Paldiny

Bez deja, postáv, napätia. Iba exhibícia nástrah, z ktorých za mak originality pojedlo snáď len to solárium. Zvyšok, celkom rýchlo odsýpajúca nuda, pri ktorej sa nestačíte diviť s akou chladnou hlavou dokážu tí mladí tesne po nehode robiť závery. Ja tiež jeden mám, tretí Osud za moc nestojí, až sa nechce veriť, že za ním stojí režisér toho prvého.

Nezvratná kópia kópie z kópie dopadla ešte mizernejšie než som čakal. Zdobí ju ten najdebilnejší zlepenec scén, čo nedáva zmysel, dialógov, aké sa nedajú počúvať, škaredých digitálnych pascí s nezrozumiteľnými 3D predtuchami. Jediné plus za röntgenový úvod a záver. To medzi tým je smiešne, blbé a stupňujúco nasieracie.

Bombová scéna na úvod schová do vačku oboch predchodcov, špatí jej to len ten digitálny sajrajt nahrádzajúci poctivé masky a farbivo. Ten sa od tretieho dielu prilepil osudu na päty a drží sa ho pevne ako žuvačka topánky. Skvelým štartom, ale štvrtá recyklácia nekončí. Pasce sú po dlhšej pauze opäť chrumkavé a síce vzorec zostáva rovnaký, nová teória prežitia nám dianie fajnovo okoreňuje. Herci tradične prkenní a nestoja za reč, čo stojí je záverečný twist, aký ma prekvapil, rozosmial, potešil a musím uznať, že je celkom logickým vyústením. Teda minimálne dve indície k nemu viedli, len som im nevenoval dostatočnú pozornosť. Najlepší Final Destination od roku 2000.

Čo ak zostáva pol roka života a viete o tom ? Možností je viac, dá sa to skrátiť na jediný deň, dá sa s tým žiť v utópii až do konca, alebo sa dá kopnúť do vrtule a dohnať všetko zameškané. The Bucket List rozpráva príbeh dvoch postarších pánov čo si vyberú tretiu možnosť a zažijú viac srandy ako keby kráčali po svete svojim rutinným životom ešte 20 rokov. Film otvára viacero myšlienok na tému život a naloženia s ním. Aj napriek nepríjemnej téme srší z neho toľká pozitívna energia, za čo dozaista môžu herecké veličiny a výborne vyskladaný scenár. Tomu nechýbajú vtipné ani dojímavé momenty aké možno nezmenia pohľad či priority, zato zanechajú veľmi dobrý pocit.

Nico sa narodil pod šťastnou hviezdou. Má taliansky pôvod, preto ctí pravidlá rodiny, osvojil si ázijské umenie boja, preto je duševne vyrovnaný a fyzicky zdatný. Má za sebou službu vo Vietname a aktuálne nosí placku na správnej strane uniformy, z čoho vyplýva obľúbenosť medzi miestnymi, kňazmi a rešpekt pred padúchmi, ktorí neváhajú v presile odhodiť samopale. Našťastie nie je nedotknuteľný a zopár presne mierených úderov unesie, viac ich ale rozdá. Prípad, čo si ho nájde má našťastie viac povedať, ako sa na prvý pohľad zdá. Smrdí z neho korupcia, drogy a zopár nečakaných súvislostí, aké dajú význam až časom. Ehm, spomenul som, že má za ženu Sharon Stone?

Zábavnejší, výpravnejší, pre rodinu. Conan sa pri svojej druhej výprave vydal ľahšou cestou a veľa fanúšikov mu to malo za zlé. Nečudo, veď okrem z mramoru vytesanej muskulatúry a mena má Ničiteľ s Barbarom pramálo spoločné. Bitky ešte za niečo stoja, ale čo sa deje medzi nimi už nie. K dialógom, do neba volajúce bláboly, k postavám, každá národnosť získala obsadenie, potrebujeme niečo viac? Masky nič moc, ten opičiak bol dokonca na smiech, na prekvapenie mi až tak nechýbala toľko opomínaná drsnosť, podrezávanie krkov, krvavé rezné rany, sekanie hláv či trhanie rohov z mystických zvierat. To všetko Conan má, ale má toho príliš málo. Čo pribudlo viac infantilnej zábavy, teatrálnych grimás, o ktoré nikto nestál. Po kultovej jednotke bohužiaľ už iba slabý odvar, ktorý ani nemusel vzniknúť.

Spočiatku trúbil na poplach vekový priemer zúčastnených aký ešte neprekročil tridsiatku, čo znamená, že sa motáme po škole, hádame s rodičmi, žmurkáme na spolužiačky a dumáme kam na párty. Znie to strašne, no scenáristom sa podarilo celkom slušne vykorčuľovať z bahna obyčajnosti. Hercom totiž nie je cudzia sympatia, spolužiačky sú kočky a na párty sa miesto chľastu podávajú rukavice. K tomu nechýba dôležitá súčasť bytia- tréner, dôležitá súčasť deja- boľavá minulosť a dôležitá súčasť vyvrcholenia- turnaj. A čo je podstatné, film pôsobí ako energeťák.

Druhý diel je ako cez kopirák toho prvého, len s menej výraznými hercami a ich problémami aké vás nezaujímajú. Jediný, kto tu za niečo stojí je kouč na podmienke, ktorý ovládne dianie či už udiera do obyčajného papiera, alebo pacifikuje poltucet uniformovaných pred vlastnou dodávkou. Film sa vtedy vymyká z podpriemeru a ja sa pýtam, prečo sa scenárista zahadzuje s necharizmatickou omladinou a nenechá vyblázniť dospelých borcov, ktorí ráno nestávajú do školy. Čo ma teší, že sa počas tréningu dbalo aj na popis a zrozumiteľnú výučbu všetkých tých techník, po ktorých protivníkom pukajú kosti či sa preberajú až po zápase. Zvlášť preto, že som ich v zápale boja od seba nikdy nevedel rozlíšiť. Jednotka sa mi aj napriek rovnakému dejisku diania ľúbila, dvojka je taká nijaká, navyše sa nikam neposúva a len opakuje už videné. Dúfam, že záver trilógie ponúkne konečne dospelú rezanicu.

Konečne! Tretia kapitola tejto arénovej mlátičky vyslyšala moje prosby a katapultovala Michaela J. Whitea do hlavnej role. Tam mu to svedčí, charizmu má dobrú, techniku a muskalatúru ešte lepšiu. Dej sa odohráva na ďalekom východe, kam cestuje s kamarátom, aby mu robil mentora. A jeho súperom nie je nik iný než výbušné 170 kilové hovädo. Pri pomyslení na neho ma trochu mrzí, že to neskončilo tam, kde to malo skončiť. Zasvätení isto vedia o čom hovorím, ale chápem, bolo treba potrestať aj iných. No i tak, tešil som sa desaťminútovú deštrukciu v štýle Balboa vs. Drago. Film ako taký má po celý čas dobrý spád, pár slušných bitiek, dokonca sa pripomenie v čiernobielom háve tá jediná vydarená od minula. Postavy ma opäť bavia a aj rozhovory medzi nimi majú hlavu a pätu. Rušivých elementov je tu iba minimum, tým najväčším určite Tony Jaa a jeho trápne vytie na mesiac, no nemôže byť všetko dokonalé. Tento film k tomu ale nemal ďaleko.

Spojenie Florentine-Adkins nemôže dopadnúť zle. V Ninjovi je dej druhoradý, dôležité sú pravidlá žánru a tie ctí režisér tak ako jeho protagonisti stáročné tradície. Akcie je dostatok, potešia spomaľovačky, sympatickí herci, silný záporák a brutalitka. Nevoňal iba happyend, ale ten som prekúsol po zhliadnutí druhého dielu.