stíhali nemŕtvi zapaľovať všetky tie sviečky a ešte viac, v ktorom supermarkete ich tie hniloby zohnali. A možno samoobslužná pokladňa? Dosť bláznivá predstava. Toto bol asi najroztomilejší nezmysel celého filmu i keď kandidátov tu bolo hojne. Zombíci po novom už aj strieľajú, ľudia to vedia aj tak ich nechávajú zaspať so zbraňou v ruke. Od minula si mŕtvolky pohoršili snáď vo všetkom. Pri "Flesh Eaters 2" mi vadil okopírovaný dej, tu pre istotu nebol žiaden. Nemŕtvi sú cez woodoo vpustení do sveta živých, aby po dvadsiatich rokoch boli zas z neho vyprevadení. Masky sú príšerné, rozkladajúci sa po väčšine skrývajú pod kapucňami ako mnísi zo Šaolinu, herci ukážkoví a dialógy čo vedú im podobné. Kvalitatívne je toto dielo porovnateľné s Čiernymi démonmi, ale zas na veľké prekvapenie má lepší finish než predchodca. Za záblesky gore a Denzela Washingtona v roli šamana 1*, inak lacnota až bieda.

plakát

Zombi 3 (1988) 

Zvláštna kapitola tejto zvláštnej trilógie, aká začína číslovkou 2. Tá bola kryštalicky čistá a Fulciho, tento diel patrí dvom autorom, čo nemuselo byť na škodu, keby držal pohromade. Atmosféra moc pekná všade tam, kde sa to hemží hmlovým oparom, nechutné momenty sa tiež nájdu (paprčka v kúpeľni, krvavý pôrod), masívny gore fest ale nehrozí. Čo pohrozilo a celkom zaujalo je šíriaca sa nákaza neotrelým spôsobom. A tak sledujeme chlapíka, čo sa poreže na črepe od pohára, vtáctvo dýchajúce popol spáleného tela, infikovanú vodu s tajomným i keď nevysvetleným prameňom, už len ten skazený sex so zvodnou hnilobou chýbal. A to vojaci po opušťáku mali k nemu sakra blízko. Čo vadilo a hodnoteniu uškodilo boli samotní nemŕtvi. Tí sa raz vliekli, inokedy pôsobili ako z divých vajec, raz kúsali, podaktorí sa bili ako ľudia, nehovoriac o tom, že sa im rozviazal jazyk. Odpustiť si mohli aj opísanie nápadov Carpenterovej Hmly (reggae Jamajčan v rozhlase), alebo Romeroveho Dňa mŕtvych (military vs. veda). S hodnotením som na rozcestí, taká lepšia dvojka.

plakát

Lichožrouti (2016) 

Bežte do hája. Toto je animák svetovej úrovne a to po každej možnej stránke. Má nápad, príbeh, cit, animáciu, postavy, spád, myšlienky, posolstvo, prostredie aj vtip. Lenže nie je to ten typicky plytký druh humoru, ale dvojznačný, úzko súvisiaci s tými najčastejšími neduhmi nás, ľudí. A nimi sa nakazia práve chudáci lichožrúti, veď niet sa čomu diviť, keď žijú v našej spoločnosti. Perie sa tu chamtivosť, obžerstvo, alkoholizmus a jeho následky, samozrejme nesmú chýbať protiklady, na ktorých záleží. Hodnoty, rodina, priateľstvo, ale nečakajte infantilné či morálne podliezanie sa divákovi. Všetko je tu podávané vo vyvážených dávkach a každý diel zapadá do konceptu príbehu. Ten má švih, gradáciu, vyvrcholenie, dokonca náznak tragédie a vôbec nenudí ako sa navôkol píše. Takže rada pre ufňukaných lamentujúcich, zahoďte predsudky, že tí malí parchanti kradnú fusakle aj Vám a oceňte nemalé kvality animáku, aký navyše vznikol pod Vašou strechou.

plakát

Hardcore Henry (2015) 

Pamätám, keď Ilja na internete zverejnil mlátičku z nedostavanej budovy a potmehúcky nadhodil, že ak chceme vidieť celý film, tu je číslo účtu. Už vtedy som sa šklebil ako lečo a dúfal, že sa mu to podarí. A hľa, chalanisko nazbieral len od CS fans štvrť milióna a doprial generácii, čo s pravidelnosťou dotovala miestne kaviarne, zážitok, na aký sa oplatilo počkať. A to vopred prehlasujem, že sa mi pri trasúcej sa kamere otvára nožík, pri ručnej film vypínam. Tu Rusi pripravili snáď ešte väčší bolehlav, po ktorom zostane divák rovnako vyčerpaný ako hlavná postava, ktorá skáče, padá, strieľa, reže, škrtí, kope, pitvá a najmä bez slova sa snaží prežiť kaskadérske kúsky, z akých sa neraz zatočí hlava. Ale v niečom je to iné, cieľová skupina oný bolehlav podstupuje dobrovoľne, aby si nakoniec potľapkala po rameni a uznala, že to stálo zato. Mať príbeh prepracovanejšie zákutia možno by som šiel ešte vyššie, ale zas chápem, komu by sa chcelo pri tom kolotoči premýšľať.

plakát

Robot-monstrum (1953) 

Sračka je to riadna, s Woodovkami porovnateľná, ale nemôžem inak. Zvlášť pre príbehy, aké sprevádzali proces výroby. Chlapík prechádza konkurzom, len preto že vlastní kostým gorily, režisér po zhodení kritikou vyhrožuje so zbraňou na sluchách. Skrátka neblahá povesť, čo núti film neprehliadnuť a s úžasom tú hoďku čistého času obetovať. A oplatí sa. Nepotrvá ani 6 minút a už si to na plátne rozdávajú praveké jaštery, nepotrvá 10 minút a na scénu za doprovodu bublín a syntetizátora vkráča veľký opičiak s mikrovlnkou na hlave. A misia je jasná, emzáci vyhubili dve miliardy populácie a chlpáč sa má postarať o zvyšných osem preživších, ktorí sú odolní voči paprskom. Ako to dokázali? Jeden Medicine Man totiž vynaliezol všeholiek a z dlhej chvíle a v pravý čas ho odskúšal na sebe a vlastných deťoch. Vážne! A to je len špička ľadovca, vybrúsené dialógy, anti-vodíkové posolstvo, medové týždne a ľútosť opičiaka. Záverečný twist tomu nasadí už iba korunku. Zážitok, aký sa oplatí vidieť, v 50tych rokoch dokonca v 3D!! Odporúča 8 z 10 gurmánov so špatným vkusom.

plakát

Amarcord (1973) 

365 dní z pohľadu rodiny za fašistického Talianska. Lúčime sa so zimou, plníme školskú dochádzku, cez leto berieme na výlet dementného strýka, bojujeme s jesennou chrípkou a zažívame smútky, túžby, radosti života. Fellini dokáže zaujať jednotlivými pasážami (výsluch pre protištátne vystupovanie), či peknými zábermi (hmla nad mestom, pestrofarebný páv za bielej zimy), ale ako celok je film veľmi nevýrazný, úvodná trištvrte hodina priam vražedná. Vopred som si o ňom nič neprečítal (ani to, že ide o autobiografiu) a polovicu minutáže mal problém ho vôbec zaradiť. Cítil som prítomnosť vtipu, na ktorom sa nesmial, sledoval postavy, ktorým nerozumel a dej, akému pre jeho roztrieštenosť nechápal. Nehovoriac o tom, že sa režisér na celé minúty dokázal odviazať a vyrozprávať akési milostné príhody z Grand Hotela po príchode turistov, kde si dokázal vrznúť aj štrbavý zelovociar. Asi ďalší vtip, ktorý kráčal mimo mňa. No nevadí, za posledné dva mesiace som si potykal s tromi veľkými režisérmi a zatiaľ len krčím plecami.