Paldiny

Tvorcovia chceli vzdať hold tomu, čo spoločnosť ovplyvňuje a spája už dobrú storočnicu. A nie je ťažké sa s nimi stotožniť. Veď koľkí z vás tridsiatnikov vytiahnú rovnakú spomienku z detstva, keď v novom byte nebol ešte ani nábytok, ale tá ťažká krabica s pohyblivými obrázkami už musela vysielať vlny. Režisér to mal možno rovnako. Zostáva potom už len vysvetliť nízke hodnotenie jeho Babylonu. Táto trojhodinová šou na mňa nezafungovala pre svoje multižánrové spracovanie. Chazelle na jednu tenkú príbehovú linku navliekol s výnimkou animáča snáď všetko. Skratovito a neopodstatnene tak v jednu chvíľu tromácky humor strieda živelnosť muzikálov, na aký nadviaže komorný dramatický part, ten sa prvoplánovo zmení v gangsterku, aká vyvrcholí v tom najprízemnejšom undergrounde. Film prakticky nemá vedľajšie postavy iba obrovský komparz a tie hlavné sú len sprievodcami jedného bláznivého scenára, ktorý skrátka nedrží pohromade. A je to škoda, pretože menoslov zúčastnených, tučný šek a vďačný námet sľubovali, že tak ako všetci zbožňujeme film, tak si každý užije aj poctu na jeho adresu. Tu to žiaľ nevyšlo.

Je pravda, že má Jackson nápadov na rozdávanie, no rozpočet o výške trojizbového bytu v Bratislave mu nedovolí lepších hercov, kameramana a kameru, čo pozná aj druhý filter. Takto máte pocit, že sledujete amatérsky počin mladého nadšenca, ktorý sa cez víkend vsadil s kamarátmi, že do konca mesiaca natočí biják. A tak ho treba brať, preto nebudem rýpavý, naopak skúsim vyzdvihnúť čo potešilo. Úroveň napätia z prvej polovice, výzor ufónov z druhej a dosť slušné gore z oboch. Tie si dovoľujú vychutnať motorovku, sekyrky aj 10 kilové kladivá. Škoda, že pri „garden párty“, ako keby vystrihnutej z Komanda, doľahne na film únava, ktorú vytrhne až spomínaný rachot píly. Humor majú kanibali špecifický a pre špecifické publikum. Tiež som pri ňom nechytal kŕče, ale párkrát sa škeril ako lečo na podlahe. Borec bol chlapík, čo si vkuse fixoval opaskom neposedný mozog, Beatles na cestách, tí čo videli chápu, prípadne motiváciu návštevníkov, ktorí mali v úmysle otvoriť vesmírny Mekáč. Nutne ale priznať, že Bad Taste je iba predkrmom pred šmakovným Braindeadom.

Moc príjemný film, len trochu dlhý a miestami stráca pozornosť. Banditi hrajú so starostlivo vykreslenými charaktermi, jeden je zženštilý hypochonder, druhý bezprostredný macher s copíkom. Obom nechýba elegantný spôsob vystupovania, logické uvažovanie a hlad po bankovkách a obom hlavičku popletie žena, unudená, neukojená, príťažlivá. Film je hravý a vtipný zároveň, má skvelých protagonistov, medzi ktorými funguje chémia a celý rad neotrelých nápadov. Miestami som sa váľal od smiechu, Billy Thornton je najlepším tanečníkom pod slnkom a chvíľami sa tváril vážne akoby sledoval komornú drámu. Zvláštny mix štyroch žánrov aké to smerujú k prekombinovanému a povedzme si úprimne asi nereálnemu finišu.

Najlepšia vec čo som od Applu zatiaľ videl. Spočiatku to vyzerá na klasický životopis outsidera, ktorého limituje rasistická Amerika. Lenže ako plynie čas, sa kormidlo otočí hneď niekoľkokrát. Z jedného ambiciózneho jedinca tu máme rázom podnikateľský tandem a z tandemu príbeh nečakane odovzdá štafetu ďalšiemu outsiderovi v štýle “Chyť ma ak to dokážeš“. V tejto fáze filmu sa zdá, že všetko smeruje k monster procesu Štát vs. bankári bez diplomu. A keď už prichádza na očakávané “Zachráň sa kto môžeš“, sa kormidlo otočí ešte raz a ja zdvíham všetky palce nahor. Bravúrne napísané, zahrané, natočené.

Nonstop rezanica, kde nie je minúta bez toho, aby niekto niekoho nemasíroval mečom, ale nestačí to. Nový Conan je bez deja, bez fantázie, bez napätia, postava je tu jedna aj tá zomrie v úvodnej štvrťhodine a posolstvu som nepochopil. Navyše mu chýba duša, akoby bol natočený neživými predmetmi, preto už polhodinu po filme neviem o čo v ňom šlo a mám problém si vybaviť jedinú ucelenú scénu. Teda jedna by sa našla a čuduj sa svetu, bola v úvodnej štvrťhodinke.

Prvá z dvoch nesmrteľných rolí Arnolda Schwarzeneggera, ktorú poznajú aj deti v pralese. Barbar Conan je svojim výzorom, gestikulačným i hlasovým prejavom výraznou postavičkou kinematografie, akej dodáva šarm toporné herectvo hlavného predstaviteľa. A je tomu tak, Arnie bol čoby prisťahovalec z ríše nikoho braný ako barbar v zemi zasľúbenej a tento fakt chtiac-nechtiac napomohol celému projektu. Obrovská zásluha padá aj na plecia skladateľovi Poledourisovi, ktorý zložil pre film veľkolepý, fantastično dokresľujúci soundtrack. Nádych drsnosti a minimum dialógov rovnako posilňuje ponurosť príbehu aj doby, v akej sa odohráva. Možno len tá zdĺhavosť každej druhej scény bola na obtiaž.

Že film bude príjemný ako žuvačka na bote som vedel, ale že scenár napíše umelá inteligencia, nie. Odkopírovaný koncept Nekonečného príbehu je neprehliadnuteľný, preto ma udivuje, že ho tu nikto nespomína. Veď miesto umierajúceho sveta kníh tu máme upadajúci Barbieland, odkiaľ sa umelohmotné postavičky vypravia do sveta živých, a potom zase naopak. Lenže zakiaľ čo bola nemecká klasika plná nápaditosti, smiechu, sĺz a fantázie, tu to fyzicky bolelo nielen mňa, ale aj polovičku. Tá kontrolovala čas častejšie ako na Silvestra. Dve hodiny sú neopodstatnené, veď keby z nich napr. vystrihli kravaťákov od Matela, nič by sa nestalo. A zvyšok? Barbie zakladá odbory za rovnoprávnosť (jeden dobrý monológ), Ken s vizážou Williama Zabku dáva zbohom emancipácii (asi najstráviteľnejšia postava), potom tu máme ešte vzťah dcéra-matka, aký sa prirodzene rovná peklu a ostatné je komparz. Ak by ste chceli vidieť niečo tematicky obdobné a v kratšom vydaní, stačí sa vrátiť v čase. Všetko a lepšie už pred 30timi rokmi povedala Líza (S05E14).

S prehľadom natočené. Životopisná dráma pútavo zachytáva vzostupy a pády sebavedomého Íra Redmonda Barryho. Vykresleným 18. storočím dbá Kubrick na jemu vlastnú pedantnosť, aká korešponduje so samotnou dobou, v ktorej vládli pravidlá, šarm a noblesa. Film i napriek prístupnému spracovaniu vyznie pomerne nekonvenčne, čo iba podkresľuje odľahčený komentár s pomaly plynúcim dejom, aký môže vyznieť zdĺhavo, teda pokiaľ ste sa doposiaľ nestretli s režisérovou tvorbou. Pre tých, čo sa nezľaknú trojhodinovej stopáže, budú svedkami majstrovského zákusku, ktorého ocenenia za kameru, výpravu, kostýmy, hudbu nikdy nepadli na úrodnejšiu pôdu.

Hotový western s tágom v ruke. Film má šmrnc, skvelého Paula Newmana, ktorý je vždy o krok - dva vpred, krásnu a nebezpečne flirtujúcu Mary Elizabeth a neposedného Toma Cruisa, čo schová guľu jednou rukou a druhou pije mojito. Bavilo ma sledovať túto trojicu v akcii a ich strategické ťahy, aké často dostávali do nosu od žiarlivosti i nevyzretosti. Všetko skvelé, avšak len do momentu, čo Newman dostal tak naivne na frak, až som si myslel, že to bolo súčasťou ďalšieho premysleného plánu. Nebolo, prichádzajú tak na rad horšie časy pre Paula, ale aj film samotný. Postavy sa zrazu začínajú chovať inak než dovtedy, zabúdajú na svoje zásady, ignorujú povahu a vlastne aj ten záverečný turnaj bol taký nijaký, nevygradovaný, nedokončený a to čo sa dialo potom, tri bodky - doslova. Ach, škoda toho skratu v tretej tretine.

Nesmierne vtipná záležitosť, aká nemala ani plagát, kým som jeden nevygooglil. A aj keď si nie som istý či ide o originál, páči sa mi. Čo sa mi páči ešte viac je film (ďakujem za TIP Karamanlis) a na ňom som sa nasmial dosýta. Výborné neherečky, stvárňujúce žienky domáce s IQ podrážok od topánok, tie ich rozhovory som odvtedy zachytil ešte niekoľkokrát v reálu a v duchu sa šklebil ako kôň. Ďalej výborní neherci zosobňujúci mladú a starú gardu od jedného dvora, v ktorom sa dostavia Vianoce, zakaždým doň zavíta porúchaný kamión. Baščovanský má odfrk pre každú situáciu, Osztatný zas vedel vystrúhať nevinný pohľad a dačo skryté v ňom. A tomu "čosi" dá voľný priechod v prekvapivo dramatickej časti, aká má v sebe zároveň toľko komickosti. Tejto zvláštne fungujúcej zmeske  pridávajú svoje aj figúrky motajúce sa okolo našich hrdinov. A je v podstate jedno či dáte hlas poslancovi s nepriestrelným volebným programom, cigáňovi s dušou Jimiho Hendrixa alebo kupliarovi Milankovi, pred vami stojí národný klenot, aký v zahraničí nepochopia.