mclenin

Celkom slušný bizár s miestami až absurdnou čierno-humornou atmosférou v komornom duchu, kde ako už niekto písal je najlepšie vedieť o snímku vopred čo najmenej - o to väčší divácky zážitok film dokáže sprostredkovať. Jessemu Eisenbergovi role podobného charakteru - weird / naive moron - sedia ako uliate. Nie je to síce až tak nepredvídateľné ako sa na prvý pohľad môže zdať, no snímok aj napriek tomu vie prekvapiť. Ja som sa bavil.

All hail the King (Chalamet) ! Nedá mi nenadviazať na kľúčové slová, ktoré sa tu opakujú, a to "komornosť", "Shakespeare", "osudovosť" - to je presne mix, z ktorého pozostáva tento snímok na podklade uchvacujúcej vizuálnej a ambietne podmanivej hudobnej zložky. A využijúc slová ostatných užívateľov, pod ktoré by som sa podpísal : "dobré zobrazenie toho, ako nemôžete nikomu veriť, ako neviete čo máte robiť a ako reagovať (badl) / sprostredkovaná cesta do minulosti, kde vojna, politika i život vyzeral úplne inak (chmíří)". Amen.

Stávka na istotu sa v tomto prípade našťastie podarila a Double Tap nám prináša všetko čo fungovalo v prvej časti, okorenené niekoľkými novými prvkami (nové postavy, nové zombies, atď.). Veď prečo meniť niečo čo skvele fungovalo prvýkrát a je potenciál, že to zafunguje minimálne aj druhýkrát - chémia medzi hlavnou štvoricou sa nevytratila, humor je dávkovaný v plných priehrštiach a celé je to podfarbené výborným hudobným mixom. Ak by však tvorcovia pre prípadný komerčný úspech zvažovali aj tretí diel, radšej zvoliť cestu experimentu, lebo do tretice by to už nemuselo byť všetko dobré.

El Camino je svojím spôsobom "guilty pleasure" pre fanúšikov BB série, ktorý neurazí ale ani nenadchne, predstavuje odpoveď na linku Jesseho Pinkmana, ktorá pritom mohla kľudne prísť skôr, ba dokonca mohla byť ako epilóg súčasťou seriálového vyvrcholenia šesť rokov naspäť. Snímok využívajúc filmárske prvky, ktoré má divák späté so seriálom, stavia na komornej až melancholickej atmosfére a ťaží z notnej dávky nostalgie, ktorá sa v tomto prípade nepochybne musí dostaviť. Ako tu už viacerí písali, - SPOILER - v snímku cítiť neprítomnosť kráľa Heisenberga, prípadne aj ďalších postáv, ktoré šperkovali sériu BB a hoci pracuje aj s prvkami humoru a akcie, na mňa to celé pôsobilo smutne a akosi prázdno. Uvedené však nepredstavuje kvalitatívne mínus a ako fanúšik BB a BCS som si túto poslednú jazdu Jesseho Pinkmana užíval.

Veľmi chytľavá záležitosť. Dal som na odporúčanie známeho, sadlo mi to, ideme ďalej. Let´s go boys ! 1. séria : 85 %.

Váham medzi 3* a 4*, ale prikláňam sa k 4* hlavne z dôvodu zdanlivej originality a netuctovosti snímku, ktorý v rade všetkých súčasných "conjuring universe" a ďalších komerčnejšie ladených hororov, vytŕča, a to aj napriek tomu, že prevažujú prvky mysteriózna nad hororom. Ari Aster je zrejme majster v pracovaní s atmosférou znepokojenia čo ukázal už aj v Hereditary, ktoré však pôsobilo o niečo intenzívnejšie ako Midsommar. Na druhej strane zvolený spôsob vyobrazenia vysporiadania sa so stratou je aj v tomto prípade správne "asterovsky" divný a režisér opäť brnká divákovi na strunu akéhosi podvedomého odporu k neprirodzenému a dokáže vyvolať práve ten pocit znepokojenia, ktorý v bežných popcornových hororoch chýba.

Joker je film, ktorý v divákovi dokáže vznietiť emócie, dokáže diváka nechať premýšľať nad tým čo vidí, necháva ho napospas absolútnej neistote v nevyspytateľnosti konania psychicky chorého muža, je to herecký koncert Joaquina Phoenixa v "najlepšej" forme. Film je pritom funkčný aj sám o sebe ako temný krimi / thriller, komiksové reálie predstavujú len nadstavbu a nie sú rušivé pre nefanúšikov komiksového subžánru, no napojenie na batman universe je v tomto prípade tak prirodzené a plynulé, že mi prišlo ako úplne samozrejmé. Skvelá kamera s komorne sugestívnymi zábermi doplnená melancholickým hudobným podkladom (ale aj výborný jazzový výber), ktorý v mnohých miestach odkazuje na Zimmerov soundtrack k Dark Knight (resp. batman trilogy) je už len čerešničkou na tomto predčasnom filmovom vrchole roka.

Netlix po roku opäť doručil hororový seriál a opäť neprestáva prekvapovať, jednak prístupom k látke a jednak tým, že vôbec vstupuje do vôd žánru a čerí vodu (čim pochopiteľne musí potešiť každého fanúšika hororu). Marianne boduje výbornou, pochmúrnou atmosférou prímorského mestečka Elden a tajomnou mytológiou nadväzujúcou na históriu čarodejníctva, využívajúc prvky ghost a curse hororu. A s atmosférou a strašením diváka pracuje tak umne, že miestami je napätie doslova hmatateľné, inak povedané - dokáže vystrašiť, čím predčí aj niektoré komerčné hororové filmy (nielen) posledného obdobia. Kvitujem aj prácu s čiernym humorom, podarený soundtrack a sympatický casting.

Film stojí a padá na hereckom prejave Brada Pitta. Nebyť jeho, (resp. byť rola obsadená neznámou tvárou), šlo by pravdepodobne o ťažký priemer. Ako tu už niekto písal, vesmír tu predstavuje de facto len kulisu pre nosnú linku vzťahu otec - syn, pri využití dostupných prostriedkov ozvláštnenia deja, ktoré prostredie alebo tematika vesmíru ponúka (rovnako mohol byť príbeh zasadený napr. do minulosti v podobe otca na opustenom ostrove a syna pátrajúcom po ňom naprieč neznámy oceán). Vesmír je však pre diváka vizuálne príťažlivejší a v polohe časového zasadenia príbehu aj pútavejší skrz prvky predpokladu (t.j. je veľmi možné, že v budúcnosti pri kolonizácii najbližšieho vesmíru sa bude ľudstvo boriť s naznačenými problémami). Vizuálu teda niet čo vytknúť, podobne ani herectvu Brada Pitta a hudobnému podkladu Maxa Richtera (hoci ten z môjho pohľadu mohol ponúknuť viac - stále zaujímavejšou ostáva pre mňa, z posledného obdobia, kulisa od Justina Hurwitza - First Man / Hansa Zimmera - Interstellar). Jediné s čím som mal problém ostáva mierna zdĺhavosť a úmornosť príbehu ako takého, bez výraznejšej oscilácie alebo finalizácie pointy.

Úvodom komentára je potrebné poznamenať, že objektívne vzaté, je tento film na pomedzí 3* / 4*, ja osobne sa prikláňam k 4* (slovom štyrom) hviezdičkám. Záverom potom uvediem, prečo napokon hodnotím 5*. Skutočne má film oproti prvej časti viacero neduhov, ktoré mu mierne rozkolísali kolená, spomedzi niektorých (v mnohých komentároch zmieňovaných) napr. menej Pennywisa v klaunovskej podobe na úkor jeho viacerých metamorfóz, nehororovosť celku, absencia atmosféry 80´s a detstva, menej popkultúrnych odkazov a zopár ďalších, ktoré šperkovali prvú časť. Napriek tomu však vyzdvihujem umnosť spracovania veľkosti príbehu ako takého (a v zmysle predlohy v mnohých častiach nespracovateľného, resp. nesfilmovateľného), za to patrí tvorcom veľký klobúk dole. Ďalším veľkým plusom je casting, ktorý je sympatický (nestotožňujem sa s komentármi, ktoré tvrdia, že tu absentuje chémia medzi postavami) a až neuveriteľne presný pri pohľade na podobu detí a dospelých. Taktiež vizuál a hudba. No a napokon, opäť v porovnaní s komerčnými "hororovými" kúskami posledného obdobia, sa nepochybne jedná o jeden z najlepších. Aj keď nie dokonalý. Prečo teda v hodnotení udeľujem 5* ? Úprimne sa mi zdá film s ohľadom na vyššie uvedené podhodnotený, hoci rozumiem, že pre nečitateľa predlohy (príp. nečitateľa Kinga) môže byť toto hodnotenie adekvátne. Mňa ako čitateľa a fanúšika Kingovej tvorby celkom prekvapilo do akej úrovne a miery zhody sa tvorcovia dokázali držať predlohy a obzvlášť potešilo jedno nečakané cameo a jeden konkrétny kingovský odkaz. Myslím, že tak by sa napokon aj dal charakterizovať tento počin - je to film skrz naskrz pre fanúšikov Kinga. P.S. Trojhodinová stopáž mi vôbec neprekážala.