leila22

Film plný divných postáv, ktoré nútia zamýšľať sa. Má to feeling Magnólie, Americkej krásy a možno trochu aj z Donnieho Darka. Samozrejme kvalitou o niečo nižšie, ale rozhodne stojí za to ho vidieť. Akurát to slovíčko "komédia" by som zo žánru veľmi rýchlo vymazala.

Cassey Affleck mi opäť potvrdil, že aj keď filmy s Benom nevyhľadávam, nemusím hneď zatracovať aj jeho brata. Cassey podáva špičkový výkon, jeho postava nesympatického zbabelca ma nesmierne bavila. Brad bol tradične dobrý, no nemusel pri tom ani velmi zamakať, táto poloha mu proste sedí. Pri tomto filme som si niekoľkokrát spomenula na moju obľúbenú postavu Joea Blacka. Najskôr asi preto, že postava Joea a Jesseho majú jedno spoločné. Ten pocit, aký pri nich zažívate. To neznámo, čo z nich vyžaruje, tajomno a strach, no zároveň niečo strašne príťažlivé. Ako keď si pri nejakom riskantnom dobrodružstve pomyslíte: Možno pri tom zomriem, ale kašľať na to, toto stojí za všetko. Nie celkom tradičný western s podmanivou atmosférou a krásnou hudbou.

Hmm sladkých sedemnásť. 17ka je taký čarovny vek. Najprv zažívate tie "najväčšie" životné sklamania, dejú sa vám tie "najhoršie" veci a nikto vás nedokáže pochopiť. Ale keď sa vám konečne v jeden čarovný moment podarí tento krásny vek správne uchopiť, zrazu...zrazu vám bude patriť celý svet. Aj mne kedysi patril. A ten pocit mi občas chýba :) Ale práve vďaka takýmto milým filmom dostávame možnosť zaspomínať si a aspoň na chvílu sa vrátiť v čase. Hailee ako Nadine veľmi príjemná a jej úprimné rozhovory s učiteľom (Woody Harrelson) boli absolútne geniálne.

Uf, tak za toto sa dnes rozdávajú Oscary? Zvlášť ľúto mi to príde preto, že za minulý rok vznikli naozaj zaujímavejšie snímky, ktoré ale ostali takmer bez povšimnutia. Moonlight u mňa nefungoval. Černoch bez otca, matka feťáčka, otĺkaný spolužiakmi a vlastne celým životom...toto sme tu už mali a niekoľkokrát. Ale vlastne už dávno vieme, že Oscary nie sú len o dobrých filmoch.

Niekedy mi príde zbytočné písať k filmu komentáre, pokiaľ ich už moji kolegovia napísali skôr a to takým štýlom, že mi priamo hovoria z duše. Takže odporúčam prečítať komentár Enšpígla a ja už budem stručná. Mickey Rourke bol v roli wrestlera neskutočný, nezabudnuteľný, absolútne reálny. Nie som žiadnou zástankyňou wrestleru a ani žiadneho podobného športu, kde tečie krv a vypadávajú zuby. Ale tu mi to akosi nevadilo. Pretože to bolo také smutno-krásne. Scény, v ktorých Randy bojuje sú natlačené emóciami radosti, šťastia, zmyslu života. Pretože čo je viac, ak robíte, to čo vás baví? Na Randym som obdivovala to ako sa po páde vždy postavil. Že po infarkte dokázal so vztýčenou hlavou v lahôdkach krájať šunku. Že čo raz pohnojil, skúsil napraviť a keď to nešlo, rozhodol sa pokračovať v tom, čo vedel robiť dokonale. Aronofsky - Mansell - Mickey Rourke a netreba zabudnúť na skvelú Marisu Tomei - čo viac by sme si ešte mohli priať.

Ako spieva Katarzia "Keď deti majú deti, dospejú skôr ako ich rodičia..." Malá Jarka síce žije zo svojou mamou, ale tá mamou byť nechce. Svojej dcére dokáže poskytnúť maximálne tak príležitostné kamarátstvo. A tak musí Jarka hľadať lásku inde.. povzbudzujúce však je, že napriek závažnosti témy sa v deji nájde množstvo úsmevných a dušu hladiacich momentov. Napriek tomu, že Jarka v živote veľa lásky nedostala, vie sa s ňou podeliť a rozdať ju ďalej. Film sa snaží poukázať na množstvo rovín lásky, rôznych modelov rodiny, v ktorej ani jeden nie je ten úplne správny. Pretože každý z nás dokáže lásku inak prijať a inak ju odovzdať. Piata loď je citlivou sociálnou drámou s pomalším tempom, ktoré si niektorí diváci občas mýlia s nudou. Vnímavý divák sa však nudiť nebude, je to náš ďalší malý filmový klenot. Párkrát vás aj riadne stisne pri srdci, ale zároveň vás poteší fakt, že slovenský film pomaly, ale isto, pluje správnym smerom.

Dve emočne extrémne intímne a nezabudnuteľné scénky, pri ktorých sa vám spraví guča v hrdle a postavia chlpy na rukách. A taktiež vám po filme ostane smutno z toho aký sme my ľudia hlúpi, netolerantní a plní absurdných predsudkov. Zabúdame na to, že každá minca má dve strany, každé naše rozhodnutie vytvorí nový sled udalostí a všetko, čo cez nás v živote prejde nás formuje a tvorí budúcnosť. Všetko.

Veľmi odvážny film. Už v deň premiéry sa mu podarilo pritiahnuť do kina veľký počet divákov a to mladých, aj starých, čo ma teší hneď z niekoľkých dôvodov: 1, učíme sa podporovať a chodiť na vlastné filmy 2, čím viac videní, tým lepšie, pretože práve o týchto veciach treba hovoriť, diskutovať, možno sa aj pohádať 3, starší si bolestivo zaspomínaju, mladí získajú jasnejší pohľad na dávne časy. A možno aj práve takáto udalosť akou je návšteva kina ľudí viac spojí. Únos obsahuje niekoľko fakt kvalitných scén a niekoľko fakt dobre zahraných postáv. Solčanská odviedla jednoducho dobrú prácu a za jej odvahu dotiahnuť film až dokonca môžeme len ďakovať.

Každý z nás má občas dni, kedy vnútorne analyzuje, či sa jeho život posúva správnym smerom a či s tým, čo doposiaľ vybudoval a vlastní, je spokojný. Niekedy nám k peknému dňu postačí len partnerov úsmev, výjduce slnko alebo hoci aj fakt chutné jedlo. Ale príjdu aj také dni, kedy slnko nevyjde a napriek tomu, že v podstate máme v živote všetko potrebné, stále by to mohlo byť aj ďaleko lepšie. Keď uviaznete v stereotype, začnú sa na povrch drať nepríjemné otázky. Tak toto je ten život, ktorý bol pre mňa na Zemi pripravený? Je toto už fakt všetko, čo mi poskytne? A Paterson odpovedá ÁNO! Paterson je totiž kúzelný vodič autobusu, ktorý svoj obyčajný život vidí neobyčajne. Jeho pohár je vždy poloplný, berie veci tak ako prídu a nebojuje. S nikým a ničim, pretože na čo aj, jeho život je fajn. A niekedy vám k spokojnosti stačí vlastniť kvalitné zápalky. Pretože všetko je to len o uhle pohľadu.

Pred týždňom som videla Třeštíkovej Réného. Predvčerom Trainspotting 1 a 2 a dnes Katku. Som psychicky vyžmýkaná. A stále som nedostala jasné odpovede na otázky, prečo si niektorí ľudia dobrovoľne vyberajú tento smer cesty. Zlé zázemie, slabá povaha, nuda, absolútny nezáujem k životu a žiadna ochota prijať za seba zodpovednosť? No a pokiaľ do tohto blúdneho kruhu vstupuje aj nevinné dieťa, ktoré ani nedostane právo voľby narodiť sa do tohto sveta bez závislosti (ako v prípade Kateřiny) všetky "srandy" idú bokom a mám chuť zabíjať. Vtedy už strácam akúkoľvek snahu pre pochopenie situácie.