Recenze (492)
U brány věčnosti (2018)
Trpel som. Dvojrocny Loving Vincent bol daleko lepsi.
Skleněný (2019)
Glass nerobi svojim predchodcom ziadnu hanbu. Vyborne doplna a zaroven rozsiruje vytvorene univerzum. Univerzum v ktorom nechal Shyamalan dokoran otvorene dvere dalsim filmom, napadom a tymto "inym" superhrdinom. Cenim, ze stale sa film drzi pri zemi a nie je z toho preplacana farebna duha ala Avengers.
Halloween (2018)
Nekompromisný, temný a dostatočne drsný výlet Michaela Myersa do Haddonfieldu. Veľa sa za 40 rokov nezmenilo. Na hlave L. Strode pribudli nejaké šediny, naopak z hlavy Myersa čo to popadalo. Ale k deju. Boogeyman ako vo filme zaznie, sa dostane z väzenia preč a konečne chce dokončiť čo začal. Green/McBride ignorujú všetky diely a nadväzuje sa priamo na kultový prvý diel. Iné pravidlá sa nemenia a dostaneme Halloween v šate pôvodného filmu. To znamená, pekne atmosférické pokračovanie a zároveň akýsi poloremake. Plno skrytých odkazov na Carpenterov film, skoro rovnaké či niekedy reverzné scény (ladenie policajného vysielania v aute, pád z okna domu a následne zmiznutie). Fanúšik si to užije a potešia ho tieto veci. A to je možno zápor filmu, nie je až tak prístupný bežnému divákovi. Ide o poctu originálu a teda pre lepšie užitie je potrebná znalosť prvého dielu. Atmosféra starých filmov od prvej minúty, v závere dokonalé napätie a poctivý slasher. Dobrý horor stále existuje a nový Halloween je toho dôkazom. Mňa zamrzelo málo originality a niečo výnimočné, čo by dodalo filmu plný počet. PS: Hudba je vrchol. RECENZIA
První člověk (2018)
Film o národnom hrdinovi v ktorom na teba v každom zábere neveje americká vlajka či iný patos. Poctivá filmarčina, zemiak v krku, spotené dlane a to ticho v TEJ scéne. Chladný film v tom najlepšom slova zmysle. Dokonalá kombinácia vzťahovej drámy zameranej na psychológiu dvoch hlavných postáv a nervydrásajúcich záberoch vesmírneho programu. Pre mňa doteraz nevidený zážitok, pretože Damien Chazelle na to ide proste inak než je štandard.
Záhada Silver Lake (2018)
Šmakota. Neo-noir výlet po Los Angeles plný odkazov na starý Hollywood, Hitchcocka, evidentná inšpirácia Lynchom a jeho geniálnymi bizarnosťami. Popkultúrna onánia nad všetkým čo tak máme radi. Stopáž 140min síce prestrelená, ale stále sa je na čo pozerať. Film je napriek minutáži dosť svižný a hudba je veľmi píijemná. Kamera a to ako je film natočený je len bonus k tomu celému. Netreba, ale čakať normály film. Under the Silver Lake sa vymyká škatuľke a ide si svoje, niekedy som mal pocit, že sám režisér nevedel kam až pôjde. Za klasikami typu Lost Highway, Mulholland Drive ci Donnie Darko zaostáva. Napriek tomu musím odporučiť (80%) PS: Garfield mi nevadil.
Oni a Silvio (2018)
Artovy mainstream ako ho vie spravit len Sorrentino. Bravo. [13. MFF Cinematik 2018]
Sklep (2018)
Taky slovensky standart, ktory neurazi a ani nenadchne. Namet fajn, spracovanie priemerne. Porovnatelne s Cisticom. [13. MFF Cinematik 2018]
Campfire Creepers: The Skull of Sam (2017)
Spojenie mien Alexandre Aja a Robert Englund je pre mňa taký malý splnený sen. VR technológia sa má ešte kam posunúť a to rozlíšenie nie je bohvieaké. Čo sa týka samotného filmu, ide o lepší priemer. Englund si to evidentne stále užíva a Aja si stále užíva gore i keď jeho tvora má žiaľ klesajúcu tendenciu a gore scény sa pomaly vytrácajú. Jednoduchá jednohubka na pobavenie v rámci VR. Kľudne by som uvítal takého celovečerné béčko.
Děsivé dědictví (2018)
Hororová udalosť nielen tohto roka. Hereditary neponúka ohrané lakačky pre mainstreamového diváka. Chce potešiť toho náročnejšieho, fanúšika žánru a ponúknuť mu to, čo sa už tak často nevidí. Nepríjemný zážitok v tom najlepšom slova zmysle. Tento film nie je strašidelný, ako sa všade dočítate. Je nepríjemný, miestami až mrazivý, obsahuje scény, pri ktorých bolo celé kino ticho a litre krvi či bubákov spod postele nečakajte. Hereditary je niekde inde. Pozvoľné plynutie deju a pomaly budovaná atmosféra, dáva divákovi dostatok času na vnorenie sa do deju filmu a pripravuje ho na peklo v samotnom závere, ktoré je doslova zvrátené. Ako som už vyššie písal, zabudnite na tuctové lakačky, debutujúci režisér Ari Aster vás vydesí jediným zvukom. Prehypeovaný A Quiet Place sa musí hanbiť.
The Cloverfield Paradox (2018)
Mozno to je dejovo kostrbate atd. Prepojenie s prvym Cloverfieldom usmevne, ale stale je to lepsie nez Alien: Covenant.