Arkanoid

Hra strihu a slow motion v najnapínavejšom bode triafa do čierneho. Avšak, temnejšie už bolo.

Stalo sa nečakané. Epizóda The X Files je vtipná nielen hláškami, ale asi prvýkrát aj situáciami. Nie je to našťastie humor trápny, ale absurdný a bizarný. Inak to ani nešlo pri téme vyšetrovaní vraždy v meste cirkusantov, kde Mulder a Scully podozrievajú každého, kto sa vymyká normálu – čiže celé mesto. Výborná bola scéna v múzeu, kde tvár jeho majiteľa tvorcovia kvôli zohaveniu nezobrazili priamo, len buď cez odrazové plochy alebo z profilu, čím sa budovala jeho tajomnosť. Epizóda mi pripadla neobvyklá aj na The X Files, no o jej kvalite niet pochýb.

Bolo to aj povahou prípadu, ale vďaka stále väčšej nemohúcnosti postáv to čoraz viac nudilo. Deus ex machina zachraňuje situáciu a šetrí diváka vysvetlení, ktoré scenáristi nemali napísané.

Ako prvá epizóda výborné. Vhodne zladené trio Craneovcov v prestrelke gagov zaručene pobaví.

Ekologická agitka už aj tu bola podaná lepšie. Jedna zo slabších epizód, ktorá ale dáva logický význam z pohľadu komplexnosti zásahov mimozemskej civilizácie. Zápletka je predvídateľná a veľmi málo napínavá, jednoducho epizóda je príliš dlhá a lepšie by fungovala na menšom priestore alebo len ako spomenutie vo význame jednej udalosti, ktorá spolu s ďalšími tvorí väčší celok.

Epizódy, kde seriál aj postavy vybočujú zo svojich obvyklých hraníc, patria medzi najlepšie. End Game je toho tiež výborným príkladom.

Štyri kladné, a zároveň zraniteľné postavy (jedna občas nie) vytvoria rodinnú skupinu presadzujúcu rovnaké hodnoty. Kde je konflikt? Čaká sa len na úspešnosť záporných hrdinov prichádzajúcich k nim z vonkajšieho sveta. Tým jediným sa dá fandiť, pretože táto skupina veľmi rýchlo vyčerpá nápady aj logiku svojho počínania. Lucy nie je ťahúňom, aj keď by mala byť. Jej amnézia nepomáha vykresleniu charakteru a jej pravé ja nie je prepracovaný charakter. Rovnako je to aj s ostatnými postavami, nemajú čo originálne ponúknuť. Ešteže je tu tá brutalita. Bohužiaľ, len občas.

Veľa akcie s priestorom pre každú postavu. Aké to mohlo byť skvelé, keby sa tvorcovia sústredili na vývoj postáv a neopakovali dookola situácie z azylového domu o vzájomnom spolužití. Dramatickosť toho celého kazí len Kohtovo iracionálne správanie.

Naťahované ticho pred búrkou.

Rozumné zaplátanie jednej logickej diery. Inak sa dej veľmi neposúva, skôr sa naťahuje a zaoberá sa len bežným životom postáv, čo je viac trápne ako vtipné.