Kaede21

Seriál Supernatural (kto preboha vymyslel ten český názov?) by som rozdelila do takých troch častí: prvá- prvé dve série, v ktorých by sa ešte celkom dala pochopiť klasifikácia do kategórie horor- v pamäti mi utkveli najmä časť so šialeným doktorom v ruinách bývalej psychiatrickej nemocnice a diel s vraždiacim dievčatkom z obrazu. Po týchto dvoch dieloch sa mi teda nezaspávalo zrovna ľahko. V týchto skorých štádiách bol Supernatural priemerný hororovo-nadprirodzený seriál. druhá- keď sme sa dostali do kolobehu peklo-anjeli- Boh-apokalypsa. Okrem iného sme sa v tejto časti seriálu dozvedeli čo to o "pravidlách" sveta Supernatural, pri čom základným pravidlom sa stalo, že nikto nikdy nie je dosť mŕtvy na to, aby nemohol v najnovšom diele vstať z mŕtvych. Práve celý výmysel s anjelmi, Bohom a apokalypsou asi seriál pripravil o pekných pár fanúšikov a ani mňa osobne veľmi nenadchol a práve preto sú to len štyri hviezdičky a nie plných päť. Na druhej strane práve tieto dejové línie viedli k viacerým zaujímavým hereckým výkonom- či už to bol charizmatický Misha Collins ako Castiel, Mark Pellegrino ako Lucifer, Mark Sheppard ako Crowley, Sebastian Roché ako Balthazar a Richard Speight Jr. ako Gabriel. tretia- túto časť seriálu treba asi brať so značným humorom. Samozrejme objavujú sa aj vážnejšie diely, avšak asi mi skôr utkveli v pamäti tie, v ktorých si autori seriálu robia srandu z iných (napr. Changing Channels), zo seriálu samotného (The Monster at the end of this book) alebo dokonca zo seba samých (The French Mistake). Samozrejme takto štylizované diely sa vyskytli už aj v skorších sériách, neviem, či v týchto neskorších ich je proste viac alebo sú len viac zapamätateľné. Najnovšiu siedmu sériu a jej nové veľké zlo zatiaľ hodnotiť nechcem, ale môj osobný pocit je, že doterajšie diely sú lepšie ako šiesta séria. Celkovo dávam štyri hviezdičky, dokonalosť to rozhodne nie je, je to skôr taká oddychovka, pri ktorej sa skôr asi zasmejete ako sa budete báť, ale hlavne pre dievčatá sa na seriál (respektíve jeho protagonistov) rozhodne pozerá dobre.

Pohotovosť je pre mňa najobľúbenejší seriál všetkých čias, takže asi sa mi nepodarí zhodnotiť ho objektívne. Myslím si, že čo sa týka seriálov z nemocničného prostredia je ER absolútna špička. Samozrejme, keďže má 15 sérií, nájdu sa diely, ale i série slabšie, aj silnejšie. Väčšina fanúšikov ho delí na dve etapy- Mark Green a po Markovi Greenovi, ja osobne ho delím skôr na John Carter a po Johnovi Carterovi. Nie je to len tým, že Noah Wyle bol v tomto seriáli môj osobný favorit, ale nikdy sa mi nezdalo, že by postava Greena bola nejako výraznejšia (a po odchode Clooneyho mi často prišla až nadbytočná) a zároveň odchod Cartera znamenal aj odchod poslednej z originálnych postáv. Po jeho odchode som ER pozerala skôr už len so škrípaním zubov, k ďalšej generácii doktorov ER som si proste nedokázala vybudovať taký vzťah ako k tej prvej,pôvodnej. Napriek tomu však ER bol aj naďalej dobrým seriálom a neexistoval tu až taký obrovský kontrast a úpadok voči skorším sériám ako napr. v prípade Grey´s Anatomy po tretej sérii. A v poslednej pätnástej sérii sa hlavne v posledných dieloch spolu s návratom viacerých pôvodných postáv tak trochu vrátila aj tá čarovná atmosféra pôvodnej ER. Vyčítať sa v neskorších sériách dá hlavne priveľké snaha o pôsobenie efektom- obrovské katastrofy všemožného druhu. Na druhej strane tvorcom kvitujem diely, zasadené mimo prostredia chicagskej nemocnice zaoberajúce sa aktuálnymi otázkami vo svete, či už to bola DRC alebo sudánsky Darfúr. Ešte jedna vec sa dá tvorcom seriálu uznať, či je to vec pozitívna alebo negatívna je už len na vás: asi ťažko nájdete iný seriál, v ktorom by dokázali autori na jednu postavu našiť toľko tragédie, ako sa to darilo tvorcom ER. Ich obľúbenými obetnými baránkami boli predovšetkým Green (rozvod, rakovina hneď niekoľko krát, otrava jeho dieťaťa) a Carter (dobodaný, následná závislosť, strata dieťaťa a na záver zlyhanie obličky)

X je čo sa týka anime moja absolútna srdcovka. Najmä zo začiatku sa možno zdá, že dej sa trochu vlečie, avšak práve to ako pomaly sa dej rozvíja dáva divákovi šancu postupne pomerne dobre spoznať psychológiu jednotlivých postáv, ktoré mu veľmi rýchlo prirastú k srdcu. Postupne pochopí, že tu sa nejedná o klasický príbeh dobro vs. zlo - či už sú to draci zeme alebo draci neba majú nejakú pochopiteľnú motiváciu, prečo robia to, čo robia. Na rozdiel od filmu, v ktorom sa jedná len o akčný film bez väčšieho príbehu má seriál aj myšlienku. Tá sa spája s posledným dielom, ktorý je pre mňa osobne veľdielom (dala by som mu aj milión hviezdičiek, ak by sa dalo) a ak by som mohla nejaký diel anime pozerať donekonečna, tak by to bol zrovna posledný diel X. Navyše si moje srdce získala aj krásna hudba. Na svoje si pri tomto diele však asi neprídu fanúšikovia akčných seriálov (napriek tomu, že krvi a súbojov je tu dostatočne- aj keď menej ako vo filme), ale skôr diváci, ktorých zaujme príbeh a predovšetkým tých, ktorí sa radi vŕtajú v psychológií postáv.