emma007

Po prvom pozretí som mala chuť dať nižšie hodnotenie, lebo som sa na tento film pozerala len ako na film, v neskorých večerných hodinách a aby som bola úprimná, zaspala som pri ňom. Keď som si ho pozrela druhýkrát za bieleho dňa, konečne som pochopila... A keď niekto natočil takýto film, je jasné, že nie som na tomto svete jediná stratená duša v modernom svete, ktorý sa tak veľmi snaží presvedčiť nás o svojej veľkosti. A pritom je taký chorý, lacný a neustále niečo hľadajúci, hoci všeko dôležité už ľudstvo získalo pred 2000 rokmi. V necelých 140 minútach nám ukazuje Malick krásu a vznešenosť skutočne dôležitých vecí na tomto svete - Boha, lásky, viery, nádeje. Po dlhej dobe konečne film, ktorý mal hĺbku a asi prvý film s Bradom Pittom, ktorý ma oslovil. Nemám chuť sa rozpisovať - skrátka pozrite si ho a utvorte si názor. V každom prípade, scény so Smetanovou Vltavou v pozadí sú tým najkrajším a nadojímavejším, čo som za posledné obdobie videla a počula. Ďakujem.

Kedysi môj obľúbený seriál. Prvá séria - výborná, druhá takisto. V tretej sérii trochu tvorcom dochádza dych a štvrtú sériu ani poriadne nedokončia. Piata séria sa už vlečie len vďaka skvelej pätici (rátam tam aj Nicolette Sheridan) a keď Edie zomiera, mám chuť prestať serál pozerať. Napokon z nostalgie za starými zlatými časmi prvej a druhej série dopozerám Zúfalé manželky až do posledného dielu ôsmej série a s dávkou sklamania si Zúfalky vymažem zo zoznamu obľúbených serálov. Za vtipné, živé a nápadité prvé dve série nechávam plný počet a tvárim sa, že som poslednú sériu, ktorá hraničila s hororom, vôbec nevidela.

Skvelá adaptácia môjho obľúbeného Thackerayovho románu, ktorej nesiaha hollywoodska verzia ani po členky. Natasha Little je dokonalá Becky Sharpová, má všetko, čo by mala mať - inteligenciu, charizmu aj dávku irónie. Bolo by zdĺhavé vymenúvať všetkých ostatných skvelých hercov, ale nedá mi nevyzdvihnúť predstaviteľov Josepha Sedleyoho a lorda Steyna. Dialógy Becky s Josephom skrátka boli čerešničkou na torte spolu so záverom verným knižnej predlohe.

Náladotvorný muzikál so skvelými piesňami, ktoré už poznám naspamäť. Ako vždy úžasná Audrey, ktorá je krásna aj ako zašmúľaná Eliza Doolittleová. Rex Harrison ako nenapraviteľne cynický a napriek rokom šarmantný Henry Higgins. Všetko má svoje miesto, od posledného kvietku na Lízinom klobúku až po šmuhy na tvári Alfieho P. Doolittlea. Najlepší muzikál, ktorý nikto neprekoná z jednoduchého dôvodu - lebo už nebudú mať Audrey.

Nádherný film. Nesmierne povznášajúci a napriek otrepanému väzenskému prostrediu poetický. Krásny príklad toho, že neexistujú situácie, kedy je lepšie vzdať sa. Pretože po noci príde ráno a po búrke slnko. Skvelí herci, skvelá réžia, skvelý scenár. Skrátka zaslúžene najlepší film.

Ja viem, že to nie je historicky presné. Viem, že Wilberforce nebol až taký veľký hrdina a k dokonalosti mal ďaleko - ako každý človek. A predsa mám tento film rada, pretože nič nemám radšej ako filmy, kde sa bojuje za veľké veci. A čo je viac ako sloboda? Teda, okrem viery, nádeje a lásky? Amazing Grace, how sweet the sound, that saved a wretch like me... I once was lost, but now am found... was blind, but now I see...

Hoci dnes už snímok pôsobí trochu historicky, neuberá mu to nič na kráse - skôr naopak. Vďaka tomuto filmu sa mi pred rokmi zapáčila Marseillaisa (dokonca som sa ju aj naučila spievať :-) a takisto Marlon Brando, ktorý stvárňuje Napoleona bez démonickosti a zároveň s pátosom. Skvelá Jean Simmons, či skôr madame Bernadotová je dokonalou rozprávačkou a musím povedať, že keď sa s Napoleonom nachádza v tmavej záhrade za tónov Marseillaisy alebo sa s ním objíma v daždi, tak trochu jej závidím a chytá ma nostalgia za časmi dávno minulými, kedy sa ľudia oháňali liberté, égalité, fraternité a po našej zemi chodili šarmantní, čestní a odvážni muži v uniformách. Na konci filmu pri Napoleonovom odovzdávaní šable Désirée slzičky v očiach :-) A korunovačná scéna - tá mi zobrala dych. Príjemný, oddychový, nostalgický a romantický výpravný film, vzhľadom k Napoleonovmu koncu bez happyendu, no predsa ho už roky používam ako náladotvorný prostriedok, keď som chorá alebo skrátka nemám náladu.

Potom, čo som videla Bondarčukovu epopeju zo šeťdesiatych rokov aj romantickú americkú verziu s Audrey Hepburn, musím povedať, že táto verzia bola rozhodne najslabšia. Keď som si pustila prvú časť, celkom ma potešila príjemná úvodná znelka, no len čo sa na scéne objavila Clémence Poésy alias Nataša, bolo mi jasné, že nejdem sledovať veľkofilm, ale nasladlú televíznu minisériu. Clemence je podľa mňa krásna a veľmi sa snažila, no nemá na Audrey, a už vôbec nie na Ljudmilu Saveljevu. Knieža Andrej bol podľa môjho názoru najlepšie stvárnenou postavou v celom filme. Nemôžem sa opäť vyhnúť porovnávaniu s predchádzajucimi Andrejmi – Alessio Boni rozhodne prevyšuje Mela Ferrera a dokonca tesne šliape na päty Tichonovovi. Ostatné postavy mi prídu primerane priemerné na televíznu produkciu, až na Malcolma McDowella. Čo mi vyrazilo dych bola scéna, kedy Nataša sedí na koni obkročmo. Za to by ju v Rusku v 19. storočí asi ukameňovali (v knihe bolo sedliakom čudné, že žena vôbec sedí na koni bokom, nieto eše aby sedela obkročmo). Potom tu bola tá Helénina „záhadná“ choroba. Okrem toho, moje obľúbené postavy – Napoleon a Kutuzov – boli mierne nezvládnuté. Kutuzov neustále spal a Napoleon sa celý čas tváril abolútne rovnako – ako stelesnený Antikrist. Čo musím vyzdvihnúť je rozhodne hudba. Možno trochu príliš hrala na city, ale ja to mám vlastne rada. Práve dojímavá hudba pri niekoľkých scénach spôsobila, že som mala slzy na krajíčku. Vďaka nej som dokonca plánovala dať 5 hviezdičiek, no napokon som si to vďaka záverečnému hlbokému rozprávačskému výroku „koniec dobrý, všetko dobré,“ rozmyslela. V každom prípade nesmierne dobre pozerateľné. Vďaka scéne, kde zranený Andrej podáva ruku umierajúcemu Anatolovi, však napokon pridávam piatu hviezdičku. Naozaj je to oproti Tolstému plytčina ako hrom, ale Alessio Boni v tej uniforme vyzerá úžasne :)

Už úvodná scéna filmu s citlivou hudbou mi sľubovala poctivý kultúrny zážitok, hoci som bola vopred voči snímke v negatívnom zmysle slova zaujatá kvôli o desať rokov staršiemu britskému veľdielu s Colinom Firthom a Jennifer Ehle. Oproti staršej seriálovej verzii mi film prišiel menej statický a viac moderný, čo sa týka dialógov a kostýmov. Práve to však nie vždy bolo pre Wrightovu verziu plusom. Elizabeth bola takmer dokonalá, až na niektoré Keirine nepríčetné úsmevy. Darcy mi na pol hodinu zobral a zlomil srdce. Ostatné sestry Benetové boli na tom v priemere veľmi dobre. Priemer však zachraňovala čarokrásna Rosamund Pike, teda pardon, slečna Jane Bentová. Bingley trochu príliš „ztřeštěný“, jeho zlomyseľná sestra trochu príliš odhalená (mám na mysli ples v Netherfielde, kde má Caroline šaty na ramienka – to by začiatkom a vlastne ani koncom 19. storočia bez ujmy na počestnosti neprežila). Za zmienku stoja určite aj manželia Benetovci, ktorý sa tu aj napriek nedostatku času dokonale dopĺňajú. Slušná adaptácia môjho najobľúbnenejšieho románu, ale na seriál z rokov deväťdesiatych napriek nadľudskému úsiliu režiséra aj hercov predsa len nemá. Čo si však zaslúži pochvalu je hudba. Podľa môjho názoru má táto Pýcha a predsudok najkrajší soundtrack zo všetkých adaptácii diel Jane Austenovej.

Chápem, prečo sa podobné filmy natáčajú, no niekto by mohol dohliadať na ich cenzúru. Ak totiž chcete ukázať napríklad žiakom v škole nejaký slušný film, ktorý by dokumenoval nacistické zverstvá, nemáte veľmi široký výber, pretože v každom filme z druhej svetovej sú pre maloletých nevhodné scény. Aj mne samej, hoci už maloletá nie som, pokazili filmový zážitok nadbytočné, naturalistické ba až nechutné sexuálne scény. Myslím, že nebyť tých, dala by som filmu možno aj plný počet. Príbeh bol totiž dychberúci. A miestami som naozaj nedýchala. Priam drsná Poldekova ľudskosť a odvaha za každú cenu chrániť životy ľudí, ktorých považoval za nevďačných a hlavne nádherne povznášajúca scéna („moji Židia“), kedy Židia po skončení vojny vyliezli z úkrytov, sa mi ešte niekoľko hodín po návrate z kina neprestala premietať v hlave. Koniec – teda skôr titulky nakoniec - ma naozaj zasiahli, hoci som tušila, že podobný príbeh sa happyendom skončiť nemôže. Film, ktorý vás prinúti zamyslieť sa a zaprisahať sa, že to, čo sa dialo cez druhú svetovú vojnu, sa už nikdy nesmie opakovať.