mclenin

Osobne sa mi druhá séria páčila viac ako prvá, je to zrejme aj kvôli tomu, že ako divák už som nemal taký problém sledovať jednotlivé postavy a dejové linky, chápať zmysel a motiváciu ich konania, vnímať podstatu sveta westworldu a aj napriek retrospektívne sprítomnenej forme narácie som sa v celom tom klbku napokon nezamotal. Nie je to však úplne najjednoduchšie sledovanie, divák musí byť pozorný po celú dobu time-ingu.

Trailer k filmu ma bavil viac než samotný film - výborne zostrihaný, správne načasovaný a vygradovaný s veľmi sľubným hudobným podkladom, ukazuje to najlepšie z filmu ako takého, navnadí. Pokiaľ by som ho mal prirovnať k nápoju - bola by to dobrá energická káva. Naproti tomu film pôsobí ako trikrát vylúhovaný čaj, všetko čo je naznačené v trailery je mdlo roztiahnuté na ploche 2 hodín, konflikty načrtnuté, vzťahy nedotiahnuté, nevyeskalované do potencionálneho - emócie burcujúceho záveru, ktorý mi bol ako divákovi ľahostajný. Vizuálne je to okulahodiace, (miestami pripomínajúce barokové maľby), hudobne uspokojivé, Saoirse Ronan ako ťahúň filmu, ale vo zvyšku veľmi priemerné (+ ako v mnohých komentároch uvedené - historicky nekorešpondujúce, minimálne s ohľadom na fakt, že tento kúsok je 100 % korektný a spĺňa všetky kvóty súčasnej americkej filmovej produkcie, bez ohľadu na reálie doby).

Spočiatku jednoznačný príbeh sa mení na dômyselnú hru s divákom. A síce nedosahuje geniality Nolanovských či Scorseseho rozmerov, atmosféru si udrží po celý čas až do záverečných plot twistow. Podarené.

Beautiful Boy, almost beautiful movie, not so beautiful story aneb vezmi loptu, nie drogu. Film, ktorému veľmi svedčí filmový klub a komorná atmosféra nemasového premietania, veľké plátno v tomto prípade môže v porovnaní s displejom/monitorom znamenať rozdiel niekoľkých hviezd. Emočne to síce kúše no neprehryzie sa až k jadru, nie natoľko, aby to diváka citovo ochromilo, avšak Steve Carell a poťažmo aj mladý Timothée Chalamet, no predovšetkým Steve Carell hrajú prvotriedne.

Ako tu už niekto písal, B-čkovo tváriaci sa kúsok, ktorý však pokojne môže mať ambície A-čka, skromne ... a pochopiteľne s nálepkou "guilty pleasure". Mysticizmus už akosi neodmysliteľne patrí k nacistickej ideológii a ten priam volá po jeho zveličení až karikatúre. Nenáročný snímok, no atmosféra tu funguje od začiatku až do konca, ja som sa bavil.

A star is born, in a french heart-warming style.

Komerčný potenciál trhliny je obrovský, čo sa konieckoncov potvrdzuje aj tržbami v kinách, pochopiteľne vďaka knižnej predlohe. Otázkou ostáva či obsah filmu zodpovedá a dostojí tomuto potenciálu. Podľa môjho názoru je to tak pol na pol. Na jednej strane sa tvorcovia snažia budovať mysteriózno až hororovo, čo sa im vcelku (na slovenské pomery) darí, na druhej strane film kĺže len po povrchu, pracuje s náznakmi, nedopovedá, nevysvetľuje - len buduje, buduje a vtom prichádza koniec. Film sa pokúša pracovať s mnohými klasickými hororovými motívmi, no tieto len načrtne a necháva ich stáť osamotené, pričom akýkoľvek efekt sa tak definitívne vytráca, čo je škoda. Obrazne povedané, trhlina je zabalená do lákavého a príťažlivého kabáta s pozlátkou, no v jadre je prázdna. Za mňa priemer - hoci kvitujem, že po dlhšej dobe ide o kúsok z iného súdka než toho politického. (P.S. Knihu som v čase zhliadnutia filmu nečítal).

Autentickosť a dobovosť z tohto snímku priam sála, nemožno mu uprieť ani istý punc absurdnosti a prvky čierneho humoru, avšak z tých posledných zmienených je tam toho na pomery Y. Lanthimosa pomerne úsporne. Zvuk a hudobná zložka je top (odhliadnuc od "soundtracku", ktorý využíva predovšetkým barokové motívy), kostýmová zložka je taktiež na vysokej úrovni, tak isto je možné vyzdvihnúť strih a výkony hlavných protagonistiek, obzvlášť Emmy Stone. Avšak celé to na mňa pôsobilo veľmi rozvláčne a vo svojom komplexe nemastne - neslane, mám dojem, že mi pravdepodobne ušla pointa (ak je ovšem možné pri snímku založenom na absurdite hovoriť o nejakej pointe). Predošlý snímok režiséra - Zabitie posvätného jeleňa - sa mi pozdával o triedu viac.

Inteligentné, zábavné a aj napriek pomerne jednoduchému a "otrepanému" motívu svieže. Je to presne ten typ filmu, ktorý diváka od začiatku chytí a "vypľuje" späť do reality až pri záverečných titulkoch s príjemný pocitom na duši až sa má chuť "tetelit blahem". Viggo Mortensen aj Mahershala Ali výborní. Plnokrvná feel good story s feelingom Woodyho Allena.

Ak by som si mal vybrať medzi možnosťou stať sa ľubovoľným zvieraťom alebo dobrovoľne sa pripraviť o zrak, zvolil by som si tretiu možnosť, a to osamelosť. Aj keď život vo dvojici je vraj jednoduchší ako v "jednoici". Absurdnosť tohto snímku ma udržala bdelého celý 119 minút tak ako písanie tohto absurdného komentára. No myslím, že to stálo za to.