Sunwheel

Chuck Norris ešte v úvode svojej kariéry mohol svoju budúcnosť viac zamerať na westernové snímky. Tu sa jeho skalnatá mimika a Eastwoodovské prehrávanie (spolu s hudobným motívom skoro vykradnutým z najkultovejšieho filmu špagetovej produkcie) hodili a nebyť záverečného otrasného súboja, šlo by o ultimátne béčko skoro až v áčkovom prevedení. V rámci jeho filmografie ide stále o to lepšie a niektoré pasáže si jednoducho zapamätáte. Škoda, že neskôr ho ulovili hlavne producenti na hrane súdnosti...

Tam, kde sa ninja ešte držal v ako-takej udržateľnej dôstojnosti v rámci béčka, tak samuraj skĺzava občas hlbšie, než by musel. Mimo to obdobný príbeh s kratšou stopážou, výraznejšími nezmyselnými skokmi a dementnejším záverom. V dospelosti značne horšie hodnotenie.

Ktoré biele decko v prvej polke 90. rokov, túžiace stať sa akčným hrdinom, nechcelo byť vychované starým japonským sensejom aby pomohlo zachrániť svet tým, že vypráši kožuch hromade vytrénovaných ninjov, pár skorumpovaným vojakom či drogovému bossovi? A samozrejme na konci ešte dostane princeznú za ženu! Kryštalické, poctivé béčko, akých herné automaty či praveké konzoly ponúkali na tisíc variácií. Buď to môže byť absolútna hovadina, alebo s trochou piva a nadhľadu to vie byť aj zábava. Film splnil očakávania a keď si odmyslíte sem tam okaté tupotinky v súbojoch, tak sa vlastne bavíte.

Film pre dospelých bez dotiahnutých erotických scén, kde sa režisér počas nakrúcania rozhodol, že to bude akčný film? Inak si to celé nedokážem vysvetliť. Keby mal The Room o pár centov viac (a krajšie baby), mohol vyzerať presne takto.

Škótsky elegán v úlohe syna južanského milionára, ktorý si nájde nesprávnu ženu. Umné skĺbenie thrilleru, romantiky a veľkej dávky gentlemanského nadhľadu a vtipu. Skvelá hudba, krásna herečka a znamenitá réžia to celé dávajú na vyššiu úroveň.

Film plný kontrastov ako civilizácia/príroda, materializmus/pokora, šťastie/smútok, zima/leto či nekonečný súboj s časom. Prakticky komorný príbeh o jednoduchom človeku z drsnej tajgy, ktorý odkrýva existenčné otázky hlavnému hrdinovi. Celá snímka graduje od začiatku po koniec. Každá epizóda príbehu pomaličky stupňuje emócie, až do záveru, ktorý bol v úvode načrtnutý. Spočiatku sa človek snaží dostať do deja a pri jeho konci už pociťuje silné emócie. Kurosawa si vybral správny príbeh k sfilmovaniu a Dersu Uzala sa pri jeho samurajských eposoch bliští vo filmografii ako Lynchov The Straight Story.

Černošská rozprávka, ktorá pokračuje v politickej agitke po predošlej Tarantinovke (keby to bolo natočené o pár rokov neskôr, verím, že Tarantinovi počas rabovačiek v Amerike postavia sochu). Z celého sa vytratila tá atmosféra starších Quentinových filmov. Väčšinou sa akčňák drží ústrednej postavy, ktorá to všetko rozmetá, no poetika prinášajúca kultové momenty a obrazy tu chýba. Film obsahuje niektoré zaujímavé scény či postavy (minimálne Jackson vybočuje zo šablóny dobrí černosi vs hnusní belosi), no celkovo ho na rozdiel od iných filmov v budúcnosti už zrejme nebudem vyhľadávať.

Japonský Macbeth je japonskejší, než by som chcel. Jemné fantasy nádychy dodávajú filmu mystickú atmosféru, no emócie niektorých postáv ju priam mažú. Za to hlavná postava sa to snaží prekričať a predvádza divadelnú hustotu, väčšiu než všadeprítomná hmla. Pôsobivá je najmä kamera počas jazdy na koni, či scény v Pavučinovom lese. Ako je pri Kurosawovi zvykom, exteriéry a dobová atmosféra na jednotku. Keby ten koniec nevyšumel do prázdna, dám to určite na vyššie hodnotenie.

Ďalšia vojnová vrava založená na skutočnej udalosti pod taktovkou Mela Gibsona tentokrát v hlavnej úlohe s pacifistom. Emočný doják to miestami je a poctivá práca režiséra robí z príbehu Desmonda Dossa plnohodnotný filmový trhák s kvalitnou porciou akčnosti, romantiky, aj morálnych scén. Veľké plus dávam tomu, že sa tvorcovia snažili o akúsi apolitickosť (scéna, kde spáchajú Japonci rituálnu samovraždu je úchvatná).

Prakticky od začiatku do konca ma film udržal v napätí, čo sa z neho vyvinie. Režisérsky, aj scenáristicky veľmi vydarené komorné dielo so skvelou dvojicou hlavných hercov. To, že to miestami stavalo na veľmi jednoduchých predsudkoch vôbec nevadí. Keď si človek uvedomí v akej dobe žijeme dnes, vníma túto Gibsonovu režisérsku prvotinu priam nadčasovo.