mm13

Chcelo to viac autenticity a civilnosti v postavách aj v celkovom spracovaní, aby tá obrovská prázdna diera na záver vybuchla do divákovho žalúdka naplno... Teda, aspoň čo sa mňa týka.

Ako veľmi mi liezli na nervy a ako veľmi som v každej tretej či štvrtej scéne videl hrubý logický lapsus, tak som si teraz nie istý, či som sa v tom nerýpal príliš, namiesto toho, aby som ich bral takých, akí boli. Snažili sa, aj veľakrát (hrubo) pochybili, ale ostali ľuďmi. Takže rešpekt. A to, že by som sa s nimi neponáhľal kamarátiť ani pred, ani po udalosti, to rovnako tak môže byť vlastne môj problém. P.S.: Koniec to malo parádny, dúfam že dvojka bude akčný film v štýle Johna Wicka (aj v miere násilia, tu voči tým kurvám z vesmíru, či odkiaľ sa nabrali).

Bezchybné.

To si asi Helgeland a Hanson strelili do žíl extrémne silnú dávku drogy chytrosti, že práve oni dvaja stvorili takýto po všetkých stránkach do nevídaných (i keď povedomých) tvarov vybrúsený a oslnivého lesku vyleštený skvost. Film, ktorý chutí každým pozretím viac. Jedna z najvypečenejších noir variácií, akú nám kedy filmové plátno ponúklo. Vrátane hereckých výkonov od majstrov svojho umenia, ktoré tu tvoria samostatnú kategóriu.

Presne ten typ snímkov "proti prúdu", nad ktorými si pomľaská aj ten najkomfortnejší divák (a kritik). Taký vlastne najviac, pretože na takého tu čaká pridaná hodnota v podobe skvelého pocitu zo samého seba, že aký on je vlastne rebel a myšlienkový dobrodruh. Ale s ohľadom na dobu vzniku ešte v pohode.

Presne ako jednotka. Tvári sa to ako neviem čo, ale je to len pľuvanec. Chutný, s gustom vyharknutý, ale len pľuvanec. Najväčšia sranda je predstavovať si škuľavého Reynoldsa, ako si myslí, že točí neviem čo revolučné krát dva... pritom bez masky by bol iba tým istým zúfalcom, akým väčšinou býva. Ale proti pokračovaniam, v týme či sólo, nemám nič. Čo je zásluha Deadpoola samotného (a nikoho iného). Úplne skurviť týpka takéhoto kalibru by mohol fakt už len totálny vypatlanec.

Chvíľu po tom, čo sa na scéne objavila pani manželka, som to vzdal... a ako si tak čítam tunajšie komentáre, dobre som to odhadol, dobre som urobil.

A znova - dalo sa s tým pohrať ďaleko, ďaleko viac. V príbehových líniách, aj v samotných vychytávkach. Postačujúci blockbuster, žiaden prepadák, ale tým je celá chvála vyslovená. Stávajúcich 60% je akurát, dám teda 3*, keby že tlieskate a tancujete (ako veľakrát zvyknete), som prísnejší.

O krajne neschopných ale o to ambicióznejších kokotoch som už videl presvedčivejšie filmy.

Prvotriedna romanca s nádherným objektom citov a trefnou (z pozície chlapa ako tvorcu naviac sympaticky sebaironickou) charakteristikou ich nositeľa. V tejto rovine si ma vlastne ten film podmanil najviac; Bob Hoskins nemal chybu a aj vďaka Cathy Tyson (a tomu ako svoju Simone stvárnila) by som si ho za trápneho zúfalca netrúfol označiť. Nebolo by to fér... a asi ani úprimné.