Pillinho

Začiatok filmu priniesol malú nádej, že sa bude na čo pozerať, sympatická Dakota Johnson hraje svoju rolu dobre, má to náboj, kúsok situačného humoru a tajomného Jamieho Dornana. Postupne však Christian odhaľuje čo je zač a neskúsená Anastasia sa mu naivne poddáva. Divák by si myslel, že ona je natoľko očarujúca, že zmení jeho myšlienkové pochody, no všetká nádej odrazu mizne, keď on vytiahne zmluvu o divokých sexuálnych praktikách a vo svojich zásadách nikdy nepoľavuje. Áno, ako dominantný alfa samec, ktorý si podmaňuje submisívnu samicu v ríši zvierat. Odvtedy sa pozitívne hodnotenie hľadá, žiaľ, len ťažko. Na mladých ľudí, na ktorých je to predovšetkým zamerané, môže silno zapôsobiť a zanechať dojem, že princípy ako "fyzický trest - odmena" sú zmyslom vážnych vášnivých vzťahov. Žiaľ, nenašiel som solídnu myšlienku tohto filmu a tak sa len domnievam, že tvorcovia chceli poukázať na zvrátenosť a morálny úpadok spoločnosti.

Film Edwarda Zwicka s tématikou japonských samurajov na jednej strane a vplyv technologického pokroku zo západu na strane druhej nastavil laťku veľmi vysoko. Za posledné roky som na podobný film s takým nábojom žiaľ nenatrafil (a to môžem brať ohľad aj na všetky ostatné filmy Toma Cruisa). Rola mu sadla ako ušitá a pri tomto filme som si uvedomil, že je ho tak trochu škoda keď sa zameral na thrillery a sci-fi. Divák sa nikdy nenudí, pretože sú na scéne buď malebné zábery japonskej kultúry alebo dôkladne prepracovaná, ale nie príliš zdĺhavá akcia. Spracovanie, hudba a záver vytvárajú komplexný emocionálny zážitok, na ktorý sa nedá zabudnúť.

Teenegerská romantická dráma, ktorá otrasie aj drevorúbačom. A keby mi niekto povedal, že to je podľa skutočnej predlohy, tak nemám problém uveriť, keďže sa často stane, že protiklady sa nakoniec priťahujú najviac. Od začiatku je jasné, aký to bude mať dej - že sa ambiciózna a krásna Natali pomaly zabuchne do "divného" Keitha, ale samotné podanie a prejavená vášeň medzi nimi sú jednoducho zdrvujúce. Film poukazuje aj na to, ako vie láska ovplyvniť človeka a zaumienené rozumové životné ciele sa môžu razom rozplynúť. Záver je možno pre niekoho sklamaním, ale v rámci možností išlo podľa mňa o najšťastnejší, aký mohol byť.

Aj pri tomto dieli Hobbita som mal občas pocit, že pozerám scénu z videohry. Prvú hodinu filmu som si hovoril, či to vôbec dopozerám - nebolo to síce nudné, ale ani nijak zvlášť pútavé. Všetky scény pôsobia hrozivo s číhajúcim obrovským nebezpečenstvom, až niekedy som mal pocit, že to tvorcovia so sílene "hrozivou" atmosférou trochu prehnali. Dojem je zapríčinený tým, že dialógy sú na tému "veľkého zla" a divák ho neskôr očakáva. Neviem či naozaj prišlo v takých rozmeroch, ale ďalšia hodina a pol zmenila mňa vtiahla do sveta Petra Jacksona, kde som si to začal užívať. Nemalo to síce žiadny extra hlboký dej ani kolosálne bitky, ale bolo tam napätie preplietané menšou akciou. Vyvrcholenie prichádza keď sa na scéne objavuje "Smaug," na ktorom si tvorcovia filmu dali očividne záležať. Nedá sa to porovnávať s trilógiou Pána Prsteňov, lebo je to ladené na celkom inú nôtu. Záver filmu vzbudzuje v divákovi veľké napätie, čo bude v treťom dieli a nechám sa prekvapiť, či príde očakávané vyvrcholenie a toľko spomínaná vojna.

Majstrovské dielo Rona Howarda opisuje život dvoch povahovo úplne odlišných pretekárov zo 70tých rokov, ktorí boli rivalmi v pravom slova zmysle. Navzájom si na trati nič nedarovali, avšak súčasne boli inšpiráciou jeden pre druhého. Oceňujem najmä opis a pohľad verejnosti a blízkych na Laudov život a momenty po nehode. Sám Lauda musí byť s týmto dielom spokojný a určite mu to dodáva nový rozmer pohľadu na minulosť. Aj tu sa ukazuje, že životné momenty zbližujú aj najväčších rivalov a koniec koncov, obaja chcú pre toho druhého len to najlepšie. Z filmu je cítiť pravú atmoféru sveta formuli 1. Film sa nezameriava ani tak na priebeh samotných pretekov, ako skôr na vyzdvihnutie postáv, čo ocenia najmä spiaci fanúšikovia pri sledovaní F1. Jeden z top 3 najlepších filmov roku 2013, aký som videl.

Pre mňa trošku sklamaním. Čakal som že ma tento animovaný film pohltí viac, no nestalo sa. Prišlo mi to ako priemerný film plný pestrých cukrovinkových farieb, ktoré diváka pútajú k obrazovke ešte viac. Malo to originálny nápad "retro games", ale priestor pre tvorcov nebol celkom správne využitý, čo je škoda. Taktiež tomu chýbal správny humor, ktorý ma v tomto prípade bohužiaľ vôbec neoslovil.

Ťažko je objektívne hodnotiť film, ktorého predošlá trilógia zožala obrovský úspech. Hobit je ladený na inú nôtu. Z môjho pohľadu ide o jednorázový večerný film, s množstvom obkecávačiek, jednoduchým dejom a hordou vizuálnych efektov, kde sa P. Jackson riadne vyšantil. Ak by som to mal pozerať druhýkrát, tak ma to bude nudiť. Na prvé pozretie sa mi však páčilo, že dialógy boli pre diváka zaujimavé a dej ho držal v napätí. Človek sa dokázal uvoľniť a odpútať od reality. Taktiež už spomenuté vizuálne efekty boli takmer na každom kroku, niekedy pripomínajúc skôr počítačovú grafiku pri hrách ako realitu. A možno sa režisér mohol namiesto toho venovať viac postavám a vzťahom. Hodnotím na 85 %, ale po druhom pozretí by hodnotenie bolo určite nižšie.

Tarantino opäť natočil nezabudnuteľný filmový zážitok plný herecky famóznych výkonov, napätia, krvi a humoru, ktorý sa dá v jeho filmoch očakávať a nikdy nesklame. Western, ktorého hlavnou témou je otroctvo, sloboda a moc udrží diváka pozorného po celú dobu trvania filmu. O túto pozornosť sa v prvej tretine stará Ch. Waltz, ktorý rieši situácie so suverenitou a prehľadom. Tie však ustupujú do úzadia akonáhle sa objaví L. DiCaprio, ktorý nesklamal a tradične herecky exceloval, rovnako aj následne Samuel L. Jackson, ktorý sa chopil netradičnej roly škriekajúceho paviána. Záverečná časť filmu je poriadne krvavá a niekedy sú Tarantinove triky s rýchlou pištoľou až veľmi prehnané, takmer totožné "maniére" a humor použil aj vo filme Nehanební bastardi. Nakoniec nemôžem zabudnúť ani na hlavnú postavu J. Foxxa, ktorého výkon bol presvedčivý a nadpriemerný, ale z môjho pohľadu sa ocitol v úzadí spomínaných hercov. Záver bol mierne natiahnutý a tvorcovia sa mohli skôr viac venovať zamilovanému putu medzi Djangom a Hildi. Aj napriek tomu ale hodnotím na 95%.

Krásny film Roberta Redforda o vzťahu medzi človekom a koňom, ktorý taktiež poukazuje na srdcevrúci americký vidiek plný pohody a bezstarostného života. Takéto filmy už dnes náročný divák len tak nenájde. Pekne poukazuje hlavne na to, ako je možné obnoviť vzťahy a psychiku koňa a jazdca. Veľkú rolu si tam zahrala mladá Scarlett Johansson, ktorá bola presvedčivá, po havárii uzavretá a postupne sa začínala odkrývať jej skutočná povaha, samozrejme aj vďaka vzťahu ku koni.

Film s hercom Jimom Carreym napovedá, že nepôjde o žiadny odfláknutý a trápny film. Podstata celého filmu je určite v jeho samotnej myšlienke, ktorá hovorí o tom, že človek by sa mal riadiť srdcom a neodmietať svoje nahodené šance v živote. Spolu s humorom Jima Carryeho a štipkou romantiky sa stáva z filmu nezabudnuteľný zážitok.