Fajolo

Keby sa na Art Film Feste súťažilo o film s minimom dialógov a minimom záberov, tento film by pravdepodobne vyhral. Slová sú použité len tam, kde sú nevyhnutné. A zábery sú také dlhé, až som z toho bol chvíľami nervózny. Je to film, ktorý na mňa silne zapôsobil, aj keď sa mi vlastne nepáčil. Ale to bol zrejme režisérov zámer, popísať atmosféru miesta, kde sa ľudia cítia ako v pasci, kde život plynie od narodenia až po smrť bez nádeje na zlepšenie.

Pravdepodobne to mal byť veľkolepý film, no podľa mňa bol skôr veľkopanský. Zato remeselne takmer dokonalý. Budapest is the new Hollywood.

Ďalší z tých ázijských filmov, u ktorých si nikdy nie som istý, či som pochopil aspoň polovicu z toho, čo chceli autori povedať, a či som to pochopil tak, ako chceli, aby to diváci pochopili. Napriek tomu sa mi to páčilo.

Minimum dialógov a hlavný hrdina tam nepovie ani slovo. A predsa je to plné veľkých a krásnych myšlienok. Ale tie myšlienky nie sú explicitne povedané, tie som objavil ja sám vo svojej hlave pri pozeraní filmu. Preto som nemal problém im uveriť.

Keď sa pubertiak prvý krát zaľúbi, je z toho množstva nových silných emócií taký zmätený, že nevie čo skôr robiť. Napíše báseň, alebo začne rapovať alebo stvorí iné trápne veľdielo, ktoré by svetu odhalilo tú búrku v jeho duši, čo sa musí dostať von. Nuž a podobný pocit mám z tohto filmu. Čo veta, to nejaká z tých večných právd: "Všetko so všetkým súvisí" alebo "Dôležité veci vidíme len srdcom" a k tomu patrične patetická hudba. To všetko sa opakuje dookola vyše hodiny. Strašné. Zatiaľ som žiaden film neohodnotil ako odpad, ale tu som na prvý krát neváhal. Až dodatočne som pridal hviezdičku.

Celú druhú polovicu filmu som rozmýšľal, čo by som asi ja robil na Valkovom mieste a stále to neviem. Chcel by som byť odvážnejší, morálnejší, ľudskejší, ale vôbec si nie som istý, či by som to dokázal. Vlastne o tom dosť pochybujem.

Minimálne jedna hviezda je za herecký výkon, konkrétne za tú mačku, ktorá musela vydržať celé hodiny prenášania v taške. Žiadna z mačiek, ktoré poznám, by to nedokázala. Už ani tie mačky nie sú, čo bývalo.

Andresonove filmy sú okrem iného paródiou na rôzne filmové klišé, v tomto prípade napríklad paródiou na samurajské filmy. Ale je to taká láskavá paródia, že to miestami prerastá do vyznania obdivu.

Pri tomto filme som mal veľký problém, že som (až na jednu výnimku) nedokázal uhádnuť logiku konania postáv. Ubližovali ľuďom okolo seba (prípadne ich vraždili), ale nechápal som prečo. Z filmu sa tak stala prehliadka násilia bez zjavnej príčiny.

Zdá sa, že Hamsun si aj bez internetu dokázal vybudovať okolo seba ideologickú bublinu, ktorá ho dokonale izolovala od reálneho sveta. Jeho vzťah k Nemecku je podobný vzťahu niektorých slovenských a českých národovcov k Rusku. No aby som zistil tieto veci, na to by stačil film s polovičnou dĺžkou. Naopak mi chýbali niektoré fakty, ktoré asi Nóri považujú za samozrejmé, lebo sa o nich učia na základnej škole.