PeteBuck

Pre fanúšika Rock´n´rollu to bude jedna báseň. Briana extra nepoznám, ale vykľul sa z neho celkom milý týpek, ktorý si pokecá o histórii kapely vždy s jedným z členov, pridá občas nejaké historky, postrehy a je z toho celkom pekný pokec. Mňa prilákal diel s Markom Knopflerom, ktorého zbožňujem a dozvedel som sa pekných pár zaujímavostí, hlavne o zmysle niektorých jeho novších pesničiek. Nakoniec som si sadol aj k ostatným a aj keď nemusím byť extra fanúšik určitých týpkov, ale vždy je to celkom fajn pokec. Pohoda. Za mňa pohoda, každý diel by mohol mať kľudne aj 90 minút a nevadilo by mi to, práve naopak. Hlavne by som ich ale rád počul, keby si sadli, kopli do seba pekných pár orosených, trochu stratili zábrany a začali kecať trochu viac uvoľnene. To by ešte len boli historky s pribúdajúcimi pohármi...

Variácia na filmových Gentlemanov. A podľa mňa sa to veľmi nevydarilo. Nie že by to nemalo štýl, celkom pekné spracovanie, zopár dobrých dialógov, či vtipov. Ale námet tu už bol a dalo sa čakať, čo sa bude diať. Ďalším problémom bolo, že to bolo hodne natiahnuté a ani celkom podarený záver tomu nepomohol. Čo je problém, že ma tam srali niektoré postavy, ktoré by som zabil už dávno. Či už to bolo blbý brat, ktorého by som zabil a zahrabal už po druhom prúsere, čo vyrobil, alebo večne zhulený pestovateľ marihuany, ktorý prezradí kompletne čokoľvek a komukoľvek a prídu na neho v podstate náhodou. Každý zrádza každého, ženské peskujú chlapov, ktorí stoja po urážkach ako svätí za dedinou, ale to je už taká typická známka súčasnej tvorby, ale čo mi asi najviac vadilo, bol neskutočne nevyužitý Vinnie Jones. Ten sypal hlášky a bol neskutočných týpkom či už v Snatch alebo v Lock, Stock, ale tu už má o 20 rokov viac a iba sa prechádza okolo a sem-tam niečo nič moc podareného zadrie, ale je to v podstate hrôza. Čo dodať? Sklamanie. Škoda.

Tušil som, že to takto dopadne. Načne sa nejaký nápad a akcie alebo akého-takého stráviteľného vývoja bude čoraz menej a menej a nabehne obrovské množstvo citečkov, rozoberania vzťahov, proste sa naplno rozbehne telenovela "Jednoducho Discovery". Michael s frajerom idú na Trill a potrebujú dostať ďalší diel skladačky, aby sa dostali k neskutočne smrteľnej technológii, asi ďalšia archa zmluvy. Medzitým sa na príkaz (za Picarda by to bolo na návhr) musí novopečený No. 1 zoznamovať s posádkou - osobne. Svedka k zoznamovaniu s posádkou mu tvorí ryšavý Jabba the Hut, ktorá to pozorovanie nevydrží a rozkričí sa a doslova zjebe svojho nadriadeného. Zatiaľ čo taký Spock či Riker by okamžite kontroloval a slovne dotyčnú osobu spráskal ako psa a ukázal mu jeho miesto, tu sa No. 1 iba trápne zaksichtí a dokonca sa príde "uzmieriť" do baru k podriadenej, tá ho začne peskovať ako soplavé decko a dospeje to k zdarnému uzmiereniu. To už som sa začal smiať. Okrem toho tam vidíme more prevracania očí, takže máte pocit, že posádka je banda zasraných teenagerov, ktorí absolútne nechápu ich miesto, nechápu koncept normálneho správania, vlastne koncept akéhokoľvek normálneho správania, postupnosti velenia, atď. Neskutočne sa mi páči, ako všetci, aj tí najsoplavejší na mostíku rozdávajú životné múdra, akoby boli 600 rokov starý Trill, keď už sme tam zavítali. Keď to dávala Jadzia na DS9, tej som to veril. Sopliakom z Discoverya nie. Neskutočné. Toto fakt nie. Vlastne prečo sa čudujem? Bolo jasné, že to spadlo tam, kde to bolo celé štyri série. Takmer na dno. Nuž a na konci som si povedal, že noví nepriatelia Discovery majú stokrát viac rozumu ako celá posádka Discovery dokopy. Dalo sa to predvídať.