mm13

Škoda, že namiesto do temnoty sa to celé epizódu po epizóde ponára dobre nie do detinskosti. Asi nemali veľmi jasno, pre koho to točia alebo im do toho na poslednú chvíľu začal niekto krajne nevhodne rýpať. Hlavne tie vysvetľujúce repliky, pomenúvajúce čo a prečo sa práve stalo alebo chystá stať, tak tie mi išli riadne na nervy. Pritom príbeh sám aj animácia sú fajn, len ten scenár... ten scenár!

Podľa obsadenia to chcelo byť áčko, hrajúce sa na béčko. Videl som už ale presvedčivejšie aj céčka.

To je akási nová móda točiť filmy bez pointy? Tváriť sa, že pozorne, pomaly rozprávam neviem aký príbeh... ktorým ale vo finále nič, čo by bolo aspoň povšimnutia hodné, nepoviem? Zaujímavé...

A čo na to Neeson s Bessonom? ...nehovoriac o Kevinovi Costnerovi. :)

Film, v ktorom má všetko (vrátane v záporných rolách typického prehrávania Willema Dafoea), každý detail (vrátane dejiska), v každom ohľade (napríklad osemdesiatkové postupy), svoje pevné miesto. Toto si Friedkin uhnietol výhradne podľa seba a je to poznať a je to radosť sledovať. Plnokrvný, diabolsky rafinovaný... diabolský výkon!

Rozprávka. Dobrá. A temná. So spracovaním sa ale mohli pohrať, je to celé príliš priamočiare, príliš zrejmé.

Hodnotím dlhšiu verziu tohto dokumentu, aj keď som mal doteraz možnosť vidieť len ten ani nie hodinový zostrih. Všetko je v najlepšom poriadku, keby ale popis iba zhruba polovice skladieb z albumu (akokoľvek komplexne a pútavo rozobratých) chcel byť definitívnym príspevkom do Classic Albums série, tak nasratý možno nedám ani 3*. Je tu predsa od Bernsteina (West Side Story - America) ukradnutý úvod do pecky Don't Tread On Me, je tu My Friend Of Misery, jediná to skladba, na ktorej sa autorsky podieľal aj Jason Newsted a ktorá mala byť pôvodne inštrumentálnou skladbou postavenou na basgitarových motívoch... skrátka je tu toho dosť, o čom by sa dalo zaujímavo rozprávať, na čo spomínať, čo (do)vysvetľovať. Zvlášť v prípade albumu bez jediného slabého miesta. Nerozumiem, prečo to vlastne museli zostrihávať?!

Pohlcujúci portrét fascinujúcej osobnosti. Škoda niečo dodávať, toto sa v prípade záujmu musí vidieť na vlastné oči!

Od stola trojice samozvaných znalcov filmového hororu (Eli Roth, figurína Roba Zombieho a legendárny maskér Greg Nicotero, od istého času spoluproducent seriálového Walking Dead) nezaznie za celý čas snáď ani jediný podnetný postreh. Našťastie mal Eli Roth možnosť ísť aj von a popri nepodstatných figúrkach sa porozprávať aj s niekoľkými skutočnými tvorcami histórie tohto žánru, či z archívu vytiahnuť vyjadrenia tých, ktorí už nie sú medzi nami. Našťastie! Pretože keby to bolo len o jeho nadšení a sebaprezentácii, tak je to úplne o hovne. Takto je to síce stále nijako extra obsažné či objavné, plné vážnych medzier a veľkých múch (a vzájomného lezenia si do zadku), ale vo finále predsa len nie úplne márne obhliadnutie sa za celuloidovými dejinami tohto žánru... pretože ten je (znova našťastie) taký pestrý a tak bohato zastúpený kvalitnými či z nejakého dôvodu pozornosti hodnými výkonmi, že tu asi každý objaví nejaký ten film či filmy, ktoré doteraz nevidel či o nich dokonca nepočul... alebo si ich rád pripomenie. ------ P.S.: Aby bolo jasné, toto nie je text odborníka či výhradného milovníka filmového hororu. Nie som ním. Mám ten žáner rád od mala, ale nie viac, než napríklad sci-fi, vojnový či historický film (a western... a krimi thriller) a nevenujem sa mu nijako systematicky. Napriek tomu, zo svojho tým pádom do istej miery iste nepoučeného pohľadu, hodnotím tento dokument ako obsahovo nepostačujúci a koncepčne nezvládnutý! A tunajšie, prevažne kladné hodnotenia, pripisujem obľube žánru, nie hodnoteniu objektívnych kvalít tohto konkrétneho pohľadu naň...

Úprimné obhliadnutie za kovbojskými časmi socialistickej, na všetky strany nelegálnej VHS distribúcie. Netuším, s akými pocitmi sa na to bude dívať niekto, kto toto nezažil, ja som si ich celkom rád pripomenul, niečo sa málo sa aj dozvedel a v prvom rade sa skvele pobavil. Dobré je, že taký dokument vznikol, aj ten formát mu sluší. Sympatický počin.