Paldiny

Konečne ten pravý odtieň temnoty. Roman rozbieha pôvodnú divadelnú hru zľahka, aby s pribúdajúcimi minútami mohol nekontrolovateľne meniť kurz a lomcovať s nepripraveným divákom. A pretože je poslucháčom on aj mladík v kritickom roku manželstva, dosť možno prehovorí do duše nielen postave vo filme. Príbeh staršieho pána a zvodnej krásky je vo viacerých etapách stelesnením toho čím môže vzťah byť. Poblúznený pár zažíva rozprávku, rozkoš, ale aj to ostatné, pričom posledná fáza zachádza ďalej, než si akákoľvek snímka dovolí zájsť. Po filmovej stránke ide o brilantné dielo, Roman sa opäť vyžíva v práci na minimálnom priestore či už je ním jednoizbový byt, alebo lodná kajuta. Nemalú zásluhu má na výslednej podobe skvelý Vangelis a presvedčiví herci, kde aj sústredený výkon Hugha Granta má svoje miesto. Postava príťažlivej krásky je kapitola sama o sebe, dokáže byť vôbec tou najnedostupenejšou, najzvodnejšou, ale tiež najsivejšou osôbkou a vo všetkých polohách (aj tých hereckých) je maximálne uveriteľná. Uveriteľnosti rovnako pridáva komornosť a jasné posolstvo, ku ktorému sa oplatí s odstupom času (alebo v konkrétnom čase) vrátiť.

Túto sadistickú zverinu by ste si nemali nechať ujsť hneď z troch dôvodov. Za prvé, dovolí sledovať amputáciu prstov samotnému Enrique Iglesiasovi. Za druhé, je to zábavnejšie než ktorékoľvek múzeum v Bratislave. A za tretie, vyskytuje sa v nej viac slovenských interpretov než v domácich rádiách.

Totálny brainless. Roth sa chcel revanšovať nervóznym krajanom akých urazil prvý poznávajúci zájazd a tak do pokračovania napchal toľko folklóru čo len bolo možné. Inak je tento diel ako cez kopirák len so ženským osadenstvom. To sa navyše nebolo ochotné ani vyzliecť (česť šedej myške) a na pár výnimiek (úvod s micou, čachtická pani, zožratý penis) zostal čas len na kecanie s halúznym futbalovým zápasom.

Tretí diel mieri z našich končín priamo do Vegas, kde sa vracajú kozy a po vážnejšom predchodcovi tiež humor z jednotky. Škoda umiernených popráv, vydarila sa iba prvá a zároveň škoda, že film nekončí záverečnou detonáciou, ale pokračuje trápnou odvetou, akú nemali ani gule ukázať.

Typický príklad moderného animáku s infantilným humorom a pózujúcimi figúrkami, ktoré nemajú čo povedať. Nakoľko bol v kine vekový priemer 10, rozhodol som sa tiež sledovať reakcie krpatých a musím konštatovať, že k hlasnému smiechu dochádzalo sporadicky. Ak teda nerátam jedného staršieho papíka, ktorý si zrejme namiešal špeciálny koktejl v tégliku od Coca Coly a možno sa len cítil trápne, tak synátorovi radil, kde patrí úsmev a kde nie. Prvý Hotel bol príjemný, neškodný zjav, ktorý prišiel s fajn nápadom oživiť zaprášenú auru klasických Universal monštier. Ten druhý len varí z vody a aj keď nemá úplne blbú zápletku, nedokáže plnohodnotne pobaviť, nie to ešte zanechať hlbší dojem. Veď koho zaujíma ako Dracula tancuje breakdance, hrá sa so smartfónom, alebo si Frankensteinovo monštrum dáva selfie! Za animáciu hviezdička, tá druhá za finálnu polhodinu, v ktorej som trhol pohľadom asi len dvakrát.

Neškodná pokrová partička so sympatickými hráčmi. Niečo si berie od Goodfellas, dačo od Kasína, Scorsese by mal isto radosť. Určite spozoroval povedomé kamerové nájazdy aj prostredie v akom sa dej odohráva. Škoda, že sa v ňom vyskytuje asi poltucet zvratov čím počiatočná hravosť skĺzava do kŕčovitej exhibície s jediným cieľom vyškoliť diváka. Prichádza tiež na najmenej pravdepodobné situácie, kedy sa nepriatelia stávajú priateľmi, mafia kývnutím ruky odpúšťa státisícové dlhy, jednoducho rozprávka, v ktorej sa síce nedá nikomu veriť, ale v ktorej si nakoniec všetci poklepú po ramene. Hodnotenie čisto subjektívne, ak ste fanúšik pokru kľudne prihoďte symbolickú jednu, ak je vám ľahostajná hra aj Sylvester Stallone čo sa objavil v menšej roličke pokrovej legendy, kľudne zas uberte, alebo rovno film vynechajte.

Spočiatku hravá brožúrka podvodov a trikov ako sa dostať k peniazom. Čo však z toho keď po polhodine začnete niečo tušiť a 20 minút pred šokujúcim odhalením ste už pointu dávno prečítali. Film navyše stojí a padá na kúskoch hlavného podvodníka, ktoré sú na pohľad osviežujúce za to v spojení s dejom príliš náhodné a plné nelogickostí. Záverečná za vlasy pritiahnutá premena hlavnej postavy už len tápa v scenáristickom kŕči a snahe čo najzaujímavejšie zakončiť príbeh. Ak existujú filmy na jedno pozretie, tak práve tento patrí k nim.

Prom Night nie je vôbec hlúpy a bez atmosféry, má len slabšie baterky, občas visiaci mikrofón a zle obsadené postavy. Stredoškoláci vyzerajú ako zo základky a stredoškoláčky na čele s Jamie ako ich profesorky. Najvydarenejší je ospevovaný úvod s "hrou na vraha" a finálna tancovačka so zabijakom, ktorej predbieha efektné odťatie hlavy. To medzi tým nezáživná tínedžerská príprava na ples, ktorú po prvej hodine narúša práve vyčíňanie maskovaného zabijáka. Ten si inkognito najskôr obvolá (inšpirácia pre Vreskot?) a potom s ostrým črepom v ruke odchytáva už odrastené deti čo "hru na vraha" prežili. Vraždy až na poslednú, nie sú najšťastnejšie, kompletne sa odohrávajú v tme a brutality moc nepobrali, aspoň, že nevyznejú smiešne a nelogicky. Navyše nám scenáristi predhodili po páre slepých návnad čo mali jeho odhalenie trochu oddialiť. Hudba dosť ovplyvnená dobou, takže moji milí, Disco, ale zas bolo celkom zábavné sledovať ako sa s ním vysporiadal Leslie Nielsen, ten chlap mal komiku v krvi aj pri vážnych roliach.

Hudba robí polovicu filmu, skúste sa odosobniť od obrazu a len započúvať do použitých ruchov, klavírového či chorálového podmazu alebo zvukov stupňujúcich pocit strachu a neistoty. Skrátka výborná práca s napätím, že mňa ani raz nenapadlo skontrolovať hodinky. Plesová sezóna sa prvýkrát konať nebude a popravde to ani nevadí. Väčšia časť deja upriami pozornosť na starý kláštor, kde kvarteto tínedžerov plánuje noc lásky. Našťastie nejde o žiadne teľce a každý z nich si vytvorí vlastný výraz a ako náhle prichádza do tuhého zachová ducha prítomnosť. Hlavný zabijak, slušný psychopatický zjav, si vystačí bez motívu, len s akýmsi posadnutím, ale na rešpekt to stačí, či už medituje pod sedatívami, alebo sa potichu prechádza po vinnom sklepe, zakiaľ čo obeť podobne ako John McClane uniká po črepoch a bez topánok. Štvrtý Prom Night tak spestril večer viac než som dúfal, preto zaslúžené štyri a druhé miesto po Mary Lou.

Už viem kam chodil Megaton na školenia, asi 4x som chcel kameramana za tú traslavku zabiť, tiež mal na rováši scenárista, keď hlavným nedopínali isté skutočnosti, ale inak s obyvateľmi hostinca iba v dobrom. V ich nocľahárni sa toho totiž moc nenaspí. Najskôr vás prekvapí prítulný personál s ochotou odskúšať prestieradlá, potom nehostinné sociálne zariadenie, kde sa toaletný papier nenosí a na záver negustiózne stravovacie návyky. A stále sme vážení iba pri predjedle, hlavný chod prinesie na menu vyrovnanie nemecko – francúzskych vzťahov a ťažko predpovedať komu je lepšie fandiť. Ťah na bránku majú obaja a keď sa zrovna nikam neuteká, viem byť kamarát aj s pánom kameramanom. A to, že som si počas sledovania spomenul na zopár iných snímkov dokážem tolerovať. Frontière(s) sa na nič nehrá, nie je mu cudzia brutalita, intenzívna bolesť, ani masívny krik, čo nik z okolia nezačuje. A keď už áno, priateľ z neho nekuká.