BlackTom

Filmy z obdobia Severu proti Juhu, Konfederácie a Únie a podobných sračiek americkej histórie dvakrát nemusím, ale indiánske duchárske historky, to už hej. A hneď najzásadnejší mýtus We(e)ndigo, tak to musím vidieť! Filmu dominuje najmä zaujímavá hudba a dokonale nepredvídateľný dej, čo je už na úvod veľké plus. Partička vojakov zo základne je tragicky vtipná, hlavne zhúlenecký Arquette sa vydaril, no keď na scénu prichádza božský Robert Carlyle, už nemôžem od obrazovky odtrhnúť oči. Čakal som od tohto filmu niečo úplne iné, ale toto ma zabilo. Zabilo, vytrhalo z tela vnútornosti a zožralo. Perfektný záver to všetko ešte potvrdzuje. Plný počet. A aj ten Guy Pearce bol okej.

Kvaska nie je až tak dobrý film. Ale energiou a dobrou náladou sálajúci príbeh romantického hrdinu, ktorý kvôli platonickej láske ujde z väzenia ma dostal a nepustil. Síce som sa nesmial stále, ale úsmev na perách mi hral po celý čas. Troška ma síce zamrzelo, že arogantný Moravák v Danovom podaní sa na plátne moc neohrial, ale sympatický Korn a neurotický Pomajbo mi ho bohato vynahradili. Plus k tomu nejaké tie ostré scény (prirovnanie skúšky k tehotenstvu), odporný a slizký krpáň Hrušínsky (čo však nie je kritika, ale kompliment!) a vynikajúca hudba. Ja nemám čo vytknúť, možno trochu prehnanú stopáž, ale inak fajn. A hor sa teraz na TACHO!

"Ty tví hry na horor nemám moc ráda!" Ale ja áno, Wes, tak prečo?! Atmosféra prvých dielov je dávno preč a jediné, čo ma ako tak teší, je vývin Lievovej postavy z uväzneného "vraha" (1), po sláve bažiaceho čudáka (2), až na moderátora vlastnej talkshow (3), no aj tak mi scenárista moju radosť včas prekazil... Courtney Cox tu tentokrát predvádza svoju najhoršiu frizúru a Craven sa tiež veľmi nevyznamenal. Jeho nadšenie pre odkazy je však stále sympatické (uchopenie obete cez sklo ako vo Phantasm) a konečne mi dáva pocítiť, že nie je len režisér, ale aj veľký fanúšik hororu. Toho Jaya a Silent Boba si však mohol odpustiť... Čierny humor a originálna schéma (a motív) vrážd však vyťahujú Vreskot 3 z vĺn a vyšperkované scény (Randyho post mortem video) z neho dokonca robia navzdory nedokonalostiam celkom slušný film (nie však horor). A vykradnutie finálnej scény z Halloween: H20 je tak nádherne okaté, že sa musím len v dobrom pousmiať. Slabšie, ale súce. Teším sa na Vreskot 4.

"No tak... Randy? Je neškodnej... - To říkali i o Dahmerovi." Už len ten úvod s bombastickou vraždou v kine je scénou, aká sa hneď tak hockde nevidí. A to som ešte netušil, že sa zjavia moji obľúbenci (opäť) Liev Schreiber a Timothy Olyphant. Vracia sa tiež reportérka Gail, ešte arogantnejšia a zvedavejšia ako v prvom dieli. Wes sa znovu vytasil s hororovými odkazmi (Nosferatu v TV, obrovský kopirák pôvodného Piatku trinásteho vo finále) a nervy drásajúcou hudbou. Atmosféra je viac pohodová a prispôsobená stredoškolskému životu, čo však vôbec nie je na škodu, ba priam naopak. Veď napríklad taký filmársky krúžok , kde sa preberá fakt hocičo, je priam ukážkovo sympatickou a vtipnou scénou. Tam sa už znova blysne brilantný Randy, ktorému sa tiež zachcelo byť ešte lepší, než v jednotke. Ani Dew už nie je taký trtko ako býval, chlapčisko sa celkom vytiahol (aj keď pičifúzov pod nosom sa nezbavil). Celkovo sa Craven snaží, aby pokračovanie bolo ešte hustejšie a ešte nepredvídateľnejšie, čo sa mu kupodivu celkom darí. Scény sú výborné (psychadelické divadlo) a násilie je tu až komiksovo štylizované, divák je stále na pochybách. A záver na doskách, ktoré (ne)znamenajú svet je okúzlujúci. Pravidlá sa veru musia dodržiavať. Možno bez dusivosti a smrteľnej hrôzy, no i tak bezchybné. Vreskot 2 funguje dobre aj ako samostatný film. Wes umí.

Až mi je ľúto, že mi takáto pecka tak dlho pretekala pomedzi prsty. Craven baví od začiatku do konca. Už v úvode, v ktorom "zotrie" sequely svojej slávnej Nightmare On Elm Street (a neskôr sa predvedie ako školník Fred s pásikovanom svetri) si nedáva žiadne servítky pred ústa, hravo hádže odkazy na rôzne horory a priam až vykráda nenávidené pokračovania scénou televízor + hlava. Ale aj provokatér ako Wes sa dokáže skloniť pred Carpenterovým Halloweenom - a Vreskot je tak vlastne jedna veľká pocta tomuto hororu, o čom hovorí aj výber mien - priateľ Sidney sa volá Billy LOOMIS. Ďalej pokračuje vo velebení Jamie Lee, ako ženskej ikony hororu (čo v druhej časti so svojou hrdinkou dotiahne až nadoraz), takisto film, ktorý sledujú podgurážení teenageri je onen slávny Halloween. Najlepšie na Vreskote je však to, že až do samého odhalenia nemáte ani potuchy, kto je vrahom (ak ste, pravda, nevideli Scary Movie). Herci mi tiež sadli, titulnú partičku som si veľmi obľúbil, čo sa mi inak stáva málokedy alebo vôbec, keďže do tohto žánru sú väčšinou obsadzovaní vrcholne nesympatickí trtkovia. Zvlášť ma potešil štek Lieva Schreibera a vynikajúci predstaviteľ Stua, Matthew Lillard. Napínavá hudba, reálny zlosyn (zakopáva o čo sa dá, možno ho zraniť) a perfektné scény sú naozaj len zlomkom z toho, čo Craven ponúka. Povinnosť!

Rothovi sa podarilo niečo neuveriteľné - z celkom solídneho originálu vytrieskal pokračovanie, ktoré ho ešte predčilo. Scény sú pekelne krvavé a odvážne (hlavne Mrs. Bathory, dotrhanie psom zaživa) a zameranie sa na bizarnú atmosféru Slovenska ešte detailnejšie (folklór). Nechýbajú ani dokonalé hlášky ("Tak pojď, Borate!"), s ktorými Roth zručne narábal už v jedničke. Skoro by som zabudol na paranoidný retrospektívny úvod - božské! Voľba hercom bola takisto korunovaná úspechom, pretože Burgi a jeho parťák Bart, ale hlavne náš Milan Kňažko ako gangster Sasha, vo filme excelujú. Kebyže Kňažka nepoznám, ani neprídem na to, že je Slovák, tak mi tu sadol. Nejaká nula ako Šuvadová sa môže v Štátoch snažiť ako len chce a tak či tak si ju nik nezapamätá (čo však nie je Kňažkov prípad) a tak či tak nikdy nedostane poriadnu rolu. Nuž, a ľahôdkový záver s viacnásobnou výmenou rolí poteší snáď každého. Bubblegum Gang sa vracia a s ním aj nedospelý brat Roba Zombieho konečne dospel. Tarantinov riťolez môže otvárať šampus :)

Čím začať? Otrasný obraz, predvídatelnosť, nesympatická hlavná hrdinka (ktorá, aj keby si na ksicht dala kilo omietky by nebola hodná ani toho, aby som o ňu oprel trojkolku), hudba ako z lacného porna, flashbacky, z ktorých by rozbolela hlava aj Bezhlavého jazdca a korunuje to hláška "Myslím, že budu zvracet...", ktorá vystihuje celý film.

No je tam toho! Všetci štekajú a pritom sa to dalo zniesť. Debilná kamera a otrasná hudba sa dali nejako preglgnúť. A inak fakt nemám čo vyčítať. Dokonca pár vecí vyvolá na tvári hororového fandu aj úsmev (plagát Puppet Master 2 na chodbe pri kancelárii, koniec takmer ako z The Shining). Teda fuj, zľakol som sa, že čo to bude za p*čovinu, ale nakoniec som príjemne prekvapený. Odpad! si zaslúži skôr nasilu efektný a šokujúci (pôvodný) Texas Chainsaw Massacre a nie toto milé béčko. Hanba.

Ja už to beriem ako seriál, a Don Coscarelli zrejme tiež, pretože na začiatku nám znova rekapituluje, čo sa dialo naposledy. Niežeby mi to výslovne vadilo, ale nemuselo by to tam byť. Koniec koncov, rôznych flashbackov a spomienkových sekvencii je vo Phantasm IV: Oblivion neúrekom. To, že prešlo už 19 rokov (!) od natočenia kultového originálu sa určite najviac podpísalo na hlavnom zlosynovi Scrimmovi, ktorý už vyzerá naozaj nezdravo a hrôza z neho ide akurát tak v spomínaných flashbackoch. Aj Reggie je už znateľne zvráskavenejší a plešivejší, tak im obom držím palce, aby mohlo vzniknúť aj niečo také, ako očakávaný Phantasm V. A prečo teda "štvorku" vidieť? Určite kvôli hercom (A. Michael Baldwin nám už pekne vyrástol), ľahôdkovým scénam (Reggie vs. policajt so záhrobia) a ešte vymakanejším hláškam ("Wow! Some cops can be real assholes...") a hlavne kvôli Coscarelliho návratu k prvotnému surrealizmu (dimenzie, obesenci, bizarné lokality). Phantasm IV. má pekné pomalé tempo (čo je teraz skôr komplimentom), no vytvára ešte väčší chaos a v závere to všetko zamotáva ešte viac, než je to možné. Dúfam, že v "päťke" sa už všetko vyjasní a celá phantasmagorická skladačka zapadne krásne do seba. Edit: Po zhliadnutí Phantasm V: Ravager sa nevyjasnilo ani hovno :)))

"But Reg... Don't fuck with me!" Hemicuda, zmrzlinár a Dlháň sa vrátili! A spolu s nimi tiež Jody a Michael. Poteší drsnejšia variácia na Sám doma (detský parťák), viac srandy, viac postáv (ale tie teda moc nepotešia, hm) ale hlavne perfektný Reggie a nové (sledovacie) gule. Vo Phantasm III.: Lord of the Death sa toho veľa nedeje, nič podstatné ani zásadné sa tu nerieši, je to len akýsi spojovateľ medzi časťami. ALE!!! Ak ste fanúšikom prvých dvoch častí natoľko, ako ja, je to vaša svätá povinnosť pozrieť si to. A keď už vás nenavnadí (aké príhodné slovo :)) nič z toho, čo som uviedol, tak určite pookrejete pohľadom na krásne vnady militantnej černošky, s ktorou si (ako inak) Reggie chcel niečo začať. Inak je "trojka" dosť chaotická a nápad s Jodyho obživnutím Coscarelli vážne mohol nechať tak... **** však dávam s čistým svedomím.