Arkanoid

Predvídateľná nuda o bankových zločinoch sicílskej mafie, bez dobrých postáv, okrem Cataniho, ktorý sám o sebe už nebaví. V prvej sérii mal totižto na okolí mnoho postáv, ktoré dokázali svojím charakterom zamotávať dej a tým diváka zaujať, no v II. sérii tvorcovia už takéto postavy neponúkli.

Jeden záber je výnimkou, ale vidno, ako málo vertikálnych pohybov kamery v interiéri tento seriál má a ako by mu to prospelo. Situácia hustne a viacero postáv začína riskovať. Príbehu to len prospieva. Vyššiemu hodnoteniu však bráni opäť hlúpe chovanie sa postáv dráždiacich hada bosou nohou po hlavičke a veselo vchádzajúcich do možných pascí.

Efektná bodka za celou sériou, ku ktorej to celý čas smerovalo a odkazovalo sa na onen moment. Animálny rev Santucca a jeho zúrivosť je jedna z najlepších scén seriálu. Hudba pri streľbe sa absolútne nehodí, jedno prerušuje druhé. Tieto scény by boli bez hudby prirodzenejšie. Na záverečnú scénu bol divák pripravovaný celú sériu a mohla byť veru natočená lepšie. Znova sa môžeme pýtať, prečo bol hrdina neozbrojený a všetky postavy boli prispôsobené danej situácii.

Nadväzuje sa na náladu, aj na vyhrážanie sa z minulej epizódy. Dobrá akcia, zaujímavá vzťahová dejová línia a krásna príroda dovoľujú zabudnúť na opakovaný a trochu ošúchaný koncept seriálu.

„Akcia“ na začiatku nadviazala na omnoho krvavejšiu z minulej epizódy. Zámery a slová sa pritvrdili a dali väčší zmysel. Dokonca aj s Tanom sa dá v istom momente sympatizovať. K divákovi bližšie sa dostali postavy Tana, sudkyne aj novinára. Postavy sa však neustále správajú nekonečne hlúpo, nevedia čítať vo svojich najbližších a nie vždy nedávajú policajnú ochranu tam, kam treba.

To nikto nepozná Cataniho, že môže ísť hocikam v prestrojení? Zo seriálu sa stala telenovela so zbytočne predlžovanými scénami. Konečne poriadna krvavá akcia. Škoda však, že ju nedostal točiť režisér, ktorý by ju mohol doviesť k dokonalosti. Takto len spravila chuť na lepšie kúsky žánru.

Mega dlhé epizódy, v ktorých si tvorcovia dovolili aj detailnejší náhľad na zločin (v úvode). Účinkuje aj Mario Adorf. Meno tohto herca sa objavuje tam, kde berú do počtu. Z neznámych dôvodov má Catani v byte samopal. Hudba sa neopakuje tak, ako v minulej sérii a má viac variácií. Epizóda si našla aj čas na zbytočné, lacné vtipy medzi vedľajšími postavami policajtov. Situácia je rozohratá zaujímavo, no nie veľmi podnetne a so sklonom k lacným zvratom v deji a predvídateľnosti.

Druhá epizóda poctivo pokračuje v šľapajách predošlej. Zrazu sa skúsení zločinci chovajú ako najväčší amatéri, aby príbeh nebol nedajbože príliš komplikovaný. Zobrať svedka na chytanie zločincov, keď vôbec nie je potrebný a nie je ani policajtom, je tiež riadne vedľa.

Spomienky opäť spravené diletantským spôsobom, dokonca v dvoch technických formách vzhľadom na rozdielnych spomínajúcich si. Takto Tanove spomienky využité už v 8. sérii vyznievajú ešte opotrebovanejšie. Čo sa hereckých predstaviteľov týka, Remo Girone ešte pôsobí seriózne, Patricia Millardet už nie. Sopka v sne nie je tragická, ale tragicky komická a fádna. Tento pokus o symbolizmus alebo flirtovanie so surrealizmom rozhodne nevyšiel, keďže formálne tvorcovia nevedeli ani spomienky spraviť atraktívnymi. Najhorší typ strihu obrazov z obrazu do obrazu, kým predošlý obraz bledne a budúci tmavne je ďalším dôkazom slabej angažovanosti kvalitných tvorcov. Zbytočné scény príchodu do paláca, kde osoba len chodí bez iného významu sú len fušerskou výplňou hlúpeho, zbytočného príbehu. Deti z Černobyľu a mladý pár so svojimi rodičmi sú krokom vedľa. Atmosféra Sicílie sa stratila. Nezaujímavá kamera bez ťahu na bránku, impulzívnosti a horúcej krvi, ktorá reprezentovala kvalitu niekedy nepredvídateľnosti postáv a deja, je umocnená hlúpymi dialógmi pokúšajúcimi sa obnoviť význam postáv v tvárach unavených, rezignovaných hercov. Rýchle približovanie kamery na tváre hercov pri nenapínavom zisťovaní faktov je formálny nezmysel. Mafiu teraz vedú polodementný starec, geniálny, ale ambivalentný zločinec tiež už na dôchodku a zjavný homosexuál. Nechcená paródia na niekedy skvelý seriál. Koniec prvej epizódy pripomína náhle preseknutie zeleniny bez napätia, významu a postranného úmyslu vykonané len preto, lebo nerozkúskované by to bolo nestráviteľné. WTF momenty: 1. Prečo uniesli aj motorku? 2. Zo všetkých rovnocenných fotografií si sudkyňa vybrala tú najväčšiu, ktorá sa najťažšie ukrýva. A vôbec ju nepotrebovala, lebo osoba na fotke bola vyfotografovaná určite v nejakej školskej ročenke. 3. Volanie obeti z jej sídla, keď jej otec zakrýva jej únos. 4. Dať na starosti obeť kladnej postave. 4. Všetky emocionálne prejavy postáv, ktoré sú zbytočné a rozhodne nemajú v seriáli miesto.

Prvý záber jazdy autom pripomína Hitchcocka. Nasvietenie scén, najmä pri scéne vyjednávania s mafiánskymi bossmi, je úžasné a človeka hneď napadne lúč svetla v hlbinách temnoty, no týka sa to len obrazu, lebo tieto postavy ostávajú verné svojmu charakteru. Santino ide odprevadiť dona Turiho. Vtipné. Turi a jeho vzopretie sa dostáva hlavnú úlohu v tejto epizóde a konečne sa dá pozerať na nejaký gradovaný príbeh jednej postavy s kopu skvelých scén. Logické lapsusy: 1. Zliezenie dole po obeť a nechanie sa tak napospas možnej hrozbe odstránenia únikovej cesty vytiahnutím rebríka hore. 2. Obeť dala šancu vrahovi dokončiť svoje dielo. 3. Vrah dal šancu obeti zvrátiť stav.