Marek1991

Galaktická romanca, klip plný efektov, ale ako celok priemerná vec, na ktorú asi ľahko zabudnem. Hudba ušla, text človek nemusí pri tom všetkom ani vnímať, no žiadnu extázu som z toho nemal.

Otrasná pieseň, text ma nejak nezujímal, bolo mi jasné, že to nebude nič objavné, no a klip podľa filmov, ktorých tu už bolo dosť, aspoň podľa mňa, takže nič prevratné.

Novodobá antifa a neonáckovia sú prospešné živly pre korporátny kapitalizmus, to len na úvod, aby ste si toto prečítali. Ja som kresťan, mám rád národné kultúry, no nevadia mi iní ľudia, som za slobodu, no za kolektívnu spoluprácu, je mi sympatický anarchizmus zo Španielska 30. rokov, som zástancom priamej demokracie ako cesty k zdrojovej ekonomike a Venus projektu, že to nejde dokopy? Mýlite sa, lebo správne veci sú naprieč politickým spektrom! Ten anarchizmus, čo som spomínal sa postavil proti bezbrehému kapitalizmu a vytvoril spoločnosť, kde sa ľudia sami vzdelávali aj pomimo školy, verejné veci boli zadarmo, ľudia pracovali v kolektívoch, no zároveň mali slobodu, pomáhali si, boli pacifisti a až keď frankistickí fašisti začali vyhrávať, tak ich medzi seba prijali stranícki komunisti (samozrejme nie praví, lebo tí kibuci nemali), ktorí boli takými skôr boľševikmi, či socialistami a odvtedy sa ťahá s anarchistami to, že sú ľavičiari, či sa prejavuje po tej vojne ich militaristická stránka, no k antife už patria nielen anarchisti, ale dokonca aj pravoverní veriaci, ktorí odmietajú nepochopenia mierumilovných zjednocujúcich náboženstiev, ktoré vytvárajú rozdeľujúce kruhy klérofašistov, sionistov a džihádistov. Navyše anarchizmus inak sa často nazýva aj libertínsky socializmus a tak sú v očiach ľudí často za komunistov, ľudí smútiacich za bývalým režimom východného bloku, no nie je to tak. Neonacisti sú zas často frustrovaní ľudia, ktorí vidia, že sa nerieši rómska otázka v súčasnom systéme demokracie a kapitalizmu, že ich pribúda, podobne ako prisťahovalcov, ktorí nemajú potrebné vzdelanie, majú iné kultúry, ktoré si tiež často násilne presadzujú, no nikto to nerieši vzdelávaním a diskusiou, ale bojom a to v našich emotívnych národoch Česka a Slovenska prepuká do vášní. Polícia chráni súčasný systém a podľa toho, čo chcú, podľa toho sa pridávajú na stranu jednej alebo druhej skupiny. Venus projekt je pre mňa technologicky upravený anarchizmus, ktorý by z hľadiska tolerancie nemal bojovať proti kultúram, či náboženstvám, akurát sa snaží spoločnosť nastaviť tak, aby do nej všetko zapadlo (okrem nezmyselnej neznášanlivosti samozrejme) a nevznikali problémy, ktoré prináša dnešný kapitalizmus, ktorý posilňuje korporácie, štát, vládu elít, na úkor rozmanitosti ohľadom malých podnikov, decentralizácie, no a populačná explózia nezvdelaných mu vyhovuje a stavia peniaze nad takmer všetko, čo Venus rieši, lebo tam neexistujú peniaze podobne ako v anarchizme. No narozdiel od anarchizmu by ste si to neodpracovali takpovediac na poli, ale technológie by vám v mnohom pomohli. Priamu demokraciu vnímam ako medzistupeň k niečomu takémuto, aby ľudia prevzali za seba zodpovednosť, robili niečo vlastné v komunitách a tým pádom sa môžu združiť napríklad podobne zmýšľajúci kresťania, môžu si ľudia tvoriť zatiaľ komunitné meny, voľne šíriteľnými technológiami obhospodárovať svoju pôdu. Dnes sa však z mnohých protifašistických (zahŕňa anarchistov, liberálnych kapitalistov, pravoverné kresťanské kruhy a všetkých ľudí bojujich proti neznášanlivosti) bojovníkov stali platení aktivisti súčasným systémom, ktorí proti korporátnemu fašizmu často nebojujú, často idú do ulíc iba proti frustrovaným ľuďom, ktorí často ani nie sú neonacisti, chcú len vzdelanie, prácu a zodpovedný prístup Rómov a prisťahovalcov. Neonacisti chodia do ulíc s podobnými heslami ako komunisti(socialisti), tiež chodia do ulíc s podobnými heslami ako anarchisti, všetky tieto tri skupiny (posledné dve sa častejšie spolčujú) sú na oko proti kapitalizmu, no systém ich využíva vo svoj prospech, často sa bijú medzi sebou, ale aj so štátnymi zložkami, pritom by stačilo komunikovať a vzdelávať sa. Neonacisti háďžu často židov do jednej kopy so sionistami, moslimov do jednej kopy s radikálnymi džihádistami, často generalizujú antifašistov ako feťakov, no to nie je správne, najmä ak sa k týmto neonacistom pridávajú futbaloví chuligáni a podobne, ktorí sa chcú len pobiť, či niekoho nenávidia. Spoločnosť má v tom zmätok. Je to podobné ako u socialistov, proste to nemusí hneď znamenať, že ste neveriaci. Tento dokument to vôbec nerozobral, poňal to ako ukážku toho, že systém chráni neonacistov, že mu vyhovujú, že tu akoby rástol alebo pretrtvával rasizmus a neonacizmus, čo však nie je úplne pravda, lebo ľudia to odmietajú, chcú len riešiť problémy a keď im ich vyrieši anarchista tak zvolia jeho, ak im ich vyrieši napríklad Kotleba, tak zvolia jeho, ľudia nerozmýšajú pravo-ľavo aká je oficiálna propaganda, ľudia rozmýšľajú naprieč politickým spektrom a je jasné, že aj rómska problematika by sa dala vyriešiť vzdelávaním, prácou a komunikáciou a nikto by nemusel nikoho sterilizovať, či likvidovať ako to chcú neonacisti. Jednostrannosť tohto dokumentu mi vadila, lebo to nie je takto komplexne poňaté, ako som to opísal, je to len akýsi prierez históriou, kde sa ospevuje radikalizmus a útoky, ktoré sú práve tou príčinou, prečo sa problém často nerieši, nediskutuje sa, ale vznikajú vášne a každý tvrdošíne zastáva niečo, o čom skoro nič nevie. Poskytol som vám tu teda aj riešenie ohľadom priamej, či polopriamej demokracie a smerovania k akémusi modernejšiemu anarchizmu v podobe Venus projektu a všetko spojené so vzdelávaním, toleranciou a kde verím, že o prácu, peniaze, či vašu kultúru a náboženstvo by ste sa nemuseli báť ani keby neboli hranice, vynahradili by vám to komunity, avšak nie intolerantné. Ide o to oslobodiť ľudí z tohto začarovaného kruhu, kde sa vytvárajú nezmyselné skupiny bojujúce proti sebe. Čiže už asi chápete, že toto dielo k niečomu dobrému neprispelo a bolo len triviálnou propagáciou antifašistov, inak sám som antifašista ako vidíte podľa toho čo vyznávam. Nerobme tu však z antify sluhov kapitalizmu, k čomu prispievajú nie tak anarchisti z antify, ale skôr niektorí kapitalisti, ktorí sú jej členmi tiež.

Myšlienku filmu, kde sa hľadá zmysel života, existencie, kde sa ukazuje povrchnosť takzvanej bohatej vrstvy, celebrít, či celej spoločnosti beriem. No som z inej kultúry, na veci sa pozerám inak, mám iné cítenie a proste toto bola pre mňa len jedna veľká nuda, hra na krásu, kde to vo mne tiež proste nič nevzbudilo a utápal som sa v tých obrazok a abstrakcii. Som niekedy kritizovaný, že niektoré moje komentáre vyznievajú, ako keby som nepochopil niektoré filmy, no treba sa na to pozreť, že to je možno len mojím pohľadom na vec, že mám možno iné očakávania, iné veci ma bavia a iné veci považujem za zbytočné. Podobne je to aj tu, aj keď je pravda, že dlhú dobu mi nebolo jasné o čom to bolo. Komédia to pre mňa nebola, bolo tam mnoho teatrálností, aj keď možno to také malo byť, možno som len nedospel do takého štádia začarovaného kruhu, aj keď si myslím, že v niečom podobnom som. No aspoň už viac chápem to „salámistické“ „ležérne“ talianske správanie, do ktorého zrejme opäť niektorí dospeli podobne ako kedysi mnohí v Rímskej ríši. Žeby to vo vás malo vyvolať podobnú prázdnotu a v tom to má byť skvelé? Neviem, no ak áno, tak tomu určite plný počet nedám, proste pre mňa až príliš nedivácky film, kde som sa nenašiel alebo lepšie povedané, kde som nenašiel nič, čo by bolo môjmu srdcu blízke alebo by ma nejak oslovilo.

Životopisná romantická dráma s dávkou talianskeho humoru a bláznivosti, ktorá má vsebe nielen nostalgiu, či odkaz, ale jej atmosféra si vás zrejme získa. Záver bol čudný, dokonca aj tie skoky v rokoch, na mňa to bol tiež dlhý film na to, ako pre mňa boli niektoré scény zbytočné a pretiahnuté, tiež som videl verziu, ktorá mala okolo 167 minút, čiže asi to bola tá najdlhšia, neviem, no ide tu o to, že tento príbeh je krásne natočený, aj keď nie vždy so všetkým v ňom súhlasím, nie na všetkom som sa zabával, ale tá sila je podobná ako u novšieho filmu Majestic. Život je ako veľké kino, kde sa nemusíme len pozerať.

Využiť slabé stránky hororov na svoje silné, to Burton zvládol. Čierny humor, humor logický, dokonca aj z vedcov si troška utiahli, dosť popreháňali, no nemuseli všade, napríklad pri prerušení blížiaceho sa bozku si to mohli odpustiť. Záver už vtipný nebol, bolo to celkom pochopiteľné logické zakončenie, ale aj tak to považujem za celkom zábavný horor, možno tak pre mladistvých, možno aj pre niektoré deti, kľudne začať na túto tému aj týmto, no nebrať to až príliš ľahkovážne, pretože vo svete sa bežne zotínajú hlavy nevinným ľuďom a to sranda nie je. O podžánri gotický horor sa dozvedám práve u tohto diela, no zrejme patrí k špičke svojho typu, lebo tá tajomnosť, omamnosť, ponurosť, ten štýl, tie výrazové prostriedky, proste tá plnosť efektov, tá sa mi u Burtona páči. Mám dojem, že postupne sa ním už inšpirujú viacerí, režiséri spájajú to najlepšie od rôznych umelcov a pridávajú k tomu svoje, no Ospalá diera musela byť svojho času nezvyčajné obľúbené dielo, ešte treba pochváliť skvelú hudbu od Elfmana.

Nie je to môj štýl pozerať na nejakú drámu so suchým humorom, ktorá sa točí okolo vážnych vecí, no pritom tiež nie je nejako objavná vo veciach a použité motívy sú tiež párkrát omleté. Tie rôzne dialógy a scénky ma dosť unavovali, vlastne ako film o vyhoretom politikovi by sa to dalo zobrať, keby však tam nebol ďalší, ktorý vyhoretý nebol. Krásne to ukázalo nielen opotrebenie sa, ale aj to, že politikom nemusí byť všestranný odborník, stačí že má nejaké vlastnosti a ľahko môže byť aj ovládateľnou bábkou, či psychopatom alebo sociopatom, ktorý však vie ťahať figúrkami. Film bol pre mňa nezáživná nuda s múdrosťami, ktoré by som zvýraznil inak, či niečo k nim pridal, takto nemám z filmu zážitok, neberiem si z neho nejaké poučenie, no oddýchol som si svojsky pri tom hľadaní sa politika a človeka, aj keď neviem, či zrovna našiel správnu odpoveď.

Keďže zatiaľ neviem dobre španielsky, tak som bol nútený si to pozrieť v slovenskom dabingu a je pre mňa veľmi smutné až zarážajúce, že ten film skrátili o skoro 40 minút, ktovie čo bolo za tým. Bol to film urobený cez výpovede, aspoň to, čo som mal možnosť vidieť a to mi prišlo málo, aj keď to bolo ako tak chronologické, chýbali mi mnohé detaily, kde bývali, aký mali program a podobne. Možno v originále to tam je, no dokument vyzeral byť veľmi prosovietsky a to možno bolo príčinou zostrihania podľa nejakých cenzorov, ale aj tak si myslím, že povahu a obsah viem celkom posúdiť, lebo to sa dá z takmer dvoch tretín celkom dobre.

Megalomanstvo na pravých miestach úplne v pohode beriem, no ak to niekto vyčíta napríklad filmu Waterloo, kde sa to priam historicky hodí až vyžaduje a nevadí mu to v takomto bezduchom zábavnom výtvore, tak buď je pokrytec, ktorý sa v niektorých momentoch snažil byť dôležitý alebo sa totálne míňame vkusom. Tento film vsadil na efekty, na trend filmov so supertechnológiami, kde mu medzi komerčnými veľdielami urobili cestu už Transformers, ktorí sa mi naopak veľmi páčili a považujem ich za zvládnuté dielo, myslím prvý diel, potom to už išlo akoby z kopca. Tu nechápem tie vyhodené peniaze, keď mnohí ľudia po svete stále nemajú ani čo jesť, vedú sa nezmyselné vojny aj vďaka USA, no zjavne divák, ktorý si rád nechá vymyť mozog, si takéto diala žiada. Humor tu bol absolútne bezduchý, suchý, miestami trápny a netrefný, aj keď snaha zaujať tu bola, len sa úplne podľa mňa míňala účinku, tiež akési vžitie sa do postáv, akési emocionálne napojenie sa na ne a dej tu chýba minimálne u mňa, no myslím, že nebudem jediný a tiež riadna dávka klišé a už predvídateľných scén z tohto robia akurát megašrot. Udivuje ma, ako tu dokážu ešte hovoriť o financovaní, keď zachraňujú svet a spolupracujú tam akoby všetky štáty, aspoň že tá globalizácia a multikultúrny charakter sa tu dá pochopiť, no mnohé iné veci nie. Nechápem, k čomu to bolo dobré, čo to svetovej kinematografii dalo, či je to len ďalší americký komerčný výstrelok z dôvodu upadania filmového priemyslu, či len chceli ohromiť bláznivosťami v 3D alebo čo, lebo pri tomto si celkom dobre rozumovo zmýšľajúci človek ani neoddýchne, ani nezažije vzrušenie. Je to navyše natiahnuté k neznesiteľnosti, možno bude mať zážitok, no už pri tom rozdelení postáv, vážne a bláznivé, pri tých príbehoch a spomienkach, či priebehu deja, môže taký človek len krútiť hlavou a hovoriť si prečo. Kľudne sa tým už teda prejedzte, no nerobte pokračovanie.

Tie tri piesne sú silné, hudba podľa mňa na vysokej úrovni, text sa mi už toľko nepáčil, obraz bol zaujímavý, niekedy až príliš provokatívny, no asi nebudem ďaleko od pravdy, keď poviem, že ona asi nie je veriaca. Ako umelecký film je to fajn, no kombinácia je šialená a možno trocha nevhodná, dosť ma vyrušoval taký zosmiešňujúci tón, ktorý som v tom aj cez tie vedľajšie postavy cítil.