Marek1991

Animovaný film o živote so všetkým dobrým aj zlým, pre deti tomu však scenzurujte aspoň tie nadávky a zbytok vysvetlite. Škoda toho záveru, lebo západnú civilizáciu tiež za geniálnu nepovažujem, ale v niečom je od tej fanaticky náboženskej aj lepšia. Tunajší dej prechádza rôznymi historickými obdobiami danej krajiny, je to také ženské, melancholické a celkom sa mi to páčilo.

Sloboda vykúpená krvou na oboch stranách. Film nie je jednostranný, ukazuje tú posadnutosť a teroristickú schopnosť Alžírčanov ubližovať nevinným, lebo ich nevinným ubližujú a vykorisťujú, ale aj tú schopnosť ubližovať a vraždiť tiež tých nevinných, čo páchali Francúzi. Je to realistické a bez príkras, bez idealizmu, tak ako to bolo. Obhajovať útlak akousi prosperitou a že to naše je lepšie než to vaše, to je choré a preto vznikal imperializmus, ktorý svojho času Francúzi, Briti, Španieli, či iní silno tlačili. Masakre striedali len ešte väčšie nepokoje, či ešte väčšia nepoddajnosť. Francúzi mali možnosť urobiť z Alžírska krajinu, kde by boli všetci spokojní, mohli im chcieť pomáhať, neurobili to, išlo tam o kolonializmus a tak sa domáci vzbúrili. To, že sa teraz zrejme nemajú podľa našeho videnia nejak dobre, to je výsledok, že to nezvládli ani oni, ale to sa dalo čakať, lebo všade bola len nenávisť, nikde spolupráca, domáci doplácali neskôr aj na svojich. No to je proste len špecifikum, nie vždy to tak musím byť a určite nemôžme považovať boj za oslobodenie za niečo zlé. To je ako keby sme povedali, že Apartheid bol správny, lebo teraz sa majú tamojší zle a dokonca ešte vraždia belochov alebo že Slovenské národné povstanie proti nacistickému režimu, ktorí vraždil Židov, Slovanov, Rómov a iných len preto, že ich chcel vyhľadiť alebo iných zotročiť, bolo zlé. Problém je, že aký odboj, akou formou je správny, nad tým môžme skôr polemizovať. Lebo v medzinárodnom meradle sa často stáva, že niekde niekto chce rozhodnúť pokojne a mierovo a nie je mu to umožnené a inde sa privierajú oči napríklad nad molotovovými koktailami hádzanými do polície, či vojakov.

Viete nie som až tak dobrý v chorvátčine alebo ak chcete v srbo-chorvátčine a ani v angličtine, keďže som mal také titulky k tomu, no to čo som tu mohol vidieť a počuť bola propaganda. Čakal som nejaký nezávislý dokument, ktorý by mi ukázal históriu toho, prečo sa tieto národy nemusia. Dočkal som sa z formálneho a chronologického hľadiska vlastne skoro toho, po čom som túžil, no z obsahového hľadiska je to stoka. Prochorvátsky dokument urobený Chorvátmi, úplne bez hanby plný lží a poloprávd, postupne od akéhosi nadhľadu sa stupňujúc k tomu, že Chorváti sú len obete, že boli a sú v práve, ignorujúc ich zločiny a vyrábania beštií z komunistov a Srbov. Akonáhle začali vykladať históriu 20. storočia, už bola jednostrannosť silno badať. Z druhej svetovej vojny spravili priam hrdinskú oslavu nezávislosti fašistického Chorvátska. Absolútne odporne sa postavili k svojim zločinom napríklad v Jasenovaci, všetko zvalili na Srbov, že pod nimi trpeli stáročia a následne aj v komunizme a z občianskej vojny, kde prehnali obete Srebrenice na akýchsi 10 000, či zo zločinov v republike Krajina urobili akúsi oslobodzovaciu akciu. Zo zločincov urobili hrdinov, všetko ku koncu podfarbili tendenčnou hudbou a zakončili priam rozprávkovými pohľadmi na tamojšiu prírodu, vojsko, či nám tam zaviala chorvátska štátna vlajka. Presne pre toto je vykladanie takmer hodinu a pól nejakými ľuďmi nebezpečné. Toto nemá s objektivitou nič spoločné. Pre nacionalistov, možno až fašistov to je možno krásny dokument, kde si pohľadia svoje ego a presvedčenie, no pravda je úplne niekde inde.

Veľmi silný revolučný film, veľmi silno sociálny, veľmi ľudový a možno aj idealizovaný, no dobre sa naň pozeralo, nenudil, ozaj ako film o legende. Herecky je to silno uveriteľné, niektoré scény napríklad s fotením, či s poznačovaním si mien alebo konečná zrada, pasť a zabitie, či reči, ktoré mi pripomínali tie Che Guevarove, že zabiješ len človeka, tak bolo skvelo vymyslené alebo zrealizované, neviem, aká bola skutočnosť. Iste dalo by sa namietať čo to revolucionárom, ktorí bojovali so zbraňou, nerešpektovali zdieračské nariadenia a vykorisťovanie, či že tu nie sú nejaké filozofické zamyslenia, no na druhú stranu to je podľa mňa reálnejšie.

Takýto štýl vyrábania absurdít ma nebaví, nudil som sa, miestami mi to prišlo trápne, no asi je to svojský štýl humoru, ktorý sadne len niekomu, no za seba inak nechcem dať, lebo moje vnímanie tohto by sa dalo zhodnotiť otázkou „čo že?“, takže asi tak.

Pointu aj chápem, taktiež by sa dalo povedať, že takmer všetko sa tu týka USA, no nevypovedá to úplne o USA. Je to zaujímavé, no nie prevratné, je to taký opis sveta, no nie nejak hlboký, rozmanitý a po čase ma to aj nudilo.

Sympatický herec hral Ernesta, navyše ako cestopis to spĺňa moje požiadavky na také reálne zobrazenie Latinskej Ameriky minulosti a je v tom aj dávka umeleckosti. Myslím, že ohľadom sociálnych otázok je to vysoko citlivé a rozumne urobené. To, že má niekto problém s jeho konaním v budúcnosti, to sem nepatrí, lebo aj ja by som mal výhrady, no to, čo bolo tu, s tým sa dá skôr súhlasiť. Veľmi sympatické, svojské, možno zopár nadávok by som z toho ubral, ale tak zas to nie je nejak idealistické si myslím. No a ten záver ma v dobrom dostal, lebo kubánske lekárstvo je známe vo svete skôr v dobrom.

Týpek to urobil bez honoráru, čo si cením, lebo to urobil tak kvalitne ako to robia profesionáli. Úžastné scenérie, sám si pritom čo to užil, jednoduché to nebolo, no to ako tam dobre zakomponoval tú hudbu, aké zábery zvolil, tak na to sa dobre pozeralo aj sa to dobre počúvalo.

Tak toto mi príde ako taká zľahčená verzia k téme, kde by sa toho dalo veľmi veľa povedať, nehovoriac o tom, čo sa stalo s niektorými nacistami po vojne. Rozbor je však dobrý.

Z časti frajerský, z časti politicky vyčítavý, z časti nerozumný, no hlavne mierne politicky nekorektní kvalitne natočený kriminalistický akčný film, ktorý nenudí a má svojho takmer bezchybného hrdinu. Belmondo bol dobrý herec, tento film síce nemá nejaké výrazné momenty, no v tom, ako je urobený sa dá naň pozerať, nie je to otravné a nejak takto som si tých francúzskych špiónov aj predstavoval.