mclenin

Ak by som mal "onálepkovať" Hru o tróny jedným slovom, zvolil by som označenie "fenomén". Z prvotného objektívneho nezáujmu, ktorý sa u mňa spočiatku vyskytoval aj s nechuťou púšťať sa do podobnej látky ešte v roku 2011, sa v priebehu 4 rokov vyvinula subjektívna závislosť a srdcová záležitosť. Prepadol som kúzlu historicko fantastických reálií so všetkým čo k tomu patrí, nemá zmysel to tu bližšie rozoberať, a nechal sa niesť na vlne emócií po celú dobu vysielania, teda obdobie apríl/máj, ktoré sa stalo "televíznym sviatkom". Po zvyšok roka sa potom u mňa prejavujú abstinenčné príznaky a navštevujem krúžok anonymných Lannisterov, kde si všetci zborovo pospevujeme "The rains of castamere". "Dobrý deň, volám sa Michal, a Hru o tróny som nevidel už 2 mesiace ... " P.S. Kniha je aj tak lepšia :P

Vikingov som začal pozerať v čase ich vzniku ako alternatívu k stále populárnejšej Hre o tróny a zaujali ma hneď od počiatku, predovšetkým viac realistickejším vyznením než fantasy GoT s odkazom na historické súvislosti, ale tiež zaujímavým spojením svetského a duchovného / mystického sveta Vikingov. Čo však kvitujem tomuto seriálu najviac je, že sa tvorcovia nebáli (a neboja), v záujme predísť stereotypu a postupnému "blednutiu" príbehu, umiestniť ho do viacerých lokalít, resp. posunúť ho v čase o desiatky rokov vpred a zaobstarať tak "generačnú výmenu" postáv. S odkazom na uvedené mám taký dojem, (hoci možno je to naozaj len môj subjektívny dojem) že po neveľmi výraznej a dych strácajúcej tretej, resp. prvej polovice štvrtej, sérii, Vikingovia opäť naberajú druhý dych a druhá polovica štvrtej, resp. prvá polovica piatej série (dosiaľ odvysielaných epizód) vracia Vikingom ich zašlý lesk a znova ich stavia na výslnie popredných priečok medzi historicko dobrodružnými seriálmi.