Fajolo

Tento film má nádhernú kameru. Čo záber, to umelecká fotografia. Ale okrem toho už nič, čo by stálo za reč.

Pekná herečka a pekná kamera. A to je asi tak všetko. Meno Alice Caroll jasne ukazuje, kde sa tvorcovia inšpirovali. Ale tomuto filmu chýba logika, ktorá v origináli je, hoci nie bežná.

Ďalší film, v ktorom nám ukrižovali Ježiša. Ďalší film, u ktorého na dokonalý zážitok stačí jediné: uveriť. Od iných podobných filmov sa líši dôrazom na Máriu Magdalénu. Všimol som si tiež inovatívne poňatie Judáša. Tradične je Judáš synonymom podlého zradcu. V Poslednom pokušení Krista bol Judáš ťažkým realistom. V tomto filme je naopak naivným idealistom.

Tak ako skoro všade, aj tu platí, že film nemôže nahradiť textovú predlohu. Na druhej strane - raz vidieť je lepšie ako stokrát počuť. Je to veľmi osobný film. Ranný bordel v kuchyni a Saša lezúca do okna, aby si tam dala rannú cigaretku, to bol len jeden z mnohých vrcholov filmu. Ale chápem, že niektorým ľuďom sa taký film nemôže páčiť. To je v poriadku. To nie je film, ktorý by sa mal páčiť.

Belmondo je síce úžasný herec, ale to na dobrý film ešte nestačí. O čom to vlastne bolo? Väčšinu času si vymýšľal klamstvá a potom ich prikrýval ďalšími klamstvami a tak ďalej, stále dookola. Liezlo mi to na nervy.

Dej filmu je skoro o ničom a miesto krutých vojnových scén plných násilia, sa o tom všetkom len rozpráva. Ale herci sú dobrí a tak má divák pocit, že počúva skutočné príbehy skutočných veteránov. Ďalší z radu filmov, ktorými sa Srbi, Chorváti a Bosniaci vyrovnávajú so svojou minulosťou. Ďalší z radu filmov o tom, že vojna je zlá a spomienky na ňu robia z veteránov samotárskych čudákov, či rovno psychopatov. Ako to povedal ten terapeut: "Vojna sa skončila pred dvadsiatimi rokmi, ale vo vašich hlavách stále trvá."

Je to zvláštny film. Kto je ten chlapík, ktorý sa objaví asi v štvrtine filmu a k hlavnému hrdinovi sa správa ako jeho otec? Ak je to otec, kde trčal predtým? Ak to nie je otec, kde sa tam zčista-jasna vzal? Celé to vyzerá ako náhodne zaznamenané útržky zo života pár ľudí bez vysvetlenia kto je kto, aké sú medzi nimi vzťahy a prečo robia to, čo robia. Až na konci filmu si pozorný divák dokáže na niektoré veci odpovedať, ale režisér mu to nijako neuľahčuje. Možno je to známka geniality a možno len kŕčovitá snaha vytvoriť za každú cenu niečo originálne.

V tomto filme je hlavnou postavou krajina. Dole piesok a hore obloha. A celý dej sa odohráva v úzkom páse medzi nimi. Čím dlhšie som sa pozeral, tým viac sa mi tá krajina páčila. Vlastne skôr fascinovala. Vizuálne veľmi pôsobivé.

Vo väčšine romantických, psychologických a dramatických filmov je zápletka postavená na rozdiele v hodnotách, skúsenostiach alebo temperamente. No postavy si perfektne rozumejú, dialógy sú bez medzier a hlášky sú vypointované. Žiaden problém s komunikáciou. V tomto filme je to inak. Problémy v komunikácii sú jeho základným motívom. Problémom je rozumieť, čo mi ten druhý hovorí, aj povedať, čo si myslím z obavy, ako to ten druhý pochopí. Presne ako v reálnom živote.

Nechápem, že toto premietali v rámci filmového klubu. Veď je to typický produkt masovej zábavy. Ťažko uveriť, že je to európska koprodukcia, pretože toľko hollywoodskych klišé v jednom filme by bolo priveľa aj na Ameriku.