Daggeron

Pokiaľ boli Expendables jediným filmom série, právom si zasluhovali pomenovania ako unikát či nebodaj až kult akčného žánru, keďže doteraz sa toľko legiend na jednom plátne nestretlo a pravdepodobne ani nikdy nestretne. Lenže medzitým prišli na rad ďalšie dve pokračovania, v ktorých Sly zmazal limity, objavil diery a nedostatky a posunul úroveň projektu oveľa vyššie. A v porovnaní s dvojkou a trojkou bohužiaľ jednotka vyznieva ako najslabší diel doterajšej trilógie. Má jednoduchý a banálny príbeh (na čo sme si ale v rámci žánru zvykli, nakoľko jeho prioritou je orientovať sa na niečo iné než na dej) a digitálne efekty pôsobia ako zo základnej školy, ale ani jedno z toho nie je kľúčovým problémom. Najväčšia slabina prvých Expendables spočíva v nevýraznom záporákovi. Kým v dvojke a trojke si van Damme a Gibson strihajú svojich hajzlov s takou gráciou, že nielen starej bande výrazne podkurujú, ale legendy dokážu aj herecky tromfnúť. Samozrejme, existujú logické príčiny - najmä to, že kým početnosť skupiny dobrých neumožňuje venovať každému dostatočný priestor, medzi záporákmi je (väčšinou) vždy jeden dominantný. V tomto diele záporák (Zayas) zlyháva výrazovo a máte problém mu jeho úlohu (a motiváciu) vôbec veriť, horšie však je, že niekedy ste na pochybách, kto vlastne by mal byť to hlavné zlo. Zayas hrôzu, strach alebo rešpekt nevzbudzuje vôbec, Roberts je síce dobrý, ale skôr typická kancelárska krysa a nie vojak v poli. Snáď jediná postava, ktorej tú brutálnosť a násilnosť zožeriete, je Austin, za spomínanými dvoma žiaľ scenáristicky nepochopiteľne upozadený. Vzťah medzi dobrom a zlom, ktorý má vyústiť do záverečného súboja, a najmä motivácia k jeho uskutočneniu (dôchodca ide zachrániť peknú tridsiatku?!), tu bohužiaľ nefungujú tak, ako by mali (aspoň nie tak ako v dvojke a trojke). Ale záverečná akčná sekvencia je v rámci žánru vysoký nadpriemer, naprieč trilógiou však objektívne najslabšia. Zároveň ale obsahuje jednu mimoriadne zapamätaniahodnú a efektnú scénu (Crews a jeho drahá). A poteší, že v dôležitom fighte dostáva priestor Couture a nie žiaden z uprednostňovanej dvojice Statham a Stallone. Celkovo v tejto časti asi najlepšie funguje rozdelenie priestoru na plátne medzi jednotlivých členov bandy. Napriek výčitkám som si Expendables ako poctu osemdesiatkam užil a dávam štyri. Vzhľadom na pokračovania možno slabšie štyri, ale režisérska verzia je lepšia ako kino a zaslúži si ich. Obsahuje pár fakt podarených a efektných scén. Na desaťstupňovej škále hodnotenia sedem s tým, že existuje dosť veľký priestor posunúť sa ďalej. Či už z hľadiska hereckého obsadenia, po stránke akcie alebo hlášok. "Prišiel som na starý drevený most. Stála tam nejaká žena. Urobil som krok a ona ma uvidela. Pozrela sa mi priamo do očí, ja som sa pozrel do tých jej. Vedel som, čo spraví. Vieš, ako som zareagoval? Otočil som sa a odišiel. Vtom som začul už len šplechnutie. Bolo po nej. Po tom, čo som zničil toľko životov, som aspoň jeden mohol zachrániť. Až neskôr som si uvedomil, že keby som ju zachránil, možno by som zachránil aj to, čo ešte zostalo z mojej duše." (Videné v režisérskej verzii.)

Úprimne, nerozumiem príliš tým hejterským rečiam, ktoré Expendables 3 zhadzujú pod zem. Po parádnej, efektnej a mimoriadne zábavnej dvojke som tvrdil, že by ďalšie pokračovanie točiť nemali, pretože sa už nie je kam pohnúť a ako zlepšiť. Avšak trojka je minimálne dôstojným pokračovaním doterajšej série. Prirodzene, po humornej stránke sa už nemá kde posunúť, lebo Sly či Arnold (a navyše v predchádzajúcej časti Willis a Norris) všetky svoje kultové hlášky vyčerpali, ale príjemné narážky ponúka aj trojka a pokiaľ nie ste vyložene nadurdený nímand, ktorý len čaká na čo i len najmenšiu chybičku, aby mohol kritizovať, tak sa naozaj zasmejete. Trojka však oproti predchádzajúcim produktom posúva o úroveň vyššie akčnú časť - a to je predsa to, prečo tieto filmy vznikajú, nie? Ako spomienka na akčných hrdinov, bijcov, na hory svalov, na ktorých mnohí z nás vyrastali a ktorí navždy zostanú v našich mysliach zakorenení ako stelesnenia žánru. Vidieť vedľa seba Stalloneho, Arnolda, Lundgrena, Stathama, Snipesa, Forda či Gibsona je splnením sna mnohých. Áno, nie je tam už Willis, nie je tam Norris a nie je tam van Damme. No a čo? Obsadenie sa predsa stále mení. Čo teda čakáme? Snáď len nie sofistikovaný scenár, riešiaci filozofické múdrosti o vzniku sveta či definícii pojmov bytia a nebytia. To, čo týchto hercov preslávilo, nám servíruje v najlepšej možnej podobe a trúfam si tvrdiť, že po stránke akcie strká do vrecka i predchádzajúce dve časti. Úvodná akčná sekvencia nie je síce tak efektná, scenáristicky a choreograficky prepracovaná ako v dvojke, ale to, čo vidíme v záverečnej polhodine, je pre fanúšikov akčného filmu totálnym orgazmom. Toto už nie je len prestrelka na letisku, toto už je doslova masaker. Skupina hrdinov bojujúcich proti brutálnej presile, nielen proti mužom, ale i tankom či vrtuľníkom. Z hľadiska logiky je to síce totálna hlúposť s kopou nezmyslov, ale o to tu predsa nejde, nie? Aspoň to mnohí pri hodnotení predchádzajúcich dielov tvrdili. Neviem ako vy ostatní, ale ja som sa teda kráľovsky pobavil a prišiel som si na svoje. Aj keď záverečná bitka Stallone vs. Gibson bola oproti tej s van Dammom tak trošku nedôstojná, najmä jej zakončenie, ale ber to čert. Ja som si to užil. A štyri hviezdy dávam iba preto, aby hodnotenie rozlíšilo kvality jednotlivých častí - a dvojka bola predsa len zo všetkých najlepšia. PS už druhýkrát po sebe je najlepším hercom na plátne záporák. A hoci si Gibsona možno v tejto úlohe vopred predstaviť nedokážete, Barneyho parte solídne podkuruje. PPS začlenenie mladých treba pochopiť ako nutné zlo, aby sa tvorcovia viac priblížili mladšiemu publiku. Zároveň je to však aj ideálny dôkaz, že Sly, Arnold a stará banda boli a sú jedineční a ešte bude dlho trvať, kým sa niekto dotiahne na ich úroveň. Klobúk dole za to, ako nám aj v takom vysokom veku robia radosť.

A tak dobre to začalo... Škoda. Pôjdem proti prúdu, ale je to hrozná hlúposť. V konečnom dôsledku síce prakticky vôbec nenudí, ale pôsobí viac trápne než zábavne. Pritom na začiatku obsahuje na typicky akčnú jednohubku aj známky celkom solídneho scenára, preplieta nejaké na prvý pohľad od seba nezávislé udalosti a smeruje do určitej mozaiky a vy sa zamýšľate, ako to nakoniec bude pokračovať. Lenže v druhej polovici to stojí na takých pitomostiach a nevydarených vtipoch, až sa nad tým rozum pozastavuje. Zábava nulová, hlášky totálne podprahové a vôbec nie vtipné, možno aj preto, že sú hrané absolútne nesympatickými postavami. Herecké obsadenie vezmi čert, toľko postáv, čo tak veľmi iritujú, som nevidel v jednom filme už slušnú dobu. A Arnold... že je späť? Že mu to sedí? Že hrá dobre? Toto fakt nemôžete myslieť vážne. Že sám o sebe bol a je drevo nemá význam riešiť. Mal úlohy, v ktorých sa našiel a v ktorých bol dobrý. Arnold je (bol) hora svalov, ktorá zostane kultom v žánri akčného filmu, o tom niet pochýb. Jeho Terminátori sú legendou a napríklad takého Johna Matrixa mám rád ešte aj dnes. Ale v tomto diele je jeho výkon priam výsmechom - bez výrazu, bez emócii, nudný a bez chuti a zápachu. A ten záverečný súboj na moste je akože čo? To je úplný výsmech akčnému filmu a tomu, čo sme s týmito hereckými legendami (aj Arnoldom) zažívali. Celkovo finálna akcia v meste bez jediného zapamätateľného momentu, vycucaná z prsta a s totálnym faux pas finále. Ak to niekoho potešilo, neberiem mu to. Ja osobne som však sklamaný. Nenudil som sa, to jediné si zasluhuje pochvalu (a uvedené hodnotenie), pretože určité tempo má, ale vo výsledku je absolútne dovŕzaným paškvilom. A mohla to byť nadpriemerná žánrová jednohubka. Ale od automobilovej naháňačky v poli úplný krok vedľa. Celé zle. Plán úteku ešte z Arnoldovho pohľadu ujde, ale toto už vážne nie. Znie to smutne, ale na Arnoldovi sa vek podpisuje zo všetkých ikon asi najväčšou mierou.

Votrelec je jednou z filmových dilem, ktoré sa v čase svojho vzniku stali prevratnými dielami a nastolili istý smer vývoja žánru, ale v kontexte súčasnej tvorby nemajú modernému divákovi toľko čo ponúknuť. Vizuálna stránka je na vtedajšiu dobu obdivuhodná, ba dokonca v mnohých prípadoch predčí i veľa dnešných produktov. Naozaj atraktívne interiéry i exteriéry, gigantický dizajn vesmírnej lode, mnoho technicky brilantných prvkov, ktoré neskôr boli napodobňované, vzhľadom na dostupné technológie zaujímavé efekty a v neposlednom rade to, čo z filmu Votrelec urobilo taký kult - a to je podoba samotného monštra a pocity, ktoré vzbudzuje. Ridley Scott nevyvoláva strach zobrazením onoho zla, ale práve jeho absenciou, neistotou z toho, kde sa nachádza a odkiaľ môže zaútočiť. Režisér vytvára atmosféricky silné dielo, ktoré sa vtedy nepochybne mohlo stať nočnou morou mnohých fanúšikov nie ešte tak populárneho žánru hororu. Bohužiaľ, dnes, keď sa filmový priemysel čoraz viac utápa v morí digitálne premakaných a efektných projektov, kde snahu o emocionálny zásah strieda skôr pokus o estetický zážitok, nie je vo výsledku také šokujúce. Votrelec však má ešte niečo, čo z neho robí nadpriemerný film a v rámci žánru hodnotné dielo - dynamické tempo, ktoré vás od začiatku vťahuje do deja a udržuje v napätí. Výborná prvá polovica, kedy postavy ešte len prichádzajú do kontaktu s mimozemskou civilizáciou, vám nedá dýchať a vy netrpezlivo čakáte, čo sa udeje ďalej. Bohužiaľ, neskôr tempo trochu poľavuje a paradoxne práve akčnejšia pasáž chytí za srdce menej ako úvod. Dôvodom je možno aj skutočnosť, že zvyčajne viete, ako to všetko dopadne, a preto postráda ten ohromujúci výsledný účinok. Ale ako klasická hororovka je to rozhodne kvalitný film. Absolútne rozumiem nadšeniu z neho, pretože najmä pre starších divákov roky dozadu musel byť naozaj šokujúcim produktom. Mňa, ktorý som ho dlho odkladal a videl prvýkrát po 35 rokoch od vzniku, môže síce obísť, ale svoje objektívne kvality má. Škoda len, že z môjho pohľadu neudrží tempo z prvej polovice i ďalej, pretože by som neváhal dať maximum. Takto tomu k dokonalému úžasu niečo chýba, ale je to stále lepšie a mne osobne bližšie než na tú dobu prehypované Star Wars.

Ak film, ktorý je v prvom rade sci-fi s prvkami akcie, najviac zaujme v pasážach, ktoré nie sú sci-fi s prvkami akcie, asi niečo nie je v poriadku. A konkrétne tu nie je v poriadku takmer nič. Volá sa síce Vojna svetov, ale žiadnu vojnu svetov nečakajte. Ide skôr o survival drámu, v ktorej otec, ktorý nemá dobré vzťahy so svojimi deťmi (ach, aké originálne), uniká pred inváziou nepriateľských organizmov. Nič viac, nič menej. Žiaden heroizmus tu nemá miesto, nikto svet zachraňovať nebude (ale aspoň sa film vyhýba prílišnému patetizmu). Vojna svetov je skôr prezentáciou toho, čo dokáže audiovizuálna technika. Ponúka skvelé ozvučenie (sem-tam doslova orgastický zvuk!) a perfektnú futuristickú vizualizáciu príšer, ktorú môže závidieť hociktorý súčasný film sci-fi žánru. Lenže to je asi tak všetko. Príbeh nie je prakticky žiadny, a keď aj je, tak je tak neskutočne nelogický a nezmyselný, že úplne pochováva aj to dobré, čo film v sebe má. Postavy nesympatické, okrem Toma Cruisea, ktorý svoj "charakter" zvláda v rámci možností, hoci nijako nevyčnieva. Ale to je skôr chyba scenára než toho, že by nevedel hrať (že hrať vie, to vieme z iných, lepších, zaujímavejších a atraktívnejších sci-fi projektov). Škriekajúca Fanning irituje, niektoré pasáže sú maximálne zbytočné (celá línia s Robbinsom), konanie postáv a ich motivácia miestami pochybné. Záver neriešim, I don't care. Rozhodne vzhľadom na všetko ostatné predtým nie je kameňom úrazu práve ten. Avšak ak by mi už mal prekážať, tak skôr veľký koniec, nie tá záverečná rodinná scéna. Fakt neviem, čo chcel Spielberg týmto filmom povedať. Ak má zaujať vizuálnym stvárnením a kamerou, v poriadku, neberiem mu to. Po tejto stránke ide o solídne spracované a technicky naozaj kvalitné dielo. Ale mne to nestačí. Od sci-fi s Tomom Cruiseom som čakal skutočne niečo iné. Určite nie to, že celý čas bude iba utekať. Pre mňa sklamanie, na základe hodnotení som čakal lepší a zábavnejší zážitok. Nie nudný a chladný scenáristický paškvil s kopou nelogických momentov. Dve sú možno menej, než si objektívne zaslúži, ale mňa to nebavilo.

Od Kráľovstva nečakajte druhého Gladiátora. Ridley Scott volí (opäť) odlišný režijný prístup a robí dobre. Celková kompozícia filmu, hoci námetom a historickou súvislosťou evokuje historický vojnový film, sa zameriava skôr na príbeh a rozprávanie. Autor je bez pochyby pánom obrazu, prakticky každý jeden záber, lokácia alebo kulisa, v ktorých sa dej odohráva, nesú jeho rukopis. Kamera a všeobecne vizuálna stránka sú verné dobe a prepracované do najmenšieho detailu, takže si rozhodne prídete na svoje. Všetko je naoko krásne, avšak druhoradé, pretože kľúčovým nositeľom obsahu je dej a najmä dialógy. Naozaj solídny Monahanov scenár obsahuje dôležité otázky na tematiku vojny, ponúka posolstvo o jej nezmyselnosti a tiež o totálnej absurdnosti bojov v mene Boha. Má svoju myšlienkovú hĺbku, čo sa pri historickom filme cení, pretože nie je len tupou rekonštrukciou krvavých súbojov a akcie bez nejakého presahu. Práve naopak. Samotná akcia zaberá minimum priestoru, často sa jej Scott nevenuje vôbec a úplne ju vystrihne. V podstate počas trojhodinovej stopáže obsahuje len jednu výraznejšiu vojnovú scénu (záver). A tu nastáva tak trochu problém. Rozprávačský príbeh nie je na škodu, najmä, keď má čo divákovi ponúknuť, ale tu trvá tri hodiny! Má v sebe viacero hluchých a nudnejších pasáží, kedy vám môže zrak uskočiť na hodinky. A v neposlednom rade postráda to, čo môže udržať vašu pozornosť i v slabších chvíľach a čo robilo z Gladiátora nadpriemerné dielo - osobnosť hlavného hrdinu. Orlando Bloom nehrá zle, snaží sa, jeho obmedzená mimika neprekáža, je tu sympaťák, ale nemá takú charizmu ako Russell Crowe. Nemá v sebe tú hrdinskú mužnosť, vďaka ktorej by ste mu jeho vzostup a postavenie verili. Vrátane záverečného prejavu. Viac zaujmú vedľajšie postavy - zvodná Eva Green, Ghassan Massoud (presne tak si predstavujem Saladina!), Jeremy Irons či zamaskovaný Edward Norton. Všetci ale väčšinou dostávajú pramálo priestoru na to, aby ich charakter zostal zapamätania hodný. Kráľovstvo nebeské je vizuálne atraktívny, výpravný a ideovo hlbší film, ktorý je však zbytočne natiahnutý a aj keď to vo vzťahu k Ridleymu bolí, tak aj nudný. Ale niektoré scény (i vďaka kamere) naozaj výborné a pôsobivé (obrana Keraku a najmä skvelá záverečná bitka). (Videné v predĺženej verzii.)

Ďalší z produktov Scottovho top žánru, aj keď Jastrab je skôr akčný než historický film, pretože hoci reprodukuje konkrétnu udalosť, postráda akýkoľvek prevratnejší dej. Natočený je naozaj brilantne, koniec koncov Ridley je majstrom obrazu, aj keď tu nemôže výraznejším spôsobom zaujať výberom lokácií a kulisami, keďže všetko sa odohráva v rámci jedného mesta. Kamera mimoriadne autenticky približuje vojnovú skutočnosť a boje zobrazuje tak surovým spôsobom, až ich prezentácia môže byť v istých momentoch pre slabších jedincov ťažko stráviteľná. Bohužiaľ, vojna je tvrdá a krutá, ale o tom už vieme. Takže aký je vlastne prínos Čierneho jastraba? To, že prakticky nemá príbeh, nie je problém. Problémom nie je ani to, že sa odohráva v rovnakom prostredí a prakticky od začiatku až do konca je postavený výhradne na akcii. Problémom je, že je stereotypný a sterilný. Má úvodnú časť, ktorá nám zhruba predstaví jednotlivých vojakov a bojové skupiny, ale nikoho z nich natoľko, aby sme si ho mohli zapamätať. Navyše predznamenáva to, čo sa nesie naprieč celou (a mimochodom dosť prepálenou) stopážou - a to je jeden veľký chaos. Chaos medzi skupinami a vojakmi. Akonáhle započne akcia, je síce skvelo natočená a ozvučená, ale nezmyselne chaotická. Absolútne strácate prehľad, kto je kto, kde sa nachádza a za kým ide. A toto všetko trvá asi hodinu a pol. Hodinu a pol neprestajného strieľania a zabíjania, v ktorej vždy niekto ide niekam, ďalší potom prídu za ním, aby sa on presunul na pomoc ďalším. Akcia v akčnom filme je fajn, u Ridleyho zvlášť, pretože ju ovláda na úrovni, ale tu sa stáva príliš monotónnou a vo výsledku skôr kontraproduktívnou. A pozerať sa dve a pol hodiny stále na to isté dookola jednoducho nebaví. Sem-tam vás preberie nejaká väčšia eskalácia napätia, potom pekná hudobná téma, inokedy zas nejaký ten emotívnejší moment. Ale film ako celok nefunguje a je natočený len pre efekt. Perfektný audiovizuál, ale vnútorne prázdny a nudný. Skvelo natočený akčňák, nič viac. Nesadlo mi to ani na druhýkrát. Gladiátor zostáva neprekonaný.

Film, ktorému k dokonalému audiovizuálnemu zážitku chýbalo jediné - epická hudba, ktorá vám utkvie v pamäti a ktorú si budete opakovane púšťať. Taká, akú zložil Hans Zimmer pre Gladiátora. Robin Hood neobsahuje také skvosty ako The Battle, Honor Him či Now We Are Free. A to je tak trošku škoda, pretože presne takýto typ filmu to potrebuje. Keď čítam väčšinu tunajších komentárov, som vďačný za to, že legenda o Robinovi Hoodovi nie je mne osobne (s výnimkou pár základných vecí) priveľmi blízka, pretože nemusím riešiť jej dôveryhodnosť a môžem si naplno vychutnať ďalší výnimočný Scottov kinozážitok. Obsahovo je možno miestami rozťahaný, má zopár hluchších miest a v politicky orientovaných dialógoch sa niektorí môžu strácať, ale čo tam po tom, keď to (opäť) všetko tak úžasne vyzerá. Prekrásne lokácie, výborná kamera (najmä spomaľovačky!), Scottovsky typická veľkolepá výprava, parádna dobová atmosféra i kulisy a nad očakávania zvládnutá akcia. Výborné súbojové sekvencie, až na zopár miest prehľadne natočené, kompozične monumentálne a pompézne, ako si historický veľkofilm vyžaduje. A záverečná bitka na brehu mora je číry orgazmus. K tomu všetkého si pripočítajte perfektné herecké obsadenie a strhujúce herecké výkony. Spolupráca Russella Crowea a Ridleyho Scotta je po Gladiátorovi jasnou stávkou na istotu a keby som nepoznal tunajšie hodnotenie, myslel by som si, že nie je možné ich produkt nemať rád. Mark Strong svoje famózne kvality dokazuje prakticky v každom filme a záporné úlohy mu sedia ako riť na šerbeľ. A Cate Blanchett je pani herečka, o tom sa ani nemusíme baviť. Niektoré scény až priveľmi pripomínajú pasáže z Gladiátora, takže miestami môžete mať pocit, že v sedle koňa je namiesto Robina Maximus, ale mne to nevadí. Ja som sa nenudil a naplno som si to užil. Akurát niektoré pasáže sa asi nestanú tak legendárne ako v Gladiátorovi a asi ani Russelov famózny monológ nedosiahne kvality "Som Maximum Decimus Meridius, veliteľ severnej armády..." Ale všetko je podané takou atraktívnou formou a tak ohromne epicky vyrozprávané a natočené, že ma to totálne dostalo. Do úplného top pocitu (aký vyvolal Gladiátor) tomu síce niečo chýba, ale pri mnohých záberoch spôsobuje zimomriavky a vzhľadom na prehnane nízke hodnotenie sa nehanbím dať päť. 68%? Sorry, nechápem. Ale beriem, každý má iný vkus a každý vo filme hľadá niečo iné. Rešpektujem. Ja som však nadmieru spokojný. P.S. videl som iba režisérsku verziu, ale je výborná. Vrele odporúčam.

Je logické, že sa tvorcovia The Flash rozhodli ísť inou cestou ako sesterský Arrow. Museli. Inak by mohol skĺznuť do prílišného stereotypu a recyklácie už predtým videného. Flash sa nesie v odľahčenej atmosfére, pomerne dosť vsádza na humornú stránku, ktorá niekedy funguje, inokedy nie. Bohužiaľ, môjmu srdcu je bližší temnejší Arrow. Nielen spomínaným atmosféričnom, ale i celkovým spracovaním a premakaným príbehom. Oba seriály sú plné klišé, o tom sa nemusíme baviť. Flash ich má hneď na začiatku niekoľko, ale pokiaľ nevyžadujete vyslovene sofistikovaný dej, obsahujúci životné múdrosti, dokážete sa cez ne preniesť. Komiksový námet sa klišé vyhýba len veľmi ťažko, pretože filmový priemysel je prepchatý komiksovými adaptáciami a superhrdinov máme kvantum. Avšak napriek tomu, že sa Flash pokúša plávať na inej vlne ako Arrow, či už vedome alebo nevedome z neho stále využíva množstvo kľúčových prvkov, fráz a posolstiev (*SPOILER* "Môžeš zomrieť" - "Ja viem, ale musím to skúsiť." alebo "V tomto meste vždy budú ľudia, ktorí si zaslúžia pomoc." *KONIEC SPOILERU*) Po stránke záporných hrdinov Flash bojuje (aspoň zatiaľ) proti podobne zmutovaným osobám ako je on sám (teda osobám s nadprirodzenými schopnosťami), čo (mne osobne) nie celkom sedí. Viac zaujme nolanovsko-batmanovská koncepcia reálneho hrdinu z reálneho sveta bojujúceho proti reálnemu zlu stelesňovanému reálnymi ľuďmi, tak ako to môžeme sledovať u Arrowa. Ďalším problém spočíva v skutočnosti, že sa oba seriály snažia na podobnej kompozičnej báze kombinovať dve línie príbehu - súčasnosti i minulosti. Flashback pasáže však pri Flashovi pôsobia tak trošku nadbytočne, pretože - hoci poskytujú obraz o detstve hlavného hrdinu - nemajú na dej výraznejší vplyv. A práve tu Arrow totálne nakopáva Flashovi zadok. Jeho historická línia je v mnohých prípadoch lepšia ako prítomnostná, má extrémne dôležitý vplyv na súčasnosť, nepostráda napätie ani dynamiku. To u Flasha chýba. A tá hláška Run, Barry, Run WTF??? Herecké výkony sú celkom solídne, Flash je OK a ja ho Gustinovi verím, Candice Patton je zasa fakt krásna žena. Celkovo je však zatiaľ len priemer. Možno ako samostatný celok by budil lepší dojem, ale v porovnaní s Arrowom (z môjho pohľadu) značne zaostáva. A vzhľadom na typ spracovania sa obávam, že lepší už nebude. Zatiaľ zo solidarity tri. P.S. Cameo Arrowa poteší. (Hodnotené po prvých dvoch častiach) Aktualizácia: Musím ísť jednoznačne hore. V ďalších častiach obrovské prekvapenie. Presne to, čo v prvej sérii zdobilo Arrowa a v tretej mu to tak veľmi chýba - prepracovaný príbeh. Neskutočne zamotané, s veľkým množstvom naozaj šokujúcich odhalení. Akcia možno nie tak intenzívna a častá ako vo vedľajšom produkte, ale absolútne nechýba. Vyostrujúci sa dej a stúpajúce napätie všetko hravo vynahrádza. Veľmi sa teším na rozuzlenie. Ak to tvorcovia nepokazia, piata hviezdička visí vo vzduchu. (Hodnotené po sedemnástich častiach) Aktualizácia po prvej sérii: Ostávam na štyroch. Bohužiaľ, výrazný progres a skvelo nastolené tempo už v závere stagnujú. Skôr mám pocit, že vrchol série prišiel o čosi skôr než vo finále. A hoci ho mnohí považujú za dokonalé rozuzlenie, mňa osobne skôr sklamalo. Ale v kontexte celej série nadpriemer, lepší ako tretia séria Arrowa, ale nie lepší ako jeho prvá. Prvá séria: 85%

Famous Matt Damon, famous Ben Affleck, famous Robin Williams, famous Gus Van Sant. Jedna z najväčších srdcoviek vo svete kinematografie. Perfektne napísaná, majstrovsky zrežírovaná, dokonale zahraná. Good Will Hunting je ideálnym príkladom toho, ako môže dať obsah knokaut forme a pritom priniesť taký výnimočný zážitok. Parádny námet a ešte lepší scenár. Toto písali dvaja chlapci vo veku 25 rokov? Klobúk dole. Divácky veľmi atraktívny príbeh, plný obrovských životných právd. Všetky monológy či dialógy majú svoju myšlienkovú hĺbku, žiaden nie je zbytočný. Každá jedna fráza má svoje miesto, zmysel či opodstatnenie a posúva celú výpoveď dopredu. A jednotliví herci tieto pravdy dokonale zhmotňujú a vy im ich jednoducho veríte. Damon je spratok na pohľadanie, Affleck typický mladý frajírek a Robin Williams životná skúsenosť sama o sebe. Oprávnený Oscar, i keď Damon by si ho zaslúžil tiež. A Van Sant tento silný scenár režíruje s gráciou, s citom, neskĺzava do žiadnej klišoidnosti, ale podáva ho takým spôsobom, že vám musí zaplesať srdce. Ponúka množstvo pamätných scén, ktoré vám rezonujú v mysli ešte dlho po projekcii. Verbálne konfrontácie medzi Williamsom a Damonom, ale najmä Williamsov monológ pri jazere sú highlightami celého príbehu. A k tomu všetkému je ešte aj neskutočný zábavný a vtipný, hlavne v prvej polovici sa viackrát pobavíte nad Damonovými hereckými (a speváckymi) kreáciami. Good Will Hunting je inteligentný, silný a myšlienkovo hlboký film, ktorý má čo ponúknuť každému z nás a vrcholí katarziou nielen v srdci hlavného hrdinu, ale aj v srdci diváka. Pre mňa osobne jedno z najväčších prekvapení a jeden z najsilnejších diváckych zážitkov za dlhé roky. Výnimočný a unikátny film. Takých je málo.