Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Akční
  • Horor
  • Drama
  • Komedie
  • Animovaný

Recenze (139)

plakát

Nepřítomnost (2011) 

Vcelku príjemná béčková blbina. Občas mi prekážala až príliš amatérsky pôsobiaca kamera, ale čo chýbalo ta, vynahradila veľmi príjemná atmosféra, ktorú posilnila daždivá nedeľa za mojimi oknami. Napriek nevýraznému plotu som si film užil. Záver nám ponúka viac ako jeden uhol pohľadu, čo hodnotím ako ďalšie plus. Aj keď sa asi nikdy nedozviem o čom to naozaj bolo, až tak mi to nevadí. Myslím, že film by som odporučil len skalným fanúšikom hororu, ktorí ocenia to, čo si bežný divák všimne len zbežne, ak vôbec. Dávam zaslúžene tri hviezdy a myslím, že si za nimi aj budem pevne stáť ak tento film nebudem nútený zhliadnuť ešte raz.

plakát

Evidence (2012) 

Dovolím si ohodnoť jednou hviezdou za vcelku peknú atmosféru na začiatku. Potom to už len ide dolu vodou, aj keď by to niekto nazval gradáciou. Od scény, keď sa kameramanka a ta vypasená prdelnatá žena rozbehnú preč od karavanu je celý film jeden veľký strach a hrôza. Skutočne otravný vreskot, skákajúca kamera detailne snímajúca trávu a nočnú oblohu a to nespomínam to iritujúce skákanie obrazu. V istom momente filmu som sa nedokázal sústrediť na nič iné, len počítať päť sekundové intervaly, kým ten obraz opäť začne poskakovať. Po krátkom čase mi začal simultánne poskakovať nerv vo viečku až sa dokonale zladil s kamerou. Celková výpovedná hodnota je nulová. Nedozvieme sa absolútne nič na začiatku a ešte väčšie hovno na konci. Čo to pre boha bolo? Ak sa ma týmto smerom uberať filmový priemysel, tak to si priatelia dovolím povedať, sme v prdeli.

plakát

Spud (2010) 

Príbeh o chlapcovi pochádzajúcom z pochybnej rodiny, žijúcom niekde v Južnej Afrike. John Milton vo veku 14 rokov nastupuje na súkromnú školu, kde sa stretáva s podivnými spolužiakmi, ktorí majú obzvlášť veľkú záľubu v rozdávaní prezývok. Chudákovi Miltonovi sa počas sprchovania ujde prezývka spud(prečo asi?). Film je vlastne viac drámou, než komédiou. Počas celého filmu som sa akurát tak uškrnul nad jednou, či dvoma scénami. Štrnásť ročný chlapec s malým penisom sa počas filmu spriatelí s alkoholikom, stretáva sa so smrťou a najhoršou vecou je rozhodovanie sa medzi prsnatou super-blondínkou alebo dokonalou tmavovláskou. Celý čas sa tam premáva s tým natvrdlým, polo-retardovaným výrazom, pre ktorý by ste ho aj chceli ľutovať, ale fakt, že sa mu tam premávajú ženy ako z časopisu na spodnú bielizeň vás akurát vytáča. Samozrejme sa z neho v procese stane veľká hviezda a každý mu ide nohy bozkávať. Je to jednoducho priemerný film, ktorý si ale určite nepozriete viac krát ako raz. Ak vôbec.

plakát

Barbar (2009) 

Nenechajte sa zmiasť názvom evokujúcim epickú řezbu bohov Asgaardu. V skutočnosti je to zaujímavý príbeh kompozične rozdelený na 6 častí. Počas celého putovania padne slov čoby jeden väčší dialóg. Film je skutočne zvláštny a hluché scény vás nútia zamýšľať sa nad podtextom. Celkový príbeh od začiatku až po koniec si môžte vysvetliť ako sa vám páči, jedno je však isté. Tento film nie je pre obyčajného diváka hľadajúceho vykúpenie z nudného večera. A musím povedať, že Mads Mikkelsen by bol moja voľba na poriadaného Geralta z Rivie. A poker by som s ním hrať tiež nechcel.

plakát

Spartakus (2010) (seriál) 

Ako skalný fanúšik tvrdšej fantasy som tomuto seriálu podľahol hneď po prvom diely. Herecké výkony nenechajú nikoho na pochybách v tom, že to tvorcovia myslia vážne. Efekty na špičkovej úrovni, ktoré siahajú do, povedzme, komixového štýlu. Slow-mo, krv, črevá, sex. Vynásobme to piatimi a máme obsah jednej časti. Do toho nám zasahujú intrigy a spisknutia typické pre dobový Rím. Gladiátori, ktorých osudy sú verné historickej predlohe. Je to proste starý dobrý Spartacus, ktorý sa postavil proti mocnej Rímskej ríši a zatočil s nimi, čo mu to jeho dve bohmi požehnané ruky povolili. The Bringer of Rain, Slayer of Theocoles, Champion of Capua ! V doterajších troch sériách sa stretnete s množstvom skutočných aj fiktívnych postáv, z ktorých asi najväčší úspech zožala postava neľútostného gala Crixa. Po troch sériach(aj s prequelom Gods of the arena) hodnotím nekompromisne piatimi hviezdami.

plakát

Srbský film (2010) odpad!

Prednedávnom mi môj spolubývajúci vopchal do rúk s úsmevom tento „skvôst“ filmového priemyslu. Vedel som, že tu niečo nehrá, pretože ten chalan žerie krevety s nutellou. Mal som sa držať prvej indície. Tak stupídny a urážajúci film som jakživ nevidel a pevne verím, že už nikdy ani neuvidím. Film tak dementný, že to nemôže byť prono, no zároveň TAK DEMENTNÝ, že to ani nič iné byť nemôže. Čo to je teda je? Odpad filmového priemyslu, žumpa, ktorá sa nikde inde už zmestiť nemohla. Nekrofília, pedofília, smilstvo a vraždy penisom. Cool? Tak to nie. Klátiť novorodencov a znásilňovať deti sa prosté, aj keď sa veľmi snažím, nedá označiť za žiaden druh umenia. Alebo to ohodnotíte piatimi hviezdami len preto, že mal niekto vôbec odvahu tú blbinu natočiť, alebo to hodíte do koša a nikdy sa k tomuto filmu viac nevrátite. Kôš znie fajn.

plakát

Bylo, nebylo (2011) (seriál) 

Máte radi rozprávky? Nie? Nevadí. Vcelku pekný a príjemný fantasy seriál z produkcie ABC. Z počiatku som tomu prichádzal na chuť len horko ťažko. Paralelne existujúce dejové línie navzájom kontrastujúce vo svete čarov, kde moc je mágia a v svete, kde vašu moc určujú peniaze. Mladý chlapec z fiktívneho mestečka zvaného Storybrook sa rozhodne vyhľadať svoju biologickú matku, nakoľko je presvedčený, že jeho adoptívna matka je temná ako duša Stevena Segala. Po čase prichádzame na to, že nemusí byť ďaleko od pravdy, jeho macocha je kráľovná, ktorá sa snažila zavraždiť Snehulienku, ktorá je zároveň matka jeho biologickej matky a... No pointa je v tom, že sa nám to všetko trochu zamotá a zvyšok série sa budeme postupne zoznamovať s jednotlivými postavami. Popoluška, Červená čiapočka atď. Hviezdička extra za úplne dych berúci herecký výkon Roberta Carlyla.

plakát

Procitnutí (2011) 

Po zhruba dňovom doznení musím povedať, že si sotva pamätám jednu scénu, ktorá by vo mne zanechala nejaké hlbšie dojmy. Psychologické/Ghost horory sú jednoznačne moja šálka kávy. Aj keď sú všetky na jedno kopyto. To ma, len tak mimochodom, privádza k niečomu čo som dnes postrehol. Myslím, že v každom jednom z týchto filmov je hlavnou predstaviteľkou mladšia žena, ktorá prv popiera, že sa niečo deje, neskôr pripúšťa, že by sa niečo mohlo diať. Nasledovne sa posiera strachom a celé to konči absolútne „šokujúcim“ záverom. Film bol, koniec koncov, dobrá poobedňajšia jednohubka a rozhodne sa mu nemusíte vyhýbať alebo sa ho inak strániť. Neočakávajte však zázraky.

plakát

Mezi vlky (2011) 

Aj keď prvotné ohlasy neboli zrovna najprívetivejšie, a priznám sa tiež som sa tomuto kúsku chvíľu vyhýbal, to čo som dostal naservírované na tanieri (či skôr zlatom podnose) mi priam vyrazilo dych. Príbeh muža, ktorý sa snaží vyrovnať sám so sebou, snaží sa nájsť dôvod žiť potom ako sa ocitne uprostred pustatiny s malou hŕstkou preživších. Film samotný nie je nič prevratné, no napriek tomu vo mne nechal silné dojmy, za ktoré vďačím dobre zvládnutej dramatickej vložke. Postavy boli rozobrané do najmenšieho detailu. Žiť, či zomrieť? Liam Neeson sa opäť raz preukázal ako absolútne špičkový herec a po takmer dvojhodinovom zážitku musím povedať, že som nadmieru spokojný. Once into the fray... Into the last good fight I'll ever know. Live and die on this day... Lie and die on this day...