evulienka3

Film, ktorý mi uviazol v hlave ako balvan a nie a nie ho odtiaľ dostať. To je dôvod prečo po čase zvyšujem svoje hodnotenie na pať hviezdičiek. Celý príbeh je natočený spôsobom, ktorý mi zaliezol až pod kožu a mnohé detaily filmu si určite zapamätám ešte veľmi dlho. Toto všetko bolo dosiahnuté nielen príbehom, ale aj prácou kamery a hereckým stvárnením. Príbeh ženy, matky, ktorej psychický problém vyústi do tragédie. Myslím, že okrem hlavnej dejovej línie (v ktorej ani náhodou nejde o vegánstvo, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať) sa toho, ale vo filme skrýva oveľa viac. Akýsi obraz súčastného sveta a človeka v ňom. Nedostatok vzájomnej komunikácie, sociálnych kontaktov, sebeckosť, osamelosť, vylúčenie a mnohé iné ľudské neduhy sa preplietajú celým týmto príbehom. Smutný a zamyslenia hodný film. 90%.

Bolo zaujímavé sledovať tie slovné prestrelky matky so synom a vlastne celý ich vzťah. Ďalši Xavierov podarený kúsok. Avšak ten pomyselný pocit dokonalosti, ako pri Imaginárnych láskach sa v tomto prípade nedostavil. Niečo mi k tomu jednoducho chýbalo. Možno ten pocit "Bang Bang"v srdci. Ledva, ledva s ato prešvihlo cez hranicu 70%.

"...Noví kolonizátori potrebovali niekoho, kto by dohliadal na ich čajové a banánové plantáže. Pretože Tutsiovia boli vyšší, Belgičania ich považovali za nadradených a urobili z nich šéfov. Tutsiovia bohatli a z Hutuov vytvorili pracovné čaty. Belgičania Tutsiom hovorili: "Zbičuj Hutua, inak my zbičujeme teba."...."(citované z dokumentu The Last Just Man) O 70 rokov neskôr to všetko dospelo k vyvraždeniu jedného milióna Tutsiov sfanatizovanými Hutujmi. A OSN a Belgičania sa dlho len prizerali, presnejšie povedané dohliadali...80%.

"My ľud spojených národov, odhodlaní uchrániť budúce pokolenia pred metlou vojny, ktorá dvakrát v priebehu nášho života priniesla ľudstvu nevysloviteľné strasti,...a pre tento cieľ pestovať znášanlivosť a žiť spolu navzájom v mieri ako dobrí susedia,...rozhodli sme sa zjednotiť svoje úsilie, aby sme dosiahli tieto ciele." Veľmi užitočná organizácia a fakt sa im to darí dodržiavať, len čo je pravda! 95%.

Ja vlastne ani netuším ako som sa k tomuto filmu dostala. Najprv som myslela, že to hádam aj vypnem, ale zvedavosť vo mne zvíťazila a teda nakoniec som bola aj milo prekvapená. Napriek mnohým výhradám musím povedať, že po psychologickej stránke je tento film naozaj výborne spracovaný. Okrem toho je naozaj miestami veľmi svojsky vtipný. Suma sumárum si to tie štyri hviezdičky tuším aj zaslúži...všetko to veľmi presne vo svojom komentáre vystihol Dudek. 60%

Druhá svetová vojna a jej následky, ponúkajú skutočne nevídaný počet námetov a uhlov pohľadu, ktoré možno preniesť nielen do filmových príbehov. Tento ma priklincoval do stoličky na takmer 100 minút a rozvíril mi v hlave množstvo myšlienok o sile nenávisti, ľudskosti a ich hraniciach. Film o tom, že nič nie je len čierne, alebo len biele a že zovšeobecňovanie je štatistický nástroj a mal by ním aj zostať. Veľmi intenzívny filmový zážitok! 100%.

Ďalší z radu filmov, ktorým síce nemám čo vytknúť, ale siahnuť po vyššom, ako trojhviezdičkovom hodnotení proste nie som schopná. Vždy ma fascinuje tá pomyselná hranica toho čo pre jedného robí film výnimočným a čo sa inému príde priemerným či dokonca zlým. Skrýva sa to asi v detailoch. V drobnôstkach súvisiacich s vlastným vnútorným prežívaním príbehu, ktoré jedného oslovia, ale iného nie. Napriek tomu, že ma vyprážané zelené paradajky hlbšie neoslovili považujem ich za dobrý film. Témy, s ktorými pracuje sú zaujímavé a príbeh je dramatický, ale zase nie natoľko, aby som mohla povedať, že som to už nevidela inde a lepšie. Ale ako kniha sa to musí čitať naozaj skvele! 65%

Francúzke filmy patrili vždy k mojim najobľúbenenjším. Teraz teda neviem, či som sa ich už prejedla, alebo som v poslednej dobe zhodou náhod siahla, len po tých menej vydarených kúskoch. Hádam bude pravda to druhé. Le prénom je komédia, pri ktorej som sa ja veru veľmi nezasmiala, nebolo na čom. Nič mi tu neprišlo nijak obzvlášť vtipné. Skôr to celé zaváňalo nadutosťou a pozérstvom, ktoré sa síce vo francúzkych filmoch sem tam vyskytujú, nie však v tak vypuklej a pre mňa ťažko akceptovateľnej miere. Škoda, chcela som sa zabaviť a nič. Musím asi siahnuť po niečom inom.

Takí, ako ty, už vymreli. Si si toho vedomý?*Tak by si ma mohol vypchať a dať niekde do vitríny. Smiech cez slzy a slzy cez úsmev. Áno uznávam miestami možno trochu tlačili na pílu, ale nijak zásadne mi to neprekážalo. Vo filme s podobným námetom sa tomu zrejme nedá úplne vyhnúť. Krásny ľudský príbeh s výborným obsadením a pekným záverom.

Filmov podobného razenia som videla v poslednej dobe niekoľko (napr. Spotlight, Zodiac) a napriek tomu, že tento je tiež podobný... pre mnohých zrejme nudný a uťahaný.... ja som bola opäť nadšená. Skvelá procedurálna kriminálka tentokrát z Francúzka.