Paldiny

Roztomilý filmík, ktorý nevyužíva všetky úskalia dospelého života, ale o drámu nikto nestál, všakže. Vyslovené pravdy sú v ňom ale pravdivé, ženy zabíjajú kamarátstva, dospelosť fantáziu a korporát voľný čas.

Trojka to skúšala aj mimo cieľovú skupinu, štvorka už podobné úmysly nemá a ambícia zapáčiť sa mladým končí tam, kde influencer po bombe od Stathama. Tento projekt bol vypustený do sveta pre tých pár fanúšikov, ktorých osud starej gardy ešte zaujíma. A veruže ich už moc asi nie je, v kine sme boli traja, pričom dva lístky som kúpil ja. Pred pustením sa do misie 2023 si je dobré uvedomiť, že Expend4bles sú viac spin-off než regulárne pokračovanie a keby sa film volal Christmas Time, nik by sa nedivil. I keď ani to nie je celá pravda. Tá kotví v scenári Spencera Cohena, aký pod záštitou Millennium Films pôvodne cielil pre Stathamovu sólovku s názvom High Value Target. Napokon sa veci prehodnotili a Kurt Wimmer a Tad Daggerhart dostali za úlohu už napísaný materiál uchopiť pre tímovku. A to mi príde ako odpoveď na otázky, aké si budete počas sledovania pravdepodobne klásť. A keďže sa na scenári prvýkrát nepodieľal Sly, na hudbe Tyler, netreba očakávať ani pokračovanie v koncepte, aký pôvodná trilógia nastolila. Preto ak ste niekto frľali na trojku, teraz ju budete brať za neoddeliteľnú súčasť niečoho, čo dbalo na obsadenie a dalo spomenúť na 80te a 90te roky. Štvorka spomína tak maximálne na ústrednú trilógiu. Druhá vec, tá odmlka od minula je dlhá až moc, z čoho plynie smutná správa, že sa z posledného náboru nezapojil nikto. A že snaha o zopakovanie rolí očividne bola, lenže z logických príčin sa projektu proste neverilo a tak sa nemôžeme diviť toľkým zdvorilostným ospravedlnenkám. Možno s výnimkou Crewsa, tu sa traduje, že od producenta Avi Lernera nedostal pozvánku práve preto, že odmietol stiahnuť trestné oznámenie na umeleckého agenta Adama Venita zo spoločnosti William Morris Endeavor pre údajné obťažovanie. Rovnako by ste na plagáte zbytočne hľadali mená ako Seagal, Johnson, Chan. Možno by to bolo možné v roku 2016, teraz už je neskoro. Z nováčikov vyzdvihnem ázijskú krv, z náhradníkov nemám koho vyzdvihnúť a zo skalných som rád za každého. Lundgren ma baví celú sériu, tu sa snaží seknúť s alkoholom a prináša to viac škody než úžitku. Couture si užíva, že ho nikto z nových nepozná a tak môže svoj príbeh o uchu opakovať do zblbnutia, Stallone si vedomý, že už toho moc nenaskáče predá za dramatických okolností oťaže Stathamovi. A je to práve Jason, ktorý vezme zodpovednosť na svoje ramená a skúsi z prúseru vysekať kolegov v zbrani a popritom zabrániť tretej svetovej. Na papieri síce boj s presilou zvládne, ale pôjde o trpkokyslé víťazstvo, pretože vieme, že je posledné. O to viac zamrzí, že tu chýba silnejšia zostava, s tým spojené uťahovanie si zo starých flákov a rozmanitosť, ktorá by po akcii v Líbyi a v chladných ruských vodách dopriala ešte jednu, výstavnú, trebárs niekde v zasnežených horách, aké by tomu za eRkového besnenia dodalo ten správny kolorit. Ale koniec fantazírovaniu, rovnako zamýšľaniu sa ako by asi film vyzeral pred pandémiou alebo či by sa číslam darilo lepšie mimo hereckej stávky, aká uvalila embargo na promo. Postradateľní síce prvýkrát dospeli svojmu názvu, ale sú tu a pritom už nemuseli. O to viac si musíme ceniť, že sa im to ešte raz podarilo, nech sú okolnosti vzniku posledného dielu série akékoľvek.

Rowlingová tentokrát vykúzlila 140 minútový film z ničoho a aby to obhájila, necháva tvorcovskú bezradnosť ospravedlňovať samotným Dumbledorom. Ten pred skupinou vysloví plán nič neplánovať, lebo to Grindelwald môže predvídať. Grindelwald sa nám ale trochu zmenil, Depp pre súdne ťahanice dostal padáka s osemmiestnym odstupným. Hlavný záporák sa po novom pohybuje inak, vyzerá inak, správa sa inak a nikomu to nevadí, nikto na to neupozorní, nikto túto zmenu nevysvetlí. Nič proti Mikkelsenovi, pokojne mohol zastať postavu Der Berlínčana, ale v roli Grindelwalda je len tieňom dovtedy výrazného Deppa. Aj preto jeho vzťah s Dumbledorom vyšumí do prázdna. Ženské role sú ďalšia smutná kapitola, ani do tretice nevidím jedinú nosnú postavu a tak sú z hereckého ansámblu Redmayne a Law poslední, ktorí dávajú svojim roliam aspoň čosi. V prípade Eddieho aj istý druh komediálneho talentu, krabí tanec úprimne pobavil a dal spomenúť na vábenie nosorožca. Keď už je reč o zvieratkách, tých fantastických pribudlo vo filme jedno. V banálnom finále bude mať dôležitejšiu rolu. Film pritom mal na čom stavať. Obávam sa ale, že spisovateľka vyhorela a režisér ťahajúci už siedmy čarodejnícky film tiež. STOPka pre prázdnu pokladnicu z kinosál je pre nich vlastne vítaným vykúpením.

Mňa žralo iba to, že ten film netrval dlhšie, lebo vážne sa naň dobre pozeralo. Gilbert Grape bol vo vnútri natoľko dobrý človek, že sa každý sebec pred obrazovkou musel aspoň na dve hodiny tváriť, že ním nie je. Film pritom naoko nepopisuje mnoho, iba mestečko, kde toho moc nenájdete a rodinu, ku ktorej by ste na návštevu neprišli. Avšak S Grapeom som skutočne cítil a neraz sa vžil do jeho kože, kládol si rovnaké otázky a zamýšľal sa nad jeho dilemami. A napokon aj keď to nič neznamená, rozhodol sa rovnako ako on.

Film vraj napísal život sám a aj by som tomu veril, lebo mať podobného fotra je žiaľ bežné. Aj preto je Zo života chlapca lepší distribučný preklad ako Dospívání po americku. Autobiografia profesora a spisovateľa poviedok Tobiasa Wolffa mi vo veľa ohľadoch pripomínala inú autobiografiu Stand By Me. Bolo tak navodenou atmosférou aj spôsobom rozprávania. Obaja páni presvedčiví, Ellen Barkin trochu prehrávala a v klbku detí som si všimol aj mladučkého Tobeyho. Z ranných filmov DiCapria sa ale viac teším na Gilberta Grapea.

Že film bude príjemný ako žuvačka na bote som vedel, ale že scenár napíše umelá inteligencia, nie. Odkopírovaný koncept Nekonečného príbehu je neprehliadnuteľný, preto ma udivuje, že ho tu nikto nespomína. Veď miesto umierajúceho sveta kníh tu máme upadajúci Barbieland, odkiaľ sa umelohmotné postavičky vypravia do sveta živých, a potom zase naopak. Lenže zakiaľ čo bola nemecká klasika plná nápaditosti, smiechu, sĺz a fantázie, tu to fyzicky bolelo nielen mňa, ale aj polovičku. Tá kontrolovala čas častejšie ako na Silvestra. Dve hodiny sú neopodstatnené, veď keby z nich napr. vystrihli kravaťákov od Matela, nič by sa nestalo. A zvyšok? Barbie zakladá odbory za rovnoprávnosť (jeden dobrý monológ), Ken s vizážou Williama Zabku dáva zbohom emancipácii (asi najstráviteľnejšia postava), potom tu máme ešte vzťah dcéra-matka, aký sa prirodzene rovná peklu a ostatné je komparz. Ak by ste chceli vidieť niečo tematicky obdobné a v kratšom vydaní, stačí sa vrátiť v čase. Všetko a lepšie už pred 30timi rokmi povedala Líza (S05E14).

Netušil som, že budem potrebovať víkendovú prípravu, aby som sa dokázal orientovať v postavách. Bolo ich vážne moc, Nolan navyše ako zo samopalu chrlí jednu scénu za druhou a nech to ešte viac divákovi sťaží, nebolo päť minút, kedy sme neskákali v čase. V tomto ohľade si film vyžaduje stopercentnú pozornosť, tá však dostáva na frak monotónnym podaním. To naruší iba testovanie bomby, kedy je v audiovizuálnej agónii každá bunka v tele. Chirurgicky presnú emóciu znechutenia vyvolá rozhodovanie sa, ktoréže to mesto bude na druhý deň v správach. Lenže človek sa ani nenazdá a rázom nesie na bedrách novú dialógovú nálož, v ktorej aj zvrat so sovietskym špiónom vyšumí do prázdna. Dôvod? Nedokázal som si vybaviť herca, ktorý ho stvárnil. Musím však pochváliť casting, herecky asi najsilnejšia zostava akú som v poslednom období v kine videl. Možno aj preto je škoda, že je film natočený toľko nezáživne s maximálnym zameraním na maximálny počet nominácii. Tri hviezdičky mám určené pre filmy, k akým sa nebojím raz vrátiť, Oppenheimer aj napriek všetkým výhradám do tejto skupiny patrí.

Začať komédiu pokusom o znásilnenie, keď vám pred tromi rokmi znásilnili ženu, je divné. Ale divný je celý film. Oná slečna si to pred nadržanými Talianmi namieri do perverzného hotela, kde miestni hostia holdujú outdoorovým erotickým radovánkam. Navyše to naša kráska nemá ľahké ani v tom, že jej šmykli kufre a tak chodí bez spodnej bielizne iba v ukradnutom pyžame. Polanski musel v tom čase asi trpieť mizogýnnimi sklonmi, pretože slečne Nancy vygumoval mozog. Ťažko sa stotožniť s jej submisívnym správaním, tiež náklonnosťou k perverznému prasaťu obľubujúcemu akúsi odnož sado-maso voyearizmu. O atmosféru sa tu stará cvrkanie cikád o pozornosť diváka asi len tá európska podivnosť, aká by už dnes natočiť nešla.

Niekomu stačí fotoalbum, Charlotte si natočila film. Film, aký do našich končín dorazil rok po premiére v Cannes a polroka po premiére v US. Skrátka sa tu z ničoho nič objavil, tak si ho v krátkosti predstavme. Ide rýdzu artovú záležitosť, aká cieli na pocit. Tým, že už máte kde-čo napozerané v neistote čakáte, že sa v tureckom rezorte dačo pokazí a len odhadujete čo a kto za to bude niesť vinu. Aj napriek dlhým zdanlivo zbytočný záberom, je tu indícií na to dosť. Lenže ako si dovolenka bez all inclucive plynie, vy zisťujete, že je to skutočne len spomienka jednej mladej ženy na posledné bezstarostné chvíle s otcom. Ten pravdepodobne dal dohromady všetky nasporené úspory, dobil digitálnu kameru a potlačil nevyliečenú bolesť z manželstva, v ktorom moc toho nevyšlo. Nečakajte však žiadne emočné výbuchy, dejové zvraty ani rozuzlenia, čo si vás počká, bude zvláštna príchuť melanchólie odetej v habite nezávislej filmárčiny so silným osobným rozmerom.

Tvorcovia chceli vzdať hold tomu, čo spoločnosť ovplyvňuje a spája už dobrú storočnicu. A nie je ťažké sa s nimi stotožniť. Veď koľkí z vás tridsiatnikov vytiahnú rovnakú spomienku z detstva, keď v novom byte nebol ešte ani nábytok, ale tá ťažká krabica s pohyblivými obrázkami už musela vysielať vlny. Režisér to mal možno rovnako. Zostáva potom už len vysvetliť nízke hodnotenie jeho Babylonu. Táto trojhodinová šou na mňa nezafungovala pre svoje multižánrové spracovanie. Chazelle na jednu tenkú príbehovú linku navliekol s výnimkou animáča snáď všetko. Skratovito a neopodstatnene tak v jednu chvíľu tromácky humor strieda živelnosť muzikálov, na aký nadviaže komorný dramatický part, ten sa prvoplánovo zmení v gangsterku, aká vyvrcholí v tom najprízemnejšom undergrounde. Film prakticky nemá vedľajšie postavy iba obrovský komparz a tie hlavné sú len sprievodcami jedného bláznivého scenára, ktorý skrátka nedrží pohromade. A je to škoda, pretože menoslov zúčastnených, tučný šek a vďačný námet sľubovali, že tak ako všetci zbožňujeme film, tak si každý užije aj poctu na jeho adresu. Tu to žiaľ nevyšlo.