Alboin

Zvláštne je, že keď film dokonale poukazuje na kvality našej nielen bratislavskej spoločnsti, dostane za to nízke hodnotenie, pretože pravdepodobne vyvolal v čistých dušičkách pocity nevoľnosti. Táto sonda do útrob Slovákovi duše celkom dôkladne zobrazuje všetky turistické atrakcie, ktoré naša malebná krajina poskytuje. Avšak ľud krajiny Jánošíkovej nad týmto skromným kúskom umenia pre ďalšie bezprávie zalomí pietne rukami, rozhorčí sa a tradične nakoniec aj tak všetko skončí na háku.

V dokumente Sonda do hĺbky rusákovej duše spoznávame drsný a veľmi pravdovravný pohľad američanov na ruskú societu. Silné kresťanské cítenie národa je zosobnené v postave hlavného antagonistu, ktorý nevynechá žiadnu príležitosť odprosiť za svoje hriechy pána B. a krédo "len on jediný a pravý" demonštruje na každom kroku, krku či tvári, ktorá ide okolo. Ide o skutočný symbol pokory, odpúšťania a lásky a som rád, že ani kúsok z toho nevystrihli v strižni strihači strihnutí. Na druhej strane je tu zobrazený odpor ku temnému pánovi, Chambersovi. Americký zemiačok tentoraz takmer dve tretiny dokumentu hudie svoje "wosapjo" a je protiamericky nechutný až do momentu kedy ho znova osvieti náš pán jediný a pravý a zaujme pietnu polohu so svojím mŕtvym spolubydlom. Potom sa strhne lavíny čízy (t.j. dojemných = poznámka prekladateľa) momentov, ktoré gradujú až po vlak do neznáma. Boj s temným pánom je však tažký a nebyť svätenej vody skončilo by to omnoho skôr. A tak nakoniec po mnohom úsilí bohabojný bojovník Boyka zvíťaží nad temným pánom a máme Vianoce. (Alebo iný čisto kresťanský sviatok) Na konci dokumentu je však ukázané ako rýchlo môžu bohabojní bojovníci padnúť ak čo i len slovkom spomenú zlo ako je veda. Všetci v očakávaní pečených holubov zrazu zistia, že temný pán sa vrátil a vďaka rúhaniu sa už spomínaného Boyku v momente raj na zemi končí a nastáva temná doba Chambersova. Tak či onak ľud si zápas užil a je jedno či B. alebo CH. vládne, hlavne že je samohonka.

Svojrázna dokonalosť. Popri Iron Sky ďalší snímok, ktorý sa vymyká z mainstreamového klišé plastových paškvilov. Vo svojej podstate v každom človeku evokuje veci, ktorými prešiel, či už sú to filmy, komixy, knihy alebo hry. Nieje to pre každého a presne ako Iron Sky to určite zožne vlnu kritiky a blbín typu: "Je tam priveľa krvi a gibov." Scenár je veľmi bežná zápletka s koncom, ktorý by uhádol usoplený školáčik, ale sila filmu spočíva v jeho množstve detailov. (Najlepším punom pre mňa ostáva scéna kde hlavný hrdina stretne svoju osudovú krásku: " I am Apple. Of course you are...") A muzika, tá proste chytí za srdce každého fanúšika osemdesiatok.

Pre mňa osobne veľmi pôsobivo spracovaný kraťas. Množstvo presných detailov mi až bralo dych keď som to pozeral. Ľudia, ktorí na tomto filme pracovali museli dlho študovať, kým vytvorili niečo takto takmer dokonalé. Všetky odevy, zbrane a zbroje zodpovedajú danému obdobiu a ságe. Detaily ako diviaky na helmách, spony držiace plášte, triskely či saská lýra jednej z obetí Grendelovej matky ... no radosť pozerať. A Heorot bol najkrajším spojením mýtov a dlhej prsťeňovej siene aký som kedy videl. Tvorcom sa podarilo dodržať aj kostrbaté kresťanské vsuvky, čo pridáva ešte navrch ďalší punc pôvodnosti. Tým 27 minútam je ťažké niečo vytknúť. Pre záujemcov o ságu a rôznych germanofilov by to mala byť povinnosť.

Ďalší béčkový (podľa hereckého obsadenia céčkový) počin kombinujúci viac Lovecraftových príbehov dokopy. Zavádzajúci názov mi vtisol predstavu jemne dobrodružného horroru, kde by mal hlavný hrdina objaviť tajomstvo odpudivo fascinujúcich malieb jeho priateľa R. Pickmana. Múzou alebo modelom, ako to sám autor poviedky pomenoval, Pickanových malieb boli skutočné bytosti a udalosti, ktorých svedkom bol a preto ich vedel tak verne namaľovať. Pickman v tomto filme však nemá s knižným okrem maľovania nič spoločné. Autor použil inú poviedku, Haunter in the dark, ktorá prakticky až na pár detailov sedí na dej filmu. Problém u mňa nastal hlavne preto, že som bol znechutený zo stvárnenia R. Pickmana. Namiesto veselého dobrodruha, ktorý je ochotný podstúpiť riziká aby mohol maľovať niečo "iné" tu máme vytraseného "Blakea", ktorý trpí nudou. Očakával som strieľanie ghúlov, akciu a hepiend ale dočkal som sa len ozubeného otvoru na konci filmu. Chápem, že ide o adaptáciu na dielo a nie presné stvárnenie ale pán Cappelletto zmršil čo sa dalo. (dúfam, že ho za to teraz Nyarlathotep naháňa po nociach) Samotný film mimo deja, ktorý tam človek musel usilovne hľadať, bol však iný druh horroru. Okrem znesiteľného hlavného hrdinu, aka Pickmana, tam bola veselá kopa zúfalo zlých hercov. Už dlho som vo filme nevidel, aby sa herec pozeral do kamery či ho sníma. Pán Dexter bol tak neskutočne silený a presvedčený o dôležitosti jeho mimiky, až som mal chuť zvracať. Ďalšou perličkou bola hŕstka malých černošiek, ktoré sa usilovne hrali koľko majú frajerov. Ich text, obsadenie do filmu a celková vizáž bola najneeuklidovskejšia vec akú som kedy zažil. A tie naťahovacie scény, zábery na nič alebo dojemné xichty! Predostieraný dojem kozmickej hrôzy sa vytráca v nekonečnej nude a čakaní. Nevadia mi dlhé zábery, pokiaľ v nich niečo je, ale tu človek zíza len na hlúposti. Hudba vo filme, pripomínajúca Fungoid Stream, bola okrem jedného momentu (kde som dostával migrénu z neustáleho piskotu) celkom fajn. Vďaka nej, kostolu a posledným záberom si tento paškvil u mňa získal také vysoké hodnotenie.

Vraví sa, že v ťažkých časoch keď ľudia spomínajú príliš na staré dobré veci a zároveň nadávajú na to nové, príde nejaký druh vykúpenia. Od Strážcov Galaxie som čakal len ďalšiu modernú plastovú homomrdku typu Man of steel či Hobbit. Ale po prvých 5 minútach filmu som povedal, že to má u mňa 5 hviezd. A do konca filmu som u tohto rozhodnutia ostal. Občas sa proste objaví titil, ktorý na prvý pohľad nevyzerá ako nič výnimočné. Máte tam nejaké gumené obsadenie, nejaké triky a trailer je proste grc. Tak si poviete že to je ďalší guilty duty a možno si to raz pozriete. Never have I been so wrong!. Čo ma vždy nasiera pri nových sci-fi filmoch je ich umelosť. Plastové super uber oblečky, touch screeny a kraviny. A načo, malou úvahou o vesmíre pri ďalšom pollitry kávy každý musí uznať, že je to nepraktické. A hlavne ŠPATNÉ. Ale keď som uvidel ten retro začiatok strážcov, oblek hlavného hrdinu, kožené sedačky jeho lode ... ten feeling sci-fi 80tych rokov ma proste dostal. Je úpne jedno, že neskôr sa objavili spomínané uber veci, hlavný týpek je proste old school pozemšťan s ledva fungujúcou výbavou a má zreteľne viac šťastia ako rozumu. A retro feel sa vrátil v celom filme ešte niekoľko krát aby krásne zmutoval s modernými žiariacimi technológiami a temnými surovými prvkami zápornej frakcie. Pre mňa je tento film ako mix najlepších vecí zo všetkých scifákov, ktoré stoja za to. Peter Quill má masku ako Matt LeBlanc v Lost in Space, Temný Thranduil je nejaký mix Draenei paladina s necromongerom, pričom to bol asi môj najobľúbenejší charakter, priblblí policajti vám pripomínajú policajtov z 5th Element a tak ďalej. Podobne sú na tom aj zastúpenia rôznych vesmírnych rás, ktoré si človek môže prezrieť vo vesmírnej base. Už dlho som si nevracal film toľko krát naspäť aby som si viac prezrel masky a kostýmy. Pre magorov ako som ja je tento film ako návšteva galérie. A nakoniec kde končí sci-fi orgia pokračuje v údive humor. Niekomu to môže prísť hlúpe, úbohé a podobne, a tiež to už niekde bolo, ale prerušiť monológ zlouna raketou do xichtu ma vždy pohladí na duši. Jednotlivé hovadiny krásne zapadajú aj do skriptov postáv a človek by neveril, že Bautista môže hrať aj komické vsuvky. Velmi krásne spravený mi príde aj celý dej okolo Márva z Walking Dead a jeho vesmírnych pirátov/lovcov ľudí. (vo WD to bola moja obľúbená postava) Proste celkovo je to taká brutálna haluz, že človeku tie dve hodiny prejdú veľmi rýchlo. Na nič sa to nehrá a pritom je to perfektné spravené. A to je to čo som aspoň ja po dlhej línii srágor potreboval. You've got my dick message. Over.

Na troskách wikipediálnych vedomostí vznikol ďalší márny Andersonov pokus o film. Keby som to chcel hodnotiť len ako film a odmietol akýkoľvek komentár historického pozadia, povedal by som že je to trápna, nemastná-neslaná zlátanina filmových klišé a ukradnutých motívov a hlášok z iných filmov. Dal by som tomu dve a spokojne zabudol na zážitok do 15 minút. Ale to znásilnenie histórie bolí ešte viac. Jediný komu sedela rola bol mladší brácho Beara Gryllsa, Sasha Roiz, ktorý hral úspešný produkt rímskej eugeniky. Kiefer Sutherland ako rozmaznaný, samoľúby píčus Quintus zrejme počas prechádzok rímskymi záhradami našiel časovú trhlinu a vďaka pobytu mimo pôvodné časové pásmo jeho odev vyzerá ako uniforma z napoleonských čias. Jeho bohatý šatník očividne spotreboval väčšinu zásob zlata, ktoré pred sto rokmi doviezol Cézar z Gallie. A potom, že prečo bol Rím stále bez peňazí. Zhýralý zmrd Kiefer bol absolútnym antipólom historickej predlohy, pozlátený fialový napudrovaný grc, ktorý ešte aj faléry z konského postroja premenil na spony plášťa so zlatou reťazou, pretože mal asi rád kvetinky. Nikde vo filme nieje toľko rebrá lámajúcich nezmyslov na hromade ako v garnitúre šatníka pána Sutherlanda. Džon Snow sa zase tvári najčastejšie akoby ho nechali bez raňajok. O jeho keltskom pozadí nieje vo filme ani ťuk. Radšej ho nechajú predviesť sa vo vypožičanej zbroji od barbara Conana, aby následne celý film behal v nevýraznom čiernom odeve. Zrejme ide o prezentáciu barbarskosti vs rímskosť aka Kit vs Kiefer. Na Kitovej úlohe ma najviac sral pojem kmeňa koní. To fakt nemohli venovať gúgleniu aspoň 15 sekúnd aby našli názov Ikéni? Prípadne iný keltský kmeň, pretože koňa uctieval u Keltov kdekto. Ale to by chcelo asi viac času na pozadie tak bezvýznamnej role akú hral Kit a prípadne trochu gelovania a farbenia vlasov na bielo. Vďaka spomínaným dvom postavičkám som škrípal zubami asi najviac. Ostatné veci ako juggernaut z RTW2,plastové meče a podobne boli len dôvodom pre hurónsky rehot. Niekedy som celkom uznanlivo kývol hlavou, keď som zbadal nejaký detail, ktorý náhodou trafili... krásne prevedený Secutor, Augustova busta z porfýru, ktorý sa síce ešte nepoužíval ale múže bejt, či pekný letecký pohľad na Pompeje. Tieto veci bohužiaľ následne zmršilo niečo iné a tak sme len netrpezlivo čakali na koniec. Keď si Vezuv spomenul, že aj on hrá nejakú rolu v tomto paskvile, vyprskol, zasičal a vďaka nie moc podarenému CGI pohltil Pompeje. Ľudia čo o histórii vedia prd to žerú. Po zhliadnutí podobných chujovín mudrujú ako to bolo a podaktorí sa budú aj hádať, keď niekto niečo namietne proti "ich" filmu. Keď sa ich však spýtate na Herkuláneum, dostanú error. A to ma serie ešte viac ako Kiefer. Kiefer ... Kiefer!!! Takže nakoniec s trpkým výrazom 1 a Mr. Anderson... you disappoint me. Again. P.S.: Navrhoval by som tento film ako tému k nejakej bakalárskej práci, ilustračný názov: How bad it can get?

Otrasná, predvídateľná a strašne natiahnutá superamerická srajda, ktorá ničí všetky vymenované žánre. Nekonečná munícia, vagón plný polystyrénového striebra, mäsožravé zajace a iné skvosty naozaj pridávajú na vážnosti. Trápny Depp, ktorý sa nevie rozhodnúť medzi super hrdinom a super komikom, zapadá medzi Indiánov asi ako ja na Luník 9. A pán Kladivo si mal radšej otvoriť stavbársku firmu. Príbeh je veľmi lacná americká vec, ktorá dobre pasuje do hier ale nie na celovečerný film. Slamou vyplnené miesta si totiž nemôžete pri filme krátiť držaním klávesy W alebo quick travel. No a k tým Indiánom dodám len jediné, že keby každý kmeň jednal ako tu prítomní Komančovia, bolo by osídľovanie Ameriky bielymi omnoho ľahšie.

Ako mudrujúci buzerant si dovolím povedať, že to pôvodnému filmu nesiaha ani po päty. Vynechanie Asha sa javilo tvorcom ako skvelý nápad, keďže je podľa nich pre film úplne nepotrebný. A tak ho vyškrtli a všetky jeho nepodstatné dejové linky rozdelili dovtedy trápnym postavám do počtu. Keď si ale uvedomím, že všetko čo deťúrence vo filme robili zvládol predtým jeden herec, prepukám v desivý smiech. Ash je nenahraditeľnou súčasťou a preto tento film chutil ako nedopečený chlieb vo vajci: Zahryznete do krajca s chuťou a pomaly zisťujete ako Vás napína až kým sústo nevypľujete a neodložíte nedojedený pokrm bokom. Fakt natiahnutá srajda má dokonca 20 minút pred koncom cheesefestový moment, z ktorého mi kleslo nielen hodnotenie. Následné krvavé orgie v dáždiku á la Univerzálny vojak opäť nijako nedojali a samoamputácie vie predviesť lepšie aj James Franco. To, že sa každý vo filme choval ako debil ani nestojí za zmienku, len mi je ľúto toho psa. (Mačiek ani nie) V záverečných titulkoch som sa nostalgicky započúval do nahrávky z pôvodného filmu. Pomohlo to trochu zahnať žiaľ a Campbellove cameo ma nadchlo natoľko, že som zvýšil hodnotenie o celú hviezdu. Ja viem, je to asi trápne čo so mnou dokáže narobiť jedno slovo.

Danny Glover mal jednu nestarnúcu hlášku: "Na toto som už starý." Plešatý nezmar si to však asi neuvedomuje. V posledných rokoch upustil od akčných drsňákov a poväčšine hrával starých a umierajúcich pištoľníkov s kamennou tvárou. V tomto filme dosiahol vrchol stoického herectva, kde sa viacmenej obzeral (kde často vyzeral, že nevie čo má robiť), stál a občas strieľal. Na konci filmu predviedol pár kúskov a máme hepiend. Ale za to, aký mizerný film to je herci nemôžu. Celkovo mi to veľmi pripomínalo CoD. Film šlapal, šlapal a šlapal občas prerušený medzisekvenciou rozhovorov oničom, aby sa po chvíli znova vrhol na šprint k cieľu. Ako počítačová hra by to bolo dobré. Ale na kvalitný akčný film treba viac. A potom je tu posledné veľké mínus, a to recyklácia prvkov z predošlých filmov. To je pre mňa nestráviteľná vec. A nepomôže tomu ani rozseknutie vrtuľou. Prvé tri filmy som zbožňoval, najme trojka bol môj najpozeranejší film, ale pri tomto som už od začiatku ohŕňal nosom. Dávam dve, jednu za snahu a druhú za tanečníka s mrkvičkou.