MontyBrogan

Na to, že sa jedná o sebaparodický road trip aj ego trip za sebapoznaním sexy feministiek, kde muži patria do friend zone, musím vyzdvihnúť aj všadeprítomnú Kenergiu. Ryan Gosling nikdy nebude Brad Pitt, aj keď tu mal Fight Clubácky kožuch po pobyte v čistiarni, ale Boy Band mu ide. Čiže Kendom je nový La La Land. A Margot Robbie sa znovu priamo na plátne učila plakať, takže Barbieland je nový Babylon.

Lanthimos sa po Lobsterovi vracia k vtipne doslovnému experimentovaniu s evolúciou emócií. A nemyslím si, že je to len "confluence of consequences", toto mu proste ide. Vizuálna stránka ako Moulin Rouge od Karla Zemana z pohľadu rybieho oka je ďalšou devízou. Len mám príliš čerstvo v pamäti O kuratách a ľuďoch, tak ma niektoré anatomické anomálie nechávali chladným.

Cillian Murphy chladnokrvne presvedčivý ako vždy, Matt Damon úmyselne nesympatický ako vždy, no Robert Downey Jr. a Emily Blunt milo prekvapili v extrémne vážnych rolách na ich pomery. Blunt už napríklad predtým hrala alkoholičku v Dievčati vo vlaku, dokonca v hlavnej úlohe. A napriek tomu to nebola taká "vážna" rola, pretože sa nejednalo o tak seriózny film. Umiernený Nolan je úplne iný level ako nejaká kriminálka. Dobrý príklad je aj Josh Hartnett. Ten sa vrátil k podobnej téme a rovnakému obdobiu po 22 rokoch od Pearl Harbor. A zmenila sa nielen jeho postava, ale aj žáner. Zaujímavé na tom je, že v obidvoch prípadoch sa jedná o blockbuster. Na rozdiel od romantickej melodrámy z WW2, je však Oppenheimer elaborát o morálnej integrite "otca atómovej bomby", ktorému zožeriete, že bol vedec a sukničkár zároveň, aj, že zostrojil najväčšiu bombu na svete, pričom bol stále pacifista. A to ho nehrá fešáčik Hartnett, ale Murphy so svojím vyšinutým pohľadom a neprítomným výrazom v tvári. Tieto dva "vojnové" filmy nemôžu byť odlišnejšie. Lebo Nolan točil tak dokonale, že nebral do úvahy žiadne divácke očakávania, no aj tak to fungovalo. Jasné, že by viac pôsobilo na emócie vidieť plačúce deti v Japonsku. Ani Oppie ich však nevidel. Lebo vtedy neboli k dispozícií súčasné technológie šírenia informácií. Plus ten človek bol tak zaneprázdnený, že sa k nemu ledva dostali titulky z novín, ako Hitler napadol Poľsko a ako Hitler spáchal samovraždu. A tak si len predstavoval ohlušujúce ticho pred búrkou, šum a výbuch, oslepujúcu žiaru a večnú tmu. A my s ním.

Scorsese prestal glorifikovať gangstrov, lebo sa prvý a hneď aj druhýkrát po dlhej dobe od Mean Streets začal sústrediť na postavy, ktoré sú v zločineckej hierarchii vertikálne menej výrazné. V Irishmanovi dal do hlavnej role hitmana a v Killers of the Flower Moon poskoka. Otázka je, či zaujmú rovnako, ako keď bol príbeh postavený na bossoch. V predošlom filme som to všetko žral aj s nostalgickým navijakom. Teraz si už hovorím, či by ma viac nezaujímalo zosnovanie všetkých udalostí, než prihliadanie z pohľadu malej ryby. Buď teda vie Marty lepšie viesť postavy vodcov, alebo zbytočne lipne na svojich dvorných hercoch, keď obsadil DiCapria tam, kde sa jeho potenciál nevyužije. Nechcem to dávať za vinu Leovi, lebo keď lietal, skrýval identitu, preklínal ostrov a vyl na Wall Street, nemal som výhrady.

Ak jednotka Avatar bola príbehovo Pocahontas, tak dvojka je Kniha džunglí (Spider). Ale morský svet ma ponoril do deja, vlastne skoro pohltil ako tlama Payakana, to uznávam. Až pred koncom prišlo mierne vytriezvenie pri Titanicu 2.

Jedna hviezda za Noru Klimešovú, ktorej príbeh ma ako jediný zaujímal. Aj keď tiež s výhradami, lebo jej filmoví rodičia to kazili. Fakt ma zaujala iba ona samotná. A druhá hviezda za slová z úst Taťjany Medvecké, že vlastne je to krásne, keď staré končí a nové ešte nepoznáme, lebo sa tým zároveň vyrovnala so svojou osobnou situáciou, nielen so zvláštnou prírodnou katastrofou v pozadí. Čiže jej príbeh na chvíľu tiež dostal zmysel. Tretia "poviedka" by mi mala byť najbližšia, ale nepresvedčila ma vôbec.

V komentároch sa zase raz stretol výkvet tolerancie a porozumenia. Tí miernejší píšu, že im vadí príliš rodinné uchopenie seriálu, pripomínajúce až telenovelu. No to inak veľmi nejde, keď ústredná rodina si pozve domov (bývalú) členku sekty. Celá dynamika príbehu pramení z ich vzájomných interakcií. Ostatní komentátori potom riešia svoje predsudky voči orientácii a farbe pleti vedľajších postáv, ktoré nie sú nijak rušivé. Mne sa síce zdali viaceré dôležité dejové línie zúfalo odfláknuté (spoliehať sa, že všetko napraví prípadná druhá séria, však nemienim), takže zatiaľ 2*. No z úplne iných dôvodov, ako nejaká korektnosť. Tým, ktorí ju riešia, odporúčam, aby sa začali dívať, ako vyzerá súčasný svet. Ja napríklad robím vo veľkej firme. Ale konkrétne v mojom tíme je asi iba 15 zamestnancov, z čoho sú 2 Číňanky. Partnerkin najlepší kamarát je gay. Môj život je asi potom tiež multikulti propaganda. Len škoda, že ma za to nikto neplatí. Mohol by som sedieť doma a spievať si We make an offering to end our suffering...

Plusom sú okrem zrejmých cinefilských momentov chlapcove sestry, ktoré inklinujú k vede po otcovi, aj keď film nám ho ukazuje ako nudného workoholika, zatiaľ čo mamu ako talentovanú umelkyňu. Tiež babkin brat, ktorý príde na návštevu, aby otvoril hlavnému hrdinovi oči v tom, že umenie nie je len cnostné, ale aj sebecké, keď mu dávame prednosť pred rodinou. Oboje spôsobuje, že príbeh nie je čiernobiely, a to dokonca vďaka vedľajším postavám, ktoré sú tým pádom prepracované a neodsunuté na druhú koľaj. Slabšia pasáž je nová stredná škola v Californii, čo však kompenzujú vtipné príhody prvej lásky. Na konci mi toľko ospevované cameo trochu rušilo vyznenie filmu. No to sa stihlo vzápätí obrátiť v prospech veci, keď sa hrátky s perspektívou obrazu zmienené v rozhovore z predošlej scény stali skutočnosťou. Čiže všetko fajn, na plný počet napriek tomu potrebujem, aby film nemusel vynahradzovať rušivé momenty. Potrebujem, aby ich tam vôbec nemal. Najmä u velikána ako je Steven Spielberg.

Pekný poetický film je zároveň paródiou seba samého. Logické diery nejde ignorovať. Ad 1 negramotné ženy proste nemôžu rozprávať takto erudovane. Ad 2 je SPOILER: na konci sa vypravia do sveta s kolónou vozov plných žien, detí, dobytka a batožín, ktorá by zobudila aj mŕtveho, ale tu si naopak žiadny z chlapov vo vnútri kolónie nič nevšimne.

Nuda - akčná scéna so šťastím v nešťastí – nuda - akčná scéna so šťastím v nešťastí. A takto to ide dookola dve a pol hodiny. Nude sa dalo predísť, keby sa viac strihalo. Ale priaznivé zhody okolností by ma srali asi aj tak. Vždy sa vynorí z ticha ešte väčší a nebezpečnejší jašter ako predtým, no nakoniec sa nič zlé nestane. V jednej scéne dinosaurus dobehne auto, v druhej mu v poslednej chvíli človek utečie po vlastných. Navyše si obetavo pomáhajú aj postavy, ktoré sa ani moc nepoznajú. Náhod v prospech homo sapienssaura bolo proste moc.