leila22

Máme ďalší kvalitný film a ja som vďaka nemu z kina odchádzala s úsmevom na tvári a s pokojom v duši. Výkon Mauréry možno hodnotiť ako viac než uspokojivý, ale treba pozdvihnúť aj niekoľko ďalších vedľajších postáv, ktoré boli rovnako zaujímavé a aj keď nedostali toľko priestoru ako samotná učiteľka, zaobalili celý film do krásneho kompaktného celku. Napríklad taký Martin Havelka... to sú tie minúty v kine, kedy prestávate dýchať, lebo vám to v tej chvíli proste nepríde dôležité. Zaujíma vás len to, čo sa práve deje na plátne, ako sa daná postava zachová a aké reakcie jej chovanie vyvolá. Hltala som každé jeho slovo, úplne ma svojimi scénami odrovnal a minimálne na istý čas pre mňa ostávajú nezabudnuteľné! Chválim autentickosť prostredia, hudbičku a pekne napísanú postavu nevinnej učiteľky, ktorá len prijímala to, čo sa jej "samo" ponúkalo. Veď si predsa musíme pomáhať, no nie?

Niekedy je proste dobré prestať v tom najlepšom.

Soundtrack chválim, rovnako aj výber hercov (okrem Afflecka, ten je mimo v hocijakom filme), ale ako celok to neprinieslo ten efekt, ktorí sme očakávali. Niektoré scénky síce fakt stáli zato, iné zas skutočne pobavili, ale opäť ako celok sa to neštverá vyššie ako na priemer. Absolútnou topkou v tomto prípade nebol Joker (aj keď som so Jaredovým podaním spokojná), ale dokonale krásna, bláznivá, sexy a vtipná Margot schovala bez námahy všetkých do vrecka. Už teraz sa teším na ďalšiu rolu tejto vydarenej austrálčanky.

U mňa zatiaľ najlepšia Tarantinovka. Neskutočná jazda cez takmer všetky farby dúhy postriekaná krvavou červenou. Pamätné dialógy a scénky, perfektne zvolení herci, záver, v aký som dúfala.

Opäť ďalšia severská chuťovka o trpkých vzťahoch, ktoré nás občas dokážu pekne potrápiť. Pretože ak ide o lásku, čo sa pokladá za normálne a čo už nie? Človek, ktorý miluje, uvažuje iracionálne a zámerne prehliada akékoľvek hranice. Pretože láska ich nemá. Skutočne je však potrebné v mene lásky k druhému stratiť súčasne sám seba? Dáni sú zvláštna kultúra, zbožňujem ich iróniu, ich humor, ich detailnú prácu s emóciami diváka, no zároveň si uvedomujem, že sa pohybujem na miestami veľmi tenkom ľade a že ide o takú tú tajnú, zakázanú lásku. Videné na Art Film Feste 2016.

Ja, Daniel Blake si nevyberá vedľajšie kľukaté cestičky, šľape priamo na vaše city a uplatňuje princíp smiech cez slzy, Osobne mám radšej zložitejší prístup, pri ktorom nie je potrebné priamočiare citové vydieranie, kvalitný film predsa nepotrebuje o emócie žobrať, Film má svoje muchy, má však aj veľmi silné scénky a sympatické postavy. K divákovi je úprimný, je kruto reálny a potvrdí vám len to, čo už sami dávno viete - čestnosť a pracovitosť je vám na nič, najmä v dnešnom svete. Pretože keď padáte a potrebujete od systému podať pomocnú ruku, namiesto nej vás ešte posunie bližšie k priepasti. Videné na Arf Film Fest 2016.

"Nebojím sa, pretože viem, že mám pravdu..." Jack Kevorkian mal obrovskú pravdu a nezapochyboval o nej ani na sekundu, za čo si získal môj maximálny obdiv a úctu, Ísť proti prúdu tej najvyššej moci a bojovať za vopred prehratý boj, na to treba byť veľkou osobnosťou. Bolí ma srdce, keď sa zamyslím nad ľudskou hlúposťou. Nad tým, ako na jednej strane človek nemôže rozhodnúť o vlastnej smrti, pretože na to nemá právo, no na strane druhej sudcovi, či pár ľudom v porote už prislúcha právo rozhodnúť o takýchto závažných veciach? Kto má právo súdiť, prečo niekto má moc a niekto nie? Je v poriadku, keď človeka v dlhodobej kóme odpoja od prístrojov (napriek tomu, že sa k tomu ani nestihol vyjadriť),a nie je v poriadku, ak sa človek dlhodobo trápi,doslova iba prežíva a tak sa rozhodne svoj život dobrovoľne ukončiť? Kam občas mizne logika? Nie, tento svet nie je v poriadku.

Milé, hravé, úsmevné a nostalgické.Veľmi slušný minibalík s hudbou, čo pohladí na duši.

Je až neuveriteľné, že film, ktorý vznikol pred vyše 35 rokmi pôsobí aj dnes tak kvalitne a súčasne. Perfektne odvedená práca. Vyhranie sa s pocitom neznáma, ktoré na ľudí vždy zaberá a prináša im solídnu dávku strachu urobí vo veľkej miere svoje. Pretože ak niečo nepoznáte, neviete ako to reaguje, čo si k tomu môžete dovoliť a hlavne, kde sa to práve skrýva...

Obdivujem tipy žien ala Bérénice Marlohe. Ktorým proste stačí, že sú a kade chodia, rozprašujú okolo seba niečo omamné, čo vás sparalizuje a vy sa len nemo prizeráte a viete, že tieto bytosti si s vami spravia, čo chcú. Takže musíte pristúpiť na ich pravidlá a prispôsobiť sa. Alebo...ich proste nechať ísť, vrátiť sa do svojho obyčajnejšieho, no o to viac reálnejšieho života, do ktorého vám bolo aspoň umožnené preniesť si nezabudnuteľné spomienky s možnosťou kedykoľvek si ich pripomenúť a tak trochu prežiť znova.