Paldiny

Vlastný štýl a bohaté skúsenosti robia z The Ghost Writer kvalitku na pôde politického thrilleru, vyspelú, nepredvídateľnú, napínavú a popritom so skrytými odpoveďami vpísanými rovno pred očami. Osud britského premiéra Langa mi vo veľa ohľadoch pripomínal cesty veľkého režiséra čo sám časť nakrúcania koordinoval z väzenskej cely. Ani to mu nezabránilo vytvoriť dokonalý celok v akom sa našlo charakterné herectvo Ewana McGregora v koži spisovateľa pamätí premiéra zatracovaného pre politické zločiny. Náhodou zrejme nebude ani vyústenie príbehu, ktoré viac hovorí medzi riadkami ako na nich. Nezveriť túto látku Polanskému by bolo ako v deň zaľúbených nepodarovať okrem srdiečka aj štedrú valentínku. Žene samozrejme a ak sa pýtate čo za posolstvo chcel režisér rozuzlením zdeliť, hoďte očkom na Polanského životopis, alebo jednoducho pospájajte úvodné slová viet tohoto komentára do jednej súvislej, len pozor, ťažko spoilerujú.

Thomas mal a stále má správny čuch na role aj keď priznávam, že mi naviac sedí tvorba z rozkvetu jeho kariéry. Do drámy sa vždy vložil s väčšou vervou či už ňou bolo Zopár správnych chlapov, alebo práve Firma. Obe sú zo súdneho prostredia a obe odhaľujú besného psa spoločnosti, čo sa spod masky vydáva za jej ochrancu. Rovnako v nej sledujeme špičkové obsadenie a rovnako silné okamžiky podporované vkusne zvolenými klavírovými tónmi. Tie vyniknú v dramatických, pomalších aj intímnych momentoch. A síce dej príde miestami zdĺhavý (v strede filmu si pravidelne schrupnem) a chovanie oných inštitúcii naivné (FBI sa nechá vydierať / benevolentné podsvetie / ľahkovážne vedenie), film zanechá pozitívny dojem. Minimálne aj preto, že vyústenie so sebou neprináša žiadne zázraky, tobôž iba triezvy pohľad na nevyrovnanú hru so zločinom.

Solídne vygradovaná záchranná misia. Film okamžite vtiahne do diania, ocitáme sa v obkľúčení rozbesneného davu Iráncov, ktorí majú svoju pravdu, svoj pohľad na slobodu, svoj svet v akom by ste nechceli tráviť voľný čas. Skupina amerických veľvyslancov sa ocitá krok od zajatia a stovky kilometrov od bezpečia. Následná MI je ako z hollywoodskeho bijáku až sa človeku nechce veriť, že to v skutočnosti vyšlo. A že sa pre potreby filmu upravilo zopár detailov, vnímam len v jeho prospech. Rovnako zapojenie hláškovacích panákov Goodman/Arkin či vierohodnosť dobového výrazu. Škoda len výskytu niektorých toporných dialógov aké (p)opísal Cervenak, inak spokojnosť.

Konečne ten pravý odtieň temnoty. Roman rozbieha pôvodnú divadelnú hru zľahka, aby s pribúdajúcimi minútami mohol nekontrolovateľne meniť kurz a lomcovať s nepripraveným divákom. A pretože je poslucháčom on aj mladík v kritickom roku manželstva, dosť možno prehovorí do duše nielen postave vo filme. Príbeh staršieho pána a zvodnej krásky je vo viacerých etapách stelesnením toho čím môže vzťah byť. Poblúznený pár zažíva rozprávku, rozkoš, ale aj to ostatné, pričom posledná fáza zachádza ďalej, než si akákoľvek snímka dovolí zájsť. Po filmovej stránke ide o brilantné dielo, Roman sa opäť vyžíva v práci na minimálnom priestore či už je ním jednoizbový byt, alebo lodná kajuta. Nemalú zásluhu má na výslednej podobe skvelý Vangelis a presvedčiví herci, kde aj sústredený výkon Hugha Granta má svoje miesto. Postava príťažlivej krásky je kapitola sama o sebe, dokáže byť vôbec tou najnedostupenejšou, najzvodnejšou, ale tiež najsivejšou osôbkou a vo všetkých polohách (aj tých hereckých) je maximálne uveriteľná. Uveriteľnosti rovnako pridáva komornosť a jasné posolstvo, ku ktorému sa oplatí s odstupom času (alebo v konkrétnom čase) vrátiť.

Jeden z tých zrozumiteľnejších režisérových počinov. Oceňujem najmä to, že si David potykal s filmovými postupmi čím má zápletka hlavu a pätu. Samozrejme nemôžeme očakávať klasickú kriminálku čo prezradí hneď úvodná demonštrácia americkej idylky, kde za šansónovej melódie vídame usmiate tváre z amerického vidieka a do toho staršieho pána na trávniku zvíjajúceho sa v bolestiach. Lynch postupom času poukáže na tie najpotlačovanejšie pudy ľudskej prirodzenosti, ktorá prahne po vzrušení, násilí, nadvláde, voyerizmu. Spoločne s mladým Jeffreym objavujeme nebezpečných zvrhlíkov, ktorým rozdáva rozkazy ten najzlejší. Hopper predstavuje stelesnené zlo, pohltené sexuálnymi úchylkami čo nad ním držia moc a bez akých doslova nevie popadnúť dych. A že práve takúto existenciu, vyžívajúcu sa v bolesti ostatných, má omotanú okolo prstu ten najčistejší a najjemnejší kúsok látky iba zrkadlí podivnosť sveta v akom žijeme.

Scénka s kráčaním po ľade dokonale vystihuje prístup k obom Rytierom. Zatiaľ čo bol predchodca úderný bezprostrednosťou, finálnej kapitole chýba odvaha, chuť experimentovať. Vidieť to v hlavnom valibukovi s maskou, čo cez robustnú postavu skrýva dobré srdce, zapojení postáv spätých s univerzom, akým si Nolan splnil povinnosť, ale bez akých by sa Gotham zaobišiel či skazenosť samotného mesta, aké prejde očistcom až podozrivo ľahko. Cítiť, že sa tvorcovia chceli zavďačiť každému, rozbehli linky všetkými smermi, nechali netopierieho muža okúsiť dno, prejsť zmŕtvychvstaním, očistiť si meno a usporiadať život. Všetko pekne nalinkované, len bez náznaku nebezpečia a s ďalšími pozretiami čoraz nudnejšie. Predchodca kráčal po tenkom ľade a ustál to, ten posledný sa rozhodol pre bezpečnejšiu cestu, rovnako dokráčal do cieľa, lenže s tým rozdielom, že si za hranicu svojich možností už nesiahol.

Gotham vytiahol žolíka z rukáva a vyčerpal materiál na tri plnohodnotné filmy. Máme tu tak medziriadkové dilemy, jeden tragický osud a vizuálne vychytávky pumpované precízne vyskladanou hudbou. Až sa obávam, či to pri všetkej tej náloži zvládnu zmysly spracovať na prvú. Z tohto pohľadu brilantná práca. Možno by som bol ešte odvážnejší na lanovke a nechal vyšperkovať chaos dočervena, tu mi blikajúca nádej toľko nezapasovala.

Rozmýšľam, čo napísať a neopakovať sa. Snáď len to, že sú komiksové filmy pre mňa stratou času, nový Batman sem nepatrí. V čom je iný? Uveriteľnosťou, strážcovi Gothamu neskutočne svedčí temný obleček. Ďalej Chrisov dohľad a herci, kde každú dôležitú postavičku zastáva pamätihodná tvár, teda s výnimkou nevýraznej Rachel, ktorej krásu som akosi prehliadol. O tom, že je Batman "iný-lepší-svoj" svedčí rovnako fakt, že som oboch Rytierov dobrovoľne absolvoval pred veľkým plátnom.

Akože to asi dopadne, keď oddelíte od seba vrodenú prirodzenosť od civilizovaného vychovania ? Zásadné dielo rozpovie príbeh mladíka čo bol vzorom, staral sa o chudých, jeho osobitosť mu závideli bohatí a dokonca získal srdce tej pravej. Nestačilo mu to, nechal sa zlanáriť túžbou po rozkoši a následne jej dočista prepadol. Známy príbeh opisuje potlačenú stránku každého z nás akej ak necháme voľný priebeh dopadne to ako by sme ju nechali omamným látkam. Cítil som z toho istú spojitosť / paralelu s drogovou závislosťou čo pri prvých dúškoch dáva pocit uspokojenia, aby následne všetko vzala. Musím vyzdvihnúť výborné masky a doslova odpornú scénku útoku na doktora Jekylla v spánku. Na plný počet to ale nevidím, tých minút bolo predsa len viac a do budúcnosti by som sa nebál vynechať hlasitosť. Ten orgánový doprovod ma párkrát takmer zhypnotizoval do spánkového režimu, ale to už nejde vyčítať filmu. Myslím, že s lepším výberom mohol byť výsledok ešte pôsobivejší.

Film M má tú smolu, že nevznikol o desaťročie neskôr, vtedy by sa mohol pýšiť podobným kultovým statusom ako taký Občan Kane. Predsa len z roku 1931 srší ešte neohrabanosť nemej éry a miestami sledovanie skutočne nemý film pripomína. Nie je to iba bolestivou absenciou zvukov či hudby, ale tiež hereckým prejavom. Na čom režisér Lang stráca, na inom zas dobieha. Niektoré použité prechody medzi scénkami evokujúce neprerušovaný záber sú svieže a inovátorské. Rovnako prelínanie dejových pásiem, kde sledujeme stretnutia podsvetia a zároveň mestskej polície dodávajú príbehu slušný rytmus aký bude narastať a zhruba od polovice gradovať až do vypätého záveru. Tam sa už trestajú hriechy spoločnosti samotnou spoločnosťou. Kriminálna časť je vskutku vydarená, Lang sa nebojí citlivej témy a dovolí sa niekoľko násobnému vrahovi detí nielenže predstaviť po osobnostnej stránke, ale tiež obhajovať jeho skutky. Zaujímavé je sledovať reakcie a pohľad na spravodlivosť troch porôt (štát, podsvetie, chudý ľud) akým sa v prítomnosti tohto vraha len ťažko dýchalo. Kritika právneho systému je týmto viac než citeľná, len samotný fakt prepustenia vraha do opatere štátu pre jeho nesvojprávnosť zaváňa zvýšením tlaku, ale to je vecou názoru aký si vytvorí každý sám a v tomto nás podporí aj režisér, ktorý usekne príbeh presne v tom momente, kedy môže začať a začne diskusia tých, čo film spoločne sledovali a hlavne aj s tými, ktorí si ho budú chcieť pozrieť. Reklamný ťah numero uno !