stadler

Odpad, odpad, odpad !!! Tak trocha som čakal blbosť ale že to bude až taká óbrhovadina, to ma fakt dostalo Od začiatku až do konca je to kravina na n-tú. Už len chýbalo aby si tí masajovia alebo čo to boli vložili do uší MP3... A záverečná scéna kde si zaslúžilý ljotčik s pukancami v rukách sadá do svojho obľúbeného kresla v 100 ročnej koženej bunde USAF s brigadírkou na hlave to len potvrdila...

No, tak som si tú prvú časť pozrel, a zatiaľ sklamanie...　 Výborný nápad, výborný úvod, a keď to malo začať byť najlepšie tak to stratilo šťavu. Trojan je dobrý ako vždy, aj keď hrá zlého policajta, výber príslušníkov SNB Budař-Kopta taktiež výborný. Príbeh napriek tomu že je mysteriózny postráda logiku. Policajt Marvan sa preberie v nemocnici v roku 1982, párkrát sa obzrie, poznamená niečo o sne a o pol hodiny po úraze hlavy ide s kolegom riešiť prípad vlastného zrazenia ...(?!?). Žiadna hystéria, žiadne emócie.... ja by som asi ošedivel na jeho mieste keby som zistil že nemám mobil :-))) . Na okrsok príde ako nový kolega ( zo školy, alebo bol preložený?!?, ako to že na inom okrsku nechýba? Cyklistu len tak priviažu putami o radiátor a keď si rozbije v sprche nos tak s ním idú dvaja dobrí ujovia vyšetrovatelia do nemocnice... Až okaté švenky kamery na budovateľské plagáty na nástenke a podobné socialistické artefakty sprevádzané policajnou brutalitou. A už vidím esenbákov ako zostali do ôsmej večer v robote aby pozerali majora Zemana a pritom sa spoločne opíjali. Tri hviezdičky za nápad, uvidíme čo prinesie druhý diel..

Všetko tu už bolo vlastne napísané. Vcelku dobrý výber herca ktorý hral Olda Šetrného avšak hral ho podľa príšerného scenára, absencia Klekí-Petru, opilec Tangua ktorý sa v treťom dieli reinkarnuje do pilota z Dňa nezávislosti, priblblý Sam Hawkins "pripomínajúci mývala, ktorý si v skalpobanke vyberá svoj skalp", šlapka Annabelle zvaná Bella ( pamätáte si čiernovlasú Bellu z prvého dielu?) narážka na Ribanu s Wiunetouovým pitomkom a mnoho ďalších nezmyslov. Tiež som sa tešil, že nový Winnetou bude podľa knihy ale keby sa táto trilógia volala Orlie pero a jeho biely brat El Inženero, tak by to bolo asi lepšie. Ak sa nemýlim tak v druhej časti sa ten profesor volal Prášil a úplná pecka na záver ako Čech z Prahy prišiel vykonať vendettu na Santerovi jr. Ako sa vraví, celé zle...!!!

Priznám sa že som sa na tento seriál tešil ako dieťa na Vianoce. Upútavky, bilbórdy, dobrá hudba, skvelí herci... Musím však povedať že veľké sklamanie. Major František "Bobor" Boborovský ako zabiják "Tajson" ?!? Na smiech... Môže si aj stokrát oholiť hlavu... Policajti, ozajstní slovenskí policajti prikladajú pištole k hlavám mafiánom alebo ich právnemu zástupcovi? Prosím vás...! K tomu placky na šnúrkach na krku á la Steven Seagal, kolty akože nenápadne trčiace z púzdier na zadkoch... Už pri scéne sexu s vdovou v deň pohrebu som spozornel že niečo nebude s kostolným riadom, vysvetlenie na záver bolo tak pre chovancov z Olichova. Korunu všetkému nasadil ten debilný záver. Óberzloducha Bartošku podrazí policajt hrajúci akože na dve strany a tento ho po prepustení z vyšetrovačky za odmenu prijme za šoféra ?!? Čo je to za bullshit?!?

Po čase som si tento film pozrel ešte raz. Myslím že tento film nie je len sci-fi, len komédia, alebo len vojnový film, aj keď z každého má niečo. Téma cestovania v čase nie je originálna, rusi ju však šikovne vložili do reáli pre nich posvätnej "veľkej vlasteneckej". Mihnú sa tam prvky komédie, a vojnové zábery sú výborne urobené. Sugestívna scéna pôrodu, zrodenie nového života a smrti ale hlavne záverečný boj muža proti mužovi v zákopoch a to celé podfarbené výbornou hudbou... podľa mňa za 10*. Pre mňa však téma vzájomnej nevraživosti medzi rusmi a ukrajincami, najmä žiaľ v súvislosti s udalosťami na Ukrajine dodáva filmu osobitnú príchuť. Štyri postavy, dvaja inteligenti, silák a slaboch, dve dvojice s nevraživosťou z minulosti sú nútení spojiť svoje sily ak chcú prežiť. Rozhodne je lepší ako jednotka, ktorú by som hodnotil ako nie zlé ale predsa len iba ako vojnové sci fi s prvkami komédie.

***** Príjemné prekvapenie. Viac-menej každý pozná oficiálnu verziu letu prvého kozmonauta, toto spracovanie bolo však "po novom". Na jednej strane tvorcovia bez príkras ukázali relatívne jednoduché , hrubo spracované zariadenia ( riadiace stredisko, aj samotná kozmická lod) , na druhej strane nechýbal, a ,priznám sa, trochu mi vadil ten sovietsky pátos, reči o sokolíkoch, priateľské súdružské až otcovské oslovenia vojakov. Palec hore za atmosféru pred štartom aj počas výcviku, zobrazenie rivality medzi G.Titovom aj favorizovaným Gagarinom, samotný let pri ktorom si Gagarin asi vytrpel svoje aj spôsob pristánia. o ktorom asi vedel málokto. Mnohovravná bola aj veta Koroljova že radšej by nechal kozmickú loď vyhodiť do vzduchu len aby tí na druhej strane nevedeli na čom ( rozumej na akom technicky nie dokonalom črepe) to vlastne sovieti lietali. Veľmi dobrý film.

Odhalenie skutočnosti že študenti natáčajú prácu s následnými zábermi „how to..“ bolo prekvapivé a dobre urobené, ale následne pre mňa príbeh stratil hororovú atmosféru a odvtedy som čakal (a hádal) čo je ešte projekt a čo realita. Dialógy boli hrozné, vulgarizmy z úst pekných žien mali asi navodiť uveriteľnú atmosféru dramatična ... hmm... asi sa pohybujem v nesprávnych kruchoch ... :-) Film mal viac hluchých miest a zábery na osvetlené tváre v tme ktoré mali vyjadriť emócie boli miestami zbytočne zdĺhavé. Takmer dokumentárne čb zábery z policajného auta, z web-ky, občasné mihnutie neznámej postavy v dvorane kaštieľa ktoré divákovi nemohlo uniknúť – také to tajomné zlo bez dramatických vizuálnych alebo zvukových efektov, strih a obraz v obraze hodnotím vysoko pozitívne. Osvetlenie svetlom kamery pri pobehovaní kaštieľom malo navodiť desivú atmosféru ale rozsiahle priestory interiéru si zaslúžili viac. Dej gradoval k rozlúčke a la Cloverfield ( „povedzte mojej materi, nech ma nečaká k večeri...“) až po dramatický prechod do exteriéru osvetleného prvými lúčmi vychádzajúceho slnka. Film mal niekoľko nelogických miest ktoré si divák možno uvedomí pri dodatočnej rekapitulácii. Potenciál opusteného nočného kaštieľa v centre živého moderného súčasného sídliska sa dal využiť podstatne lepšie – tvorcovia však sami uvádzajú že najskôr bol objekt opustenej ruiny a až potom príbeh. Kaštieľ aj jeho okolie dôverne poznám keďže som býval pár sto metrov od neho a pre mňa bolo najväčším zdesením jeho súčasný dezolátny stav. Napriek nedostatkom prevažujú plusy nad mínusmi. ***