mm13

Nebude zo psa slanina, ani z Hughesa (toho či onoho) dobrý režisér. Inak by aj, napríklad v rámci produkcie pre mládež, mohlo byť.

Film, ktorý smrdí alebo vonia človečinou podľa toho, kto si v akom uhle nastaví svoje čuchové receptory a nakoľko bude ochotný sa so svojim vnemom pohrávať, koľko tomu dá času... a tiež v neposlednom rade: aký bude vo svete týchto pachov skúsený! Ja som sa od šľapky v mojich osemnástich dostal cez poľutovaniahodného chumaja okolo tridsiatky až k plnému rešpektu a obdivu ku obom a na štvrtýkrát si tragiku ich príbehu snáď konečne vychutnám naplno, bez rušivých (pretože pomýlených) emočných záchvatov. Ambivalentné, ako život sám! Na oblohu s nimi, hneď vedľa najväčších mileneckých dvojíc od úsvitu vekov!

Vedel som, že musím vypnúť, takže mohlo byť, naviac to bolo chvíľami fakt, ale že fakt zábavné... správne, nemyslím si, že humor Predátorovi prekáža. Už len preto nie, že on má predsa športového ducha a k takému humor neodmysliteľne patrí. Prekáža mu niečo iné. Prekážajú mu starí chreni, ktorí nenechajú omladinu robiť to, čomu ona najlepšie rozumie, pretože ona na týchto postavách vyrástla, ona ich skutočne miluje. Lenže oni tých mladých tvorcov v záchvatoch žiarlivosti a márnomyseľnosti buď k práci vôbec nepustia (ako istý pán Sco..tt) alebo sa im do roboty serú tak veľmi, až im ju celú poserú... Ale viete čo? Nevadí. Vôbec to nevadí. Prečkáme, veď oni tu nebudú večne! A frustrácia pretavená do výkonu na tom, čo bolo odopierané... tá dokáže zázraky. Pokojne sa na ne, cez všetky sklamania, tešme už teraz. Pri postavách a vesmíroch s týmto potenciálom sú nevyhnutné.

Keď prišli Rusi som zaspal... a ráno si povedal, že vracať sa k tomu nie je prečo... ani po prečítaní 4-5* tunajších komentárov od mnou rešpektovaných užívateľov (pred aj po projekcii) v tom nevidím žiaden autorský zámer, iba a len nezdar. Typické pre našu dobu, kedy si myslíme, že téma (udalosť... legenda) si vystačí sama, že nepotrebuje viac, žiaden vklad, posun, nedajbože postoj, nič... modlárstvo a pohodlnosť máme v krvi, vždy ideme s najsilnejším vetrom do chrbta a je vlastne jedno, z ktorej strany fúka.

Mohlo to byť dokonalé, nebyť klišé otecka a slabej (nijakej) charakteristiky strýka. Rozumieť tomu, prečo tak, je o to ťažšie, že po všetkých ostatných stránkach je to originálne a nadupané za päť filmov! Sony, s Marvelom dýchajúcim mu do krku, konečne vydupáva zo Spider-Mana a spol. maximum.

Ku dokonalosti tomu chýbal iba temnejší záver. Inak ale fakt klasa!

Bez popisného rozhovoru s tatkom na lavičke a doslovností po finálnom pojednávaní to pán Sorkin nešlo? Ste si sám režíroval, tak vám nemal kto dať po prstoch a preškrtať to, čo? Tak mi napadá, či vy nebudete ďalší z tých dobrých scenáristov, ktorí sú len takí dobrí, akí dobrí režiséri ich scenáre točia...? No, ale dovtedy chvíľami až vynikajúce. Nabudúce však radšej volajte... s takým niečim... napríklad Eastwoodovi.

Nech sa Hunt (spolu so svojim predstaviteľom) snaží koľko chce, nemá šarm ani toho najslabšieho Jamesa Bonda, nekompromisnú húževnatosť Jasona Bourna akurát nešikovne napodobňuje a o Jackovi Bauerovi sa mu asi ani len neprisnilo... čo je vlastne jeho šťastie, lebo by sa posral a z postele už jakživ nevyliezol. No a prepálené akcie, nezmyselné príchody, úniky a záchrany na poslednú stotinu sekundy (vždy a znova stále dookola), tie si žiadajú bandu pošukov a lá Fast & Furious, nie akože smrteľne vážnu bandu trapkov, ktorí okrem záchrany sveta stíhajú (so slzami v očiach - asi aby to bolo presvedčivejšie) ešte aj psychologický mikro-rozbor svojho akože neskutočne citlivého a vnímavého a práve preto akože vnútorne rozorvaného šéfa. Rehocem sa!

S mladým sme odhadli celý príbeh po 10 či 15 minútach (keď sa na scéne objavila kapitánka lode). Nezmýlili sme sa v jedinom z troch či koľkých bodov, ktoré sme vymenovali. Akurát línia "tri čarodejnice & dedo Dracula" sa nakoniec nijako nezavŕšila, čo je ale pre babráka Tartaratatatakaka len ďalší mínusový bod. Taká je to teda invenčná práca, taká je to "pecka". Kokoti! A to som prosím pekne svojho potomka vyhnal od mobilu, nech za ním toľko nevysedáva, predpubertiak zmagorený, že poďme si radšej aspoň niečo pozrieť, keď už si, unavený z domácich úloh, nechceš otvoriť nie že knihu, ale ani len komiks... Vám vrelo ďakujem, to sa fakt mohol pokojne ďalej hrať či četovať s prvými frajerkami!

Keďže samotný Freddie nemal o svojej tvorbe žiadnu extra mienku a považoval ju za spotrebný materiál (pretože akokoľvek sa pre pódium a desiatky tisícov fanúšikov pod ním narodil, tak sa v prvom rade bavil on sám), môžme byť v hodnotení tohto inak kompletne povrchného filmu zmierliví. A aj keď to ku všetkému nie je práve najúprimnejší ani najpoctivejší výkon, tomu najväčšiemu odkazu (ktorým je hudba samotná) sa nespreneverili a obsadené aj natočené je to fakt gustovne. (...no, až na Live Aid finále, tam to riadne prešvihli. Jednak tam vypláva na povrch, že Malek Freddieho pohyb po pódiu nestíha, úplne najhoršie sú ale zábery do davu pod ním; takto sa možno tvária návštevníci kresťanských festivalov, nie rockové publikum.) ... P.S. (12.11.) Tak som si cez víkend pozrel Live In Montreal aj Queen In Budapest a potvrdilo sa mi zdanie, že Malekov výkon má bližšie k interpretácii, než k vernému portrétu. Celý film je taký, takže ok, chlapec to v rámci zámeru fakt nedal zle, ale jeho výkon nie je z kategórie "celý Mercury". Chvíľami, len chvíľami. Freddie mal okrem iného ďaleko čo i len k náznakom homo-afektu, v súkromí sa nesprával výstredne (možno okrem povestných večierkov) a áno, už spomenutý pohyb po pódiu... ten asi okopírovať ani nejde.